Poľsko, Lotyšsko, Estónsko a Litva plánujú odstúpiť od Zmluvy o nášľapných mínach
Štvorica členských štátov NATO uviedla, že hrozba zo strany Ruska ich prinútila prehodnotiť svoj názor na používanie týchto zbraní.
Zmluva o nášľapných mínach bola podpísaná v kanadskom hlavnom meste Ottawa v roku 1997 a vstúpila do platnosti v roku 1999.
Poľsko a pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko v utorok (18. 3.) oznámili, že plánujú odstúpiť od medzinárodného dohovoru zakazujúceho nášľapné míny. Kvarteto krajín východného krídla NATO ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedlo ohrozenie zo strany Ruska.
Ministri obrany štyroch krajín v spoločnom vyhlásení uviedli, že od ratifikácie dohody sa bezpečnostná situácia v ich regióne „zásadne zhoršila“.
„Vojenské hrozby pre členské štáty NATO hraničiace s Ruskom a Bieloruskom sa výrazne zvýšili“ a v dôsledku toho ‚je nevyhnutné vyhodnotiť všetky opatrenia na posilnenie našich odstrašujúcich a obranných kapacít,‘ uviedli.
Ministri dodali, že je potrebné poskytnúť svojim obranným silám „flexibilitu a slobodu výberu na potenciálne použitie nových zbraňových systémov a riešení“.
„Vzhľadom na tieto skutočnosti my – ministri obrany Estónska, Lotyšska, Litvy a Poľska – jednomyseľne odporúčame odstúpiť od Ottawského dohovoru. Týmto rozhodnutím vysielame jasný signál: naše krajiny sú pripravené a môžu použiť všetky potrebné opatrenia na obranu nášho územia a slobody,“ uviedli.
Ottawská dohoda, ktorú v súčasnosti ratifikovalo alebo k nej pristúpilo celkovo 164 krajín, má oficiálny názov „Dohovor o zákaze používania, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení“.
V úvodnom vyhlásení sa uvádza, že „zakazuje používanie, skladovanie, výrobu a transfer protipechotných mín (APL). Vyžaduje, aby zmluvné štáty do štyroch rokov zničili svoje zásoby protipechotných mín a do desiatich rokov zlikvidovali všetky držby protipechotných mín vrátane mín, ktoré sú v súčasnosti zasadené do pôdy.“
Hoci ju podpísala alebo k nej pristúpila drvivá väčšina medzinárodného spoločenstva, medzi 32 nepodpísanými štátmi sú tie najvýznamnejšie: Spojené štáty, Čína a Rusko.
Poľsko a pobaltské krajiny sú najväčšími prispievateľmi NATO z hľadiska percentuálneho podielu na HDP. Odstúpenie od zmluvy im umožní opäť začať zhromažďovať kontroverznú muníciu. V tom istom vyhlásení, v ktorom oznámili odstúpenie, uviedli, že „sú naďalej zaviazané dodržiavať medzinárodné humanitárne právo vrátane ochrany civilistov počas ozbrojených konfliktov“.
Litovská ministerka obrany Dovile Šakalieneová v samostatnom vyhlásení napísala, že plánované odstúpenie od dohovoru umožní účinnú ochranu hraníc regiónu.
Fínsko, ktoré má tiež spoločnú hranicu s Ruskom, v decembri uviedlo, že rovnako zvažuje odstúpenie od medzinárodnej dohody z dôvodu používania nášľapných mín Moskvou na Ukrajine.
Vláda v Helsinkách oznámila, že začiatkom roka 2025 plánuje dokončiť revíziu svojho záväzku voči Ottawskému dohovoru. Dodala pritom, že Fínsko zohľadní „zmenu bezpečnostného prostredia, vývoj technológií a skúsenosti získané z Ukrajiny, ako aj význam dohôd o kontrole zbraní ako súčasti systému medzinárodných zmlúv“.
V správe, ktorú minulý rok zverejnila medzinárodná organizácia špecializujúca sa na monitorovanie nášľapných mín vo svete Landmine Monitor, sa uvádza, že pozemné míny v rokoch 2023 a 2024 stále aktívne používali Rusko, Barma, Irán a Severná Kórea. Podľa Organizácie spojených národov (OSN) je „Ukrajina v súčasnosti najviac zamínovanou krajinou na svete, pričom potenciálne 23 % jej územia je ohrozené kontamináciou pozemnými mínami a nevybuchnutou muníciou“.
Landmine Monitor odhaduje, že odstránenie nevybuchnutých mín a granátov rozmiestnených počas rusko-ukrajinskej vojny bude stáť približne 31,6 miliárd eur.
Koalícia mimovládnych organizácií s názvom Medzinárodná kampaň za zákaz nášľapných mín (The International Campaign to Ban Landmines), ktorá sa usiluje o skoncovanie s používaním týchto zbraní na planéte, označila rozhodnutie štyroch európskych krajín za „zdrvujúcu správu“, pričom ich obvinila, že „projektujú slabosť, nie silu, a ohrozujú životy civilistov“.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
