Pokuta 90-tisíc pre ministra Šutaja Eštoka: podľa ÚOO ohľadom čurillovcov porušil zákon. Rezort chce podať správnu žalobu
Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) uložil ministerstvu vnútra pokutu v sume 90 000 eur. Dôvodom je porušenie zákona, ktorého sa mal dopustiť šéf rezortu Šutaj Eštok, keď rozhodol o odstavení skupiny vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry – tzv. Čurillovcov – mimo službu. Keďže títo policajti mali status chránených oznamovateľov, minister si pred personálnymi zmenami mal vyžiadať súhlas ÚOO. Úrad však neoslovil. Ministerstvo plánuje podať správnu žalobu, obhajca policajtov hovorí, že na pokutu sa poskladajú všetci občania.
Minister postavil čurillovcov mimo službu bez súhlasu ÚOO
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) krátko po tom, čo na jeseň minulého roka prvýkrát zasadol na stoličku šéfa rezortu, postavil mimo službu niekoľkých z obvinených policajných vyšetrovateľov NAKA. Urobil tak napriek tomu, že mali status chránených oznamovateľov a nepožiadal kompetentný úrad o súhlas. Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) následne začal voči ministerstvu správne konanie, keďže mal byť ministrom nezákonne obídený.
„Tak, ako som sľúbil, tak aj konám. Aj preto som včera postavil mimo službu ďalších 20 príslušníkov polície, voči ktorým bolo vznesené obvinenie pre úmyselný trestný čin. Zároveň som dnes vydal personálne rozkazy 6 policajtom, u ktorých bolo prijaté dočasné personálne opatrenie, ktorého účinnosť skončí právoplatným skončením trestného konania,“ obhajoval minister Šutaj Eštok svoje kroky minulý rok.
ÚOO však v správnom konaní rozhodol, že Ministerstvo vnútra (MV) SR porušilo zákon, keď pred vydaním personálnych rozkazov pre desiatich policajtov – tzv. čurillovcov – ktorým prokurátor udelil ochranu oznamovateľov, nezískalo predchádzajúci súhlas úradu. Rezortu uložil pokutu vo výške 90 000 eur. Následne sa MV voči rozhodnutiu odvolalo. Poukazovalo na viaceré nedostatky a na nesprávne právne posúdenie veci. ÚOO však v odvolacom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie, porušenie zákona a uloženie pokuty.
Úrad ani neposudzoval, či ide o odvetné konanie
Pokiaľ by minister vnútra pred vydaním personálnych rozkazov najskôr požiadal o súhlas ÚOO, úrad by sa následne zaoberal tým, či zo strany šéfa rezortu nejde o pomstu / odvetné konanie. Alexandra Znášiková z odboru prevencie a komunikácie ÚOO priblížila, že v priebehu konania sa otázkou, či prostredníctvom personálnych rozkazov nedošlo k odvetnej reakcii, pred ktorou zákon chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti bráni, na úrade nezaoberali. „To by sa posudzovalo až v konaní, ktoré by nasledovalo, ak by ministerstvo vopred požiadalo o súhlas úradu tak, ako to vyžaduje zákon,“ vysvetlila.
Šéfka ÚOO Zuzana Dlugošová niekoľkokrát MV informovala o ich nezákonnom postupe. Avizovala, že takéto úkony môžu byť neplatné, pričom za porušenie zákona hrozí sankcia v hornej hranici 100 000 eur. Napokon bola ministerstvu udelená pokuta vo výške 90 000 eur, čo predstavuje hromadnú pokutu za jednotlivé prípady porušenia zákona spolu.
„Toto rozhodnutie Úradu na ochranu oznamovateľov je prvým právoplatným úradným rozhodnutím, ktoré potvrdzuje, že minister vnútra Šutaj Eštok postavil mimo službu vyšetrovateľov NAKA Čurillu, Ďurku, Mašina, Sabotu, Dunčka a Magulu a prevelil na nižšie pozície viceprezidenta Policajného zboru Kišša a príslušníkov Úradu inšpekčnej služby Ďurku, Koteka, Svítoka a Sedláka len za cenu porušenia zákona, teda nezákonne. Jeho personálne rozkazy sú tak výsledkom nesprávneho (nezákonného) úradného postupu, ktorým menovaným policajtom vznikla a dodnes vzniká škoda,“ uviedol obhajca niektorých policajtov Peter Kubina na sociálnej sieti. Dodal, že škodu budú musieť zaplatiť občania.
Rezort podá správnu žalobu
MV avizovalo, že voči rozhodnutiu ÚOO podá správnu žalobu. „Vzhľadom na to, že ide o rozsiahle rozhodnutie, kvalifikovane sa k nemu rezort vyjadrí po komplexnom naštudovaní,“ doložil tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.
Šéf rezortu Šutaj Eštok skonštatoval, že jeho ministerstvo žiadnu pokutu platiť neplánuje. „Ideme v tomto prípade na súd a som presvedčený o tom, že nám dá, tak ako nám dal v 11 z 11 prípadov, za pravdu aj v tomto,“ prognózoval. Narážal pritom na rozhodnutia civilného súdu ohľadom neodkladných opatrení.
Čurillovci sa proti ráznym krokom ministra bránili na civilnom súde, kde sa dožadovali dodržiavania a práv ich statusu ako chránených oznamovateľov. Súd v prvostupňovom konaní v rozhodnutiach nebol konštantný. V troch prípadoch nariadil neodkladné opatrenia, na základe ktorých sa mohli vrátiť policajti do práce. Zvyšným návrhom totožný súd (ale iný senát) nevyhovel s odôvodnením, že nie je vo veci príslušný konať.
Odvolací súd potvrdil, že príslušnosť konať v tejto veci bola daná správnemu súdu. Vo všetkých prípadoch teda civilný súd rozhodovať nemal. Odstavení policajti ešte podali prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie – mimoriadny opravný prostriedok na Najvyšší súd.
Otázne rušenie NAKA
Advokát niektorých policajtov Kubina naznačil, že nelegálne môže byť aj samotné zrušenie NAKA, ku ktorému minister Šutaj Eštok pristúpil v auguste. Kubina zverejnil stanovisko Odborového zväzu polície (OZP), ktoré mu poskytol jeho klient – bývalý predseda odborov NAKA Štefan Mašin – a požiadal ho o zverejnenie.
Podľa zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície má služobný úrad s príslušným odborovým orgánom vopred prerokovať návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu buď organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu činnosti. Z publikovaného stanoviska OZP vyplýva, že v zmysle tohto ustanovenia sa nepostupovalo, tvrdia kritici. Návrhy personálnych rozkazov na prevedenie alebo preloženie policajtov na inú funkciu z organizačných dôvodov boli predložené na prerokovanie policajným odborom až týždeň po ich vydaní a vykonaní. Z tohto dôvodu OZP vydal nesúhlasné stanovisko ku všetkým návrhom personálnych rozkazov prezidenta Policajného zboru.
„V praxi to znamená, že všetky personálne rozkazy dotknuté touto vadou (čo sa javí byť celá aktuálna reorganizácia NAKA) boli vydané v rozpore so zákonom,“ zhodnotil Kubina. Doplnil, že to bude dôvod na zrušenie rozhodnutia u policajtov, ktorí podali opravný prostriedok – odvolanie. Znamenalo by to, že policajti sa môžu vrátiť na svoje pôvodné miesta. Nakoľko však už NAKA neexistuje, policajti sa nemajú kam vrátiť. U policajtov, ktorí nevyužili opravný prostriedok, vznikne dôvod na obnovu konania, vyslovil sa advokát.
„Celá organizačná zmena bola robená narýchlo a účelovo v snahe zbaviť sa policajtov a toto je dôsledok,“ skonštatoval Ľubomír Daňko z mimovládnej organizácie Nadácia Zastavme korupciu. Podľa neho na prípadnú škodu spôsobenú nezákonným konaním sa budú skladať všetci daňoví poplatníci.
Kto sú čurillovci
Ján Čurilla, riaditeľ odboru Bratislava NAKA Prezídia Policajného zboru (PZ), pracoval ako vyšetrovateľ NAKA na viacerých závažných prípadoch spojených s nominantmi strany Smer-SD. Spolu s podriadenými policajtmi boli na jeseň 2021 obvinení pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin marenia spravodlivosti. Ich prípad sa stal súčasťou tzv. vojny v polícii.
Policajti Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Štefan Mašin, Milan Sabota, Branislav Dunčko a Róbert Magula podali minulý rok trestné oznámenie, ktorým poukázali na podozrenia o možnom pôsobení zločineckej skupiny v Slovenskej informačnej službe. V súvislosti s týmto podaním získali čurillovci ako aj bývalý viceprezident PZ Branko Kiss od prokuratúry status chránených oznamovateľov. Na podklade ich svedectiev NAKA obvinila bývalých riaditeľov SIS Vladimíra Pčolinského a Michala Aláča, podnikateľa Petra Košča a šéfa Národného bezpečnostného úradu Romana Konečného.
Nadácia zastavme korupciu uvádza, že čurillovci výrazne pomohli v stíhaní najzávažnejších zločineckých skupín na Slovensku ako Takáčovci alebo Piťovci a objasnili desiatky vrážd.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
