V čom sa klimatickí alarmisti mýlia (Rozhovor s Richardom Lindzenom)
Rozhovor s Richardom Lindzenom, emeritným profesorom atmosférických vied na Massachusettskom technologickom inštitúte
V programe American Thought Leaders (produkcia The Epoch Times) diskutuje moderátor Jan Jekielek s Richardom Lindzenom, emeritným profesorom atmosférických vied na Massachusettskom technologickom inštitúte o skutočnom význame vedy, vedeckej neznalosti mnohých našich politikov, o falošných domnienkach, ktoré podnecujú dnešný klimatický extrémizmus, a o hrozných škodách spôsobených na celom svete nesprávnou politikou.
Povedali ste, že nie vždy je veda vedou.
Veda je spôsob skúmania. Skutočnú vedu chápem ako niečo, čo má autoritu. Politické osobnosti si všimli, že veda má vo verejnosti určitú autoritu. Chcú to využiť a tak používajú pojem „veda“. Ale to nie je veda. Vo vede sa pýtate otázky a robíte chyby.
Chcel by som hovoriť o súčasnom stave vedy ohľadom klimatických zmien. Ako klimatické zmeny chápete vy?
Pred problematikou klimatických zmien sa veda o klíme zaoberala predovšetkým pochopením súčasného stavu klímy na Zemi, ktorý je reprezentovaný Köppenovým systémom klasifikácie klímy. Tento systém rozoznáva desiatky klimatických režimov na Zemi, nie len jeden, a všetky sa správajú odlišne. Predstava, že existuje jedno číslo ako teplota na Zemi, je absurdná.
Môžete spriemerovať Mount Everest a Mŕtve more, ale to nebude fungovať. Namiesto toho vedci vychádzajú z tzv. teplotnej anomálie. Na každej meracej stanici zoberú 30-ročný priemer, povedzme roky 1950 až 1980, a pozrú sa na odchýlku od tohto priemeru. Odchýlky na každej stanici spriemerujú a tak zistia priemernú zmenu teploty.
Teplota na Zemi stúpa od roku 1800 a od roku 1880 stúpla o jeden a pol stupňa, čo nie je veľa. Samozrejme nič vám to o konkrétnych dátach nepovie. Na grafe s konkrétnymi dátami vidíme, že to, čo vo výsledku stúpa o približne jeden stupeň, sa v skutočnosti pohybuje v rozsahu od mínus 10 do plus 10 až 20 stupňov.
Ak odstránite konkrétne dáta a rozšírite stupnicu tak, že jeden alebo dva stupne zaberú celý graf, rozdiel v teplote sa bude zdať veľký. Ľudia nevidia konkrétne dáta, ktoré poukazujú na to, že v akomkoľvek bode na grafe, pomer meracích staníc, ktoré namerali zvýšenie teploty, je približne rovnaký ako tých, čo namerali zníženie teploty.
Celý problém spočíva v tom, že verejnosť si nesprávne interpretuje graf. Keď bol Al Gore v Senáte, často ukazoval graf, akoby chcel povedať: „Nezahrávajte sa so mnou“. Nemal v úmysle podať nejakú informáciu. Ak sa niečo opakuje donekonečna, väčšina ľudí uverí tomu, čo im hovoria alebo ukazujú, aj keď na tom, nie je nič pravdy.
Prevláda všeobecný názor, že došlo k nárastu teploty a že sa na tom do určitej miery podieľal človek. Koľko o tom vieme?
Je pravda, že existuje skleníkový efekt. Je spôsobený predovšetkým vodnou parou a mrakmi. CO2, metán a oxid dusný sú jeho vedľajšie, zanedbateľné zložky. Zjednodušene povedané, ak by všetky ostatné faktory zostali konštantné a zdvojnásobili by ste množstvo CO2, dosiahli by ste oteplenie o niečo menej ako jeden stupeň.
Používa sa predpoklad, že príroda zhorší všetko, čo urobíme. To nie je nijako podložené, ale teplotné modely vďaka tomu získavajú od jedného do troch stupňov viac.
Ale ani tri stupne nie sú až tak veľa. Odkiaľ sa berie tvrdenie, že ide o existenčnú hrozbu?
Takéto tvrdenie nepochádza odnikiaľ, je to jednoducho propaganda. Dokonca ani správa IPCC (Medzivládny panel OSN pre klimatické zmeny) nehovorí o existenčnej hrozbe. Takže myšlienka, že si to vyžaduje masívne zmeny, je absurdná. Oxid uhličitý (CO2) je nevyhnutný a my s ním zaobchádzame ako s jedom. Ak by ste sa zbavili 60 % CO2, všetci by sme boli mŕtvi. Je nevyhnutný pre život rastlín a je základom fotosyntézy. Napriek tomu sa naň útočí, pretože je vedľajším produktom spaľovania fosílnych palív a energetického sektora.
V časopise Tablet ste uverejnili článok, v ktorom sa zaoberáte spôsobom, akým čínska komunistická strana rieši klímu, a tým, ako Západ v tejto otázke pristupuje k Číne. Je tam badať určitý cynizmus ohľadom riešenia klímy.
V tejto chvíli, bez ohľadu na to, čo urobíme na Západe, bude to mať len malý vplyv na CO2. Čína a India stavajú uhoľné elektrárne a ignorujú celý problém. Oni sú teraz hlavnými producentmi takýchto emisií. Ak by sme nepočítali EÚ a anglicky hovoriace krajiny, emisie CO2 by sa naďalej zvyšovali. Čína, India a juhovýchodná Ázia z toho nesmierne profitujú, zatiaľ čo Afrika a veľká časť južnej Ázie trpia.
Trpia kvôli politike, ktorá bráni rozvoju spoľahlivých zdrojov energie?
Áno, ľudí, ktorí nemajú prístup k modernej elektrickej energii, nazývajú zaostalými. Bol som napríklad šokovaný, keď Svetová banka odmietla financovanie nemocnice v Kongu, ak nebude využívať obnoviteľné zdroje energie. Pomyslel som si: „Kto z týchto bláznov by chcel byť operovaný v nemocnici, ktorá funguje na slnečnú alebo veternú energiu?“
Takže ľudia, ktorí vytvárajú takéto opatrenia, nerozumejú základom fungovania vedy?
Charles Percy Snow bol britský fyzik a spisovateľ, ktorý bol počas vojny poradcom Winstona Churchilla. Presadzoval myšlienku s názvom „Dve kultúry“. A to potom, ako si uvedomil, že dobre vzdelaní ľudia v humanitných vedách takmer vôbec nepoznajú vedu. Použil príklad, keď požiadal jedného zo svojich kolegov pôsobiaceho mimo vedy, aby mu povedal druhý termodynamický zákon. Odpoveďou mu bola nechápavá tvár kolegu. To je ako keby vedci povedali: „Nikdy sme nečítali Shakespeara.“
Neskôr sa spýtal: „Viete definovať zrýchlenie?“ Opäť nevedeli. Pre vedcov to znamená, ako keby povedali: „Nevieme čítať.“ Bol zhrozený z toho, ako je väčšina vzdelaných ľudí ohľadom vedy mimo.
Je to nebezpečné. Neviem, ako to vyriešiť, ale neznalosť vedy vystavuje spoločnosť takémuto druhu podvodu.
Ďakujeme za rozhovor!
(Tento rozhovor bol upravený kvôli zrozumiteľnosti a stručnosti.)
Pôvodný článok
