Poľsko pozastavuje nelegálnym prisťahovalcom možnosť požiadať o azyl
Poľský prezident Andrzej Duda 26. marca podpísal zákon, ktorý pozastavuje právo nelegálnych prisťahovalcov žiadať o azyl. „Som presvedčený, že je potrebné posilniť bezpečnosť našich hraníc a bezpečnosť Poliakov,“ povedal Duda pri oznámení zákona.
Nová legislatíva zavádza dočasné obmedzenie práva podať žiadosť o medzinárodnú ochranu pre osoby, ktoré nelegálne prekročili hranice členských štátov NATO a Európskej únie, a to až na 60 dní. Poľský premiér Donald Tusk na sociálnej sieti X uviedol, že vláda zákon prijme „bez meškania“.
Vo februári organizácia Human Rights Watch uviedla, že zákon porušuje „záväznú povinnosť členských štátov EÚ podľa Charty základných práv EÚ zabezpečiť právo na azyl“. Medzinárodná organizácia uviedla, že v zákone sú stanovené výnimky pre zraniteľné osoby vrátane detí bez sprievodu, tehotných žien, osôb, ktoré si vyžadujú osobitné zaobchádzanie z dôvodu veku alebo zdravotného stavu, bieloruských občanov a všetkých, ktorí môžu „jednoznačne preukázať, že im v prípade návratu do Bieloruska hrozí vážna ujma“.
Dodala, že verí, že Komisia bude môcť začať právne konanie – konanie o porušení práva – proti Poľsku za porušenie azylového práva EÚ.
Poľská vláda od roku 2021 zaujala čoraz tvrdší postoj voči nelegálnym prisťahovalcom a žiadateľom o azyl. Desaťtisíce mužov, väčšinou z Blízkeho východu a Afriky, sa pokúsili nelegálne prekročiť poľsko-bieloruskú hranicu. Varšava aj Brusel tvrdia, že ide o vykonštruovanú krízu, ktorú zorganizovali bieloruský prezident Alexander Lukašenko a ruský prezident Vladimir Putin. Moskva a Minsk odmietli akúkoľvek zodpovednosť.
Podľa predbežných údajov, ktoré 4. januára zverejnila Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), bolo v roku 2024 zaznamenaných 17 001 prekročení hranice cez trasu východných hraníc. To predstavovalo 192-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku. Väčšinou ide o mladých mužov, často z Etiópie, Eritrey a Somálska.
Približne 13 000 príslušníkov pohraničnej stráže a vojakov chráni 400 kilometrov hraníc s oceľovými zátarasami popretkávanými ostnatým drôtom a doplnenými bezpečnostnými kamerami. Hranicu strážia drony, vrtuľníky a obrnené vozidlá.
Poľské úrady tvrdia, že imigranti prichádzajú do Bieloruska na turistické alebo študentské víza a za poplatok 7 000 – 11 000 eur dostanú pomoc pri prekročení hranice. Úrady tvrdia, že im pomáhajú bieloruské bezpečnostné služby a ďalší „organizátori“.
Podľa poľských úradov má približne 90 % nelegálnych prisťahovalcov na poľských hraniciach ruské víza. V máji 2024 bol poľský vojak dobodaný nelegálnym prisťahovalcom a nasledujúci mesiac na následky zranení zomrel. Úrady uviedli, že útočník sa dostal cez mreže viac ako 5 metrov vysokého kovového múru oddeľujúceho Poľsko a Bielorusko a bodol vojaka do rebier.
Poľské bezpečnostné sily neboli schopné útočníka zadržať, pretože sa nachádzal na bieloruskej strane bariéry, ako uviedli.
Fínsko chce rozšíriť zákaz
Poľsko nie je jediné, ktoré reaguje na tlak súvisiaci s nelegálnym prisťahovalectvom. Fínska vláda požiadala parlament, aby do konca roka 2026 predĺžil platnosť zákona, ktorý jej umožňuje zamietnuť žiadosti o azyl od nelegálnych prisťahovalcov prekračujúcich uzavretú východnú hranicu s Ruskom a poslať ich späť, uviedla vláda 27. marca.
Fínsko, ktoré je členom NATO, tiež obvinilo Rusko z používania migrácie na oslabenie krajiny. „Hrozba inštrumentalizovanej migrácie na východnej hranici Fínska je naďalej vysoká a nepredvídateľná,“ uviedla vo vyhlásení ministerka vnútra Mari Rantanenová.
Súčasná mimoriadna legislatíva bola schválená na rok v júli 2024 a jej platnosť sa skončí 21. júla. Bola súčasťou reakcie vlády na viac ako 1 300 nelegálnych prisťahovalcov z krajín ako Sýria, Irak a Jemen, ktorí v roku 2023 vstúpili do Fínska z Ruska. Fínsko tiež minulý rok uzavrelo svoje hranice s Ruskom na neurčito.
V roku 2024 prekročilo túto hranicu po januári nelegálne len osem ľudí, vyplýva z údajov ministerstva vnútra.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
