Práca na zmeny zvyšuje riziko depresie a úzkosti. Výnimkou je jedna skupina… (Komentár)
Práca v pracovných zmenách, najmä nočná, je spojená so zvýšeným rizikom vzniku niektorých ochorení vrátane kardiovaskulárnych ochorení a niektorých druhov rakoviny. To je vedcom známe už mnoho rokov. Potvrdili aj to, k čomu naši predkovia a starší ľudia nepotrebovali výskum…
V minulom roku vedci prišli so štúdiou o tom, ako práca na zmeny ovplyvňuje vznik depresie a úzkosti, pričom sa bližšie zamerali aj na charakter vykonávaného zamestnania. Štúdia uverejnená v časopise JAMA Network Open, v ktorej vedci skúmali údaje od viac ako 175 000 pracujúcich osôb oboch pohlaví vo Veľkej Británii, potvrdila, že riziko vzniku depresie a úzkosti u pracovníkov pracujúcich na zmeny skutočne existuje. Konkrétne bolo o 22 % vyššie v prípade depresie a o 16 % vyššie v prípade úzkosti.
Riziko zostalo pomerne zvýšené u osôb, ktoré občas alebo príležitostne pracujú na zmeny, a u osôb pracujúcich v zmenovej prevádzke. Miera rizika bola vyššia s rastúcou frekvenciou práce na zmeny, ale načasovanie zmeny nemalo vplyv na riziko depresie alebo úzkosti. Vedci však zistili, že čím väčší počet rokov ľudia pracovali na zmeny, tým sa riziko porúch nálad znižovalo.
Manuálna práca ako výhoda
Štúdia zistila, že faktory ako vek, pohlavie, sociálno-ekonomický status a pracovná doba prekvapivo neovplyvnili riziko duševných porúch. Jedinou výnimkou bola ťažká manuálna práca.
U osôb, ktoré takúto prácu vykonávali zriedka alebo nikdy, bolo takmer o 50 % vyššie riziko depresie a o 40 % vyššie riziko úzkosti. Naopak, aj príležitostná ťažká manuálna práca znížila riziko úzkosti na takmer normálnu úroveň, pričom riziko depresie sa zvýšilo len o 8 %.
Iná štúdia, tentoraz z Južnej Kórey, odhalila, že „kancelárski pracovníci majú vyššiu mieru úzkosti a depresie ako ľudia pracujúci vo výrobe“. Štúdia sa uskutočnila medzi 1 774 zamestnancami veľkého výrobného podniku.
Kancelárski pracovníci vykazovali 2,17-krát vyššie riziko úzkosti, zatiaľ čo depresia bola 1,94-krát vyššia. Môžeme teda povedať, že v prípade oboch psychických problémov išlo o zhruba dvojnásobne vyššie riziko.
Profesor Pavel Mohr, primár kliniky Národného ústavu duševného zdravia (NÚDZ) a profesor psychiatrie na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, sa domnieva, že dôvodov, prečo manuálne pracujúci vykazujú lepšie duševné zdravie, môže byť viac. Jedným z nich je selekčný bias, podľa ktorého je možné, že ľudia vykonávajúci manuálny typ práce majú menšiu predispozíciu na depresie a úzkosti. Poznamenáva, že „ je tiež dokázané, že fyzická aktivita má antidepresívny účinok, takže môže pôsobiť aj ochranne“.
O ďalších možných príčinách sa hovorí v štúdii Kanga a kol., ktorými sú: „rozdiely v organizácii práce; kancelárska práca je za rovnaký počet hodín práce menej platená (za nadčasy); kancelárske prostredie je nedemokratické, s nekonzistentnými postupmi a praktikami; konflikty medzi oddeleniami a rozhodovacími štruktúrami vedúcich pracovníkov sú spojené s pracovným stresom u pracovníkov v kanceláriách; úradníci majú náročnejšiu prácu s nízkou úrovňou podpory a zdrojov; rozdiely môžu byť aj dôsledkom odborovej organizácie – manuálni pracovníci sú viac organizovaní; kancelárski pracovníci sú častejšie obeťami reštrukturalizácie, znižovania počtu zamestnancov, čo vedie k dlhodobej neistote, čo sa týka zamestnania.“
Zamakať si v záhrade
Odbočme od pracovnej sféry k sfére voľného času, aj tu sa ukazuje, že práca zušľachťuje ducha. Ako sme už v minulosti informovali, randomizovaná, kontrolovaná štúdia komunitného záhradkárstva zistila, že okrem konzumácie väčšieho množstva vlákniny a väčšej fyzickej aktivity – dvoch známych spôsobov znižovania rizika rakoviny a chronických ochorení – majú tí, ktorí sa radi hrabú v zemi, aj výrazne nižšiu úroveň stresu, úzkosti a rizika duševných ochorení.
Štúdia vykonaná u nízkopríjmových domácností zistila, že u záhradkárov, ktorí na začiatku štúdie zažívali najväčšiu mieru stresu a úzkosti, došlo k najväčšiemu poklesu problémov s duševným zdravím.
Všetky tieto a podobné štúdie vlastne len potvrdzujú známy fakt, že fyzická námaha nám prospieva, a to tak po fyzickej, ako aj po psychickej stránke. Keď som v mladosti pravidelne cestoval do subsaharskej Afriky, kde sme pracovali na vidieku, nikdy som od miestnych obyvateľov nepočul, že by boli vystresovaní alebo v depresii. „Padá na teba trudnomyseľnosť? Vezmi si motyku a vybehni na pole,“ znela ich rada.
Miestna oblasť je známa najmä pestovaním ryže, ale aj ďalších plodín. Hoci sú dedinčania úplne závislí na počasí, aby si zabezpečili potravu do ďalšej úrody a zvyšok predali a aby sa uživili, optimizmus, ktorým oplývajú, je obdivuhodný. Našinec by možno poznamenal, že napriek každodennej drine zostávajú pozitívne naladení. V skutočnosti je to však možno práve naopak – nie napriek nej, ale vďaka nej!
Nemusíme však ani chodiť do Afriky, inšpiráciu máme aj u nás. Jednou z prvých, ktorá mi napadne, je pieseň „Dělání“ z rozprávky Princové jsou na draka od Jaroslava Uhlířa a Zdeňka Svěráka. Čo sme sa jej naspievali na čundroch.
Když máš srdce zjihlé,
když máš potíže,
tak dej cihlu k cihle,
těsto do díže.
Upeč třeba chleba,
postav třeba zeď.
žal se krásně vstřebá,
začni s tím hned teď.
Dělání, dělání,
všechny smutky zahání,
dělání, dělání je lék.
Napokon, aj spev je jedným zo spôsobov, ako sa zbaviť smútku a obáv. Takže, ak na vás zase bude padať splín, vezmite do rúk náradie, zanôťte si tú svoju obľúbenú a dajte sa do práce. Vaše telo a duša sa vám za to poďakujú a možno urobíte radosť aj niekomu inému.
