Poľský premiér: EÚ súhlasí s posilnením obrany proti Rusku do roku 2030
Lídri Európskej únie sa dohodli, že 27-členný blok musí byť do roku 2030 plne schopný brániť sa proti prípadnému ruskému útoku, uviedol v piatok (21. 3.) poľský premiér Donald Tusk. „Do roku 2030 musí byť Európa – pokiaľ ide o armádu, zbrane, technológie – jednoznačne silnejšia ako Rusko. A bude,“ povedal.
V prejave po samite vedúcich predstaviteľov EÚ, na ktorom sa diskutovalo o pláne organizácie na zvýšenie obrannej pripravenosti, Tusk uviedol, že krajiny, ktoré v súčasnosti vynakladajú na obranu menej ako ostatné, sa zdráhali prijať päťročný program navrhnutý Európskou komisiou.
„Náš postoj, ktorý sme zdieľali s Dánskom a Švédskom, bol taký, že čím viac má dnes Rusko výhodu, tým viac sa musíme ponáhľať. Nakoniec sme ako Európska rada prijali tento záväzok, že do roku 2030 musí Európa získať plnú obranyschopnosť,“ povedal Tusk na tlačovej konferencii.
Napriek predchádzajúcemu odporu niektorých krajín voči tomuto termínu kontinent teraz zvyšuje výdavky na obranu v dôsledku obáv, že Spojené štáty sa čoraz viac sústreďujú na indo-pacifický región.
Zatiaľ čo Washington sa od konca druhej svetovej vojny podpisuje pod bezpečnosť Európy, americký prezident Donald Trump vyzval svojich spojencov na oveľa vyššie výdavky na obranu. V krajinách EÚ však nie je jednotný postoj k vyšším výdavkom na obranu, najmä v prípade krajín vzdialených od východnej hranice únie.
„V zákulisí… to vyvolalo určité emócie,“ povedal Tusk na tlačovej konferencii, pričom narážal na reakciu na Trumpovu výzvu na vyššie výdavky na obranu zo strany krajín EÚ. „Najmä v krajinách, ktoré teraz na obranu vynakladajú málo. Je niekoľko veľkých krajín, ktoré stále vynakladajú veľmi málo. A nechcú vynakladať viac. Zatiaľ.“
Napriek trojročnej vojne na Ukrajine a americkému tlaku na ďalšie zvýšenie cieľových výdavkov NATO Španielsko v roku 2024 vynaložilo na obranu len 1,28 % HDP a Taliansko 1,49 %, čo je výrazne menej ako dohodnutý cieľ NATO vo výške 2 % HDP. Rím plánuje zvýšiť vojenské výdavky na 1,6 % HDP v roku 2027, zatiaľ čo Španielsko má ambíciu dosiahnuť cieľ NATO vo výške 2 % do roku 2029, ale je v tejto otázke vnútorne rozdelené. Slovinsko, Belgicko a Portugalsko tiež vynakladajú na obranu výrazne menej prostriedkov, ako je požadovaný cieľ NATO v oblasti HDP.
Tusk uviedol, že päťročná lehota je čas, ktorý má Európa k dispozícii, kým Moskva dostatočne obnoví svoje útočné kapacity po stratách na Ukrajine. Spresnil však, že to neznamená, že Európa očakáva útok zo strany Ruska v roku 2030. „Je kľúčové, aby Európa bola skutočne schopná brániť sa a odradiť Putina,“ povedal Tusk.
„Alebo ide menej o obranu a viac o to, aby sme ukázali – prostredníctvom faktov a rozhodnutí – že Putinovo Rusko nemá šancu proti Európe, ktorá je jednotná a dobre vyzbrojená. Je to jediná účinná metóda, ako sa vyhnúť vojne.“
Tuskovo vyhlásenie prichádza len niekoľko dní po tom, ako Poľsko spolu s pobaltskými štátmi Lotyšskom, Litvou a Estónskom oznámili, že plánujú odstúpiť od medzinárodnej zmluvy o zákaze nášľapných mín. Kvarteto krajín na východnom krídle NATO uviedlo ako dôvod odstúpenia od zmluvy, ktorá bola podpísaná v kanadskom hlavnom meste Ottawa v roku 1997 a nadobudla platnosť v roku 1999, hrozbu zo strany Ruska.
Ministri obrany štyroch krajín v spoločnom vyhlásení uviedli, že od ratifikácie dohody sa bezpečnostná situácia v ich regióne „zásadne zhoršila“. Varšava následne uviedla, že dala do pohybu kolesá na obnovenie výroby protipechotných mín.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
