Poľnohospodári v Česku protestovali. Na hraniciach v Hodoníne boli aj slovenskí zástupcovia
Slovenskí poľnohospodári s ťažkou technikou sa vo štvrtok (27. 2.) pridali k protestom, ktoré nadväzujú na viaceré ďalšie v Európe v reakcii na obchodné podmienky konkurentov z krajín mimo EÚ. V dopoludňajších hodinách bolo najrušnejšie na hraničnom priechode Hodonín-Holíč a traktory zaplnili cesty viacerých miestach v krajine vrátane niekoľkých ďalších hraničných priechodov.
Tŕňom v oku farmárov a potravinárov je podľa spoločnej tlačovej správy niekoľkých najväčších organizácií „uvoľnenie obchodných pravidiel pre juhoamerické krajiny Mercosuru a Ukrajinu, kde nemusia dodržiavať prísne európske štandardy a používajú zakázané látky“.
Združenia potvrdii výjazd stoviek kusov ťažkej poľnohospodárskej techniky na viacerých miestach po celej Českej republike, demonštrácie na námestiach a diskusie s občanmi a politikmi. Najväčší protest sa odohrával na česko-slovenskom pohraničí Hodonín-Holíč, kde sa okrem iných stretli šéfovia najväčších poľnohospodárskych zväzov či komôr z Česka, Slovenska, Maďarska a Rakúska.
„Cieľom nie je blokovať a obmedzovať život ľuďom v Česku, ale nie je možné to vylúčiť. Budeme hovoriť o tom, čo nás trápi a čo nám komplikuje prácu. Opäť chceme dôrazne upozorniť, že naše problémy nikto nerieši a Európska únia nám len pridáva ďalšie starosti,“ informoval v stredu v tlačovej správe šéf českej Agrárnej komory Jan Doležal.
Organizácie požadujú:
1. Zrušenie obchodnej dohody medzi EÚ a juhoamerickým združením MERCOSUR
2. Vytvorenie novej dohody medzi EÚ a Ukrajinou s cieľom chrániť európskych poľnohospodárov
3. Zaistenie maximálnej garancie ochrany trhu zo strany Európskej únie a vytvorenia rovnakých podmienok pre podnikanie na európskom trhu
4. Zníženie byrokratickej záťaže a diktátu zo strany Bruselu
5. Podporu európskej občianskej iniciatívy „Stop falšovaným potravinám“, ktorej cieľom je odtajniť skutočnú krajinu pôvodu potravín (doteraz ju podporilo štvrť milióna občanov EÚ z potrebného milióna, pozn. red.)
Český minister poľnohospodárstva Marek Výborný (KDU-ČSL) reagoval na protesty už v pondelok, keď na svojom profile X napísal: „Pre dobrotu na žobrotu…Dnes celý deň bojujem za našich českých poľnohospodárov, rokujem s dvoma komisármi EK, vystupujem na Rade AGRI tu v Bruseli, v stredu presadíme v Senáte antibyrokratický poľnohospodársky balíček a potom urobia toto… Čomu to prospeje?“
Združenia poukazujú na to, že „v Južnej Amerike je možné používať veterinárne lieky alebo prípravky na ochranu a ošetrovanie rastlín, ktoré síce zvyšujú produkciu a znižujú náklady výrobcov, ale v Európe sú už dlho zakázané kvôli zdravotným rizikám pre spotrebiteľov“. Napriek tomu, odvolávajúc sa na oficiálne štatistiky, dovoz mäsa a mäsových výrobkov z juhoamerických krajín do Českej republiky rastie a v minulom roku dosiahol hodnotu takmer 1,2 miliardy Kč (48 miliónov eur).
Problém vidí aj v ukrajinskom obilí, s ktorým súťažia za nerovných podmienok. Upozorňujú, že „maďarský Národný úrad pre bezpečnosť potravín odhalil dovezené ukrajinské obilie kontaminované toxínmi a geneticky modifikovanými organizmami a nariadil jeho okamžité odstránenie z trhu“.
„Určite nie sme proti pomoci Ukrajine a jej poľnohospodárom, ale nesmie to byť za cenu poškodenia európskych chovateľov a pestovateľov. Je nevyhnutné uzavrieť s Ukrajinou dohodu, ktorá garantuje rovnaké podmienky pre podnikanie na európskom trhu pre všetkých. Očakávame, že sa o to naša vláda bude usilovať v spolupráci s ostatnými európskymi krajinami,“ podotkol Martin Šebestyán, predseda Iniciatívy poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov (IZPP).
„Vyhliadky českých poľnohospodárov nie sú príliš ružové a mnoho mladých váha, či zostanú v odbore…“ doplnil David Brož, prezident Zväzu mladých agrárnikov Českej republiky.
Minulý štvrtok mali protestujúce organizácie stretnutie aj na Úrade vlády, na ktorom sa okrem Výborného zúčastnil aj premiér Petr Fiala (ODS) a europoslankyňa Veronika Vrecionová (ODS, ECR). Prejednávali spoločnú výzvu 48 organizácií, medzi ktorej kľúčové body patrila konkurencieschopnosť.
Alojz Hlina: Rozumiem poľnohospodárom a ich protestom
Alojz Hlina, poslanec NR SR za SaS, sa vyjadril k protestom poľnohospodárov a ich obavám zo zmluvy medzi Európskou úniou u a krajinami Južnej Ameriky. Podľa neho je potrebné postupovať mimoriadne opatrne, aby Európa neobetovala vlastných poľnohospodárov a ochranu klímy v prospech obchodných ziskov.
Hlina zdôraznil, že rozumie poľnohospodárom a ich protestom: „Pri obchodnej dohode s krajinami Južnej Ameriky treba byť veľmi opatrný. Chápem poľnohospodárov, že proti nej protestujú. Naozaj nie je možné, aby Európa v záujme predaja viacerých áut a liekov na trhoch Južnej Ameriky vystavila našich poľnohospodárov, zdravie obyvateľstva a budúcosť klímy riziku.“
Poslanec upozorňuje, že Európska únia má v rukách nástroje na ochranu vlastných poľnohospodárov, zdravia obyvateľov aj celosvetovej klímy. Zmluva by mala podmieňovať dovoz produktov z Južnej Ameriky dodržiavaním rovnakých štandardov, aké platia v Európe. „Musí trvať na tom, že štandardy pre pestovanie a chov v Južnej Amerike budú rovnaké ako v Európe, ak chcú tieto produkty dovážať k nám za zvýhodnené clá,“ zdôraznil Hlina.
Zároveň je podľa neho nevyhnutné riešiť problém odlesňovania, ktorý má globálny dopad na klímu: „Klčovanie pralesov nie je lokálny problém – ohrozuje klímu na globálnej úrovni. Ak majú byť colné sadzby zvýhodnené, musí byť jasne stanovené, za akých podmienok.“
Hlina upozorňuje, že ak sa tieto podmienky nezahrnú do dohody, pôjde o zle vyjednanú zmluvu. Prístup k rokovaniam by postavil na jasne merateľných mechanizmoch: „Keby som to vyjednával ja, trval by som na tom, že štandardy pre pestovanie a chov v krajinách Mercosuru musia byť rovnaké ako u nás. Navyše by som tvrdo presadzoval zastavenie klčovania pralesov cez merateľný mechanizmus – napríklad tak, že za každý vyklčovaný štvorcový kilometer pralesa by sa colné sadzby na ich produkty pri dovoze do Európy zvýšili o dohodnutú percentuálnu čiastku.“
Podľa neho by takýto mechanizmus motivoval juhoamerické krajiny k zastaveniu odlesňovania. „Je to merateľné a motivačné – aby s tým jednoducho prestali. Naozaj veľmi opatrne s touto dohodou,“ uzavrel Hlina.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
