Podnikatelia a firmy budú niesť hlavnú záťaž dane z transakcií. Bežných ľudí sa dotkne tiež, aj keď nepriamo
Vláda predstavila ambiciózny plán konsolidácie verejných financií, ktorý má zlepšiť stav štátneho rozpočtu o 2,6 až 2,7 miliardy eur. Jej súčasťou je návrh zavedenia novej dane z finančných transakcií, ktorá má byť jedným z mnohých opatrení na stabilizáciu verejných financií. Tento krok má priniesť do štátnej pokladnice len za časť roka 700 miliónov eur. Zameriava sa predovšetkým na podnikateľské subjekty a firmy. Očakáva sa, že daň začne platiť od 1. apríla 2025, ak bude schválená v parlamente. Tento návrh už vyvolal rôzne reakcie a obavy, najmä v súvislosti s možným dopadom na ekonomiku a podnikateľské prostredie.
Nová daň z transakcií
Stav našich verejných financií je kritický a rezort financií mal za úlohu naplánovať veľkú konsolidáciu v objeme najmenej 1,4 miliárd eur. V utorok (17. 9.) vládna koalícia predstúpila pred verejnosť a spoločne predstavila balík opatrení, ktorý by mal zabezpečiť stabilizovanie štátnej kasy na úrovni 2,6 až 2,7 miliardy eur.
Súčasťou uťahovania opaskov má byť zavedenie novej dane z finančných transakcií, ktorá by mala začať platiť od 1. apríla 2025, ak ju poslanci v parlamente odsúhlasia v skrátenom režime. Očakáva sa, že vďaka nej pritečie do rozpočtu za 9 mesiacov 700 miliónov eur. Inšpiráciou pre Ficov kabinet bolo Maďarsko, kde je táto daň zavedená od roku 2013 a týka sa aj domácností.
Daň sa zatiaľ nebude priamo vzťahovať na bežných ľudí. Budú ju platiť podnikatelia, živnostníci a firmy. Predstavuje vlastne dodatočný poplatok za platbu alebo prevod peňazí z bankového účtu. V pôvodnom návrhu ministerstva financií bola stanovená sadzba 0,35 % z transakcie s maximalným stropom stanoveným na 30 eur za transakciu. Aj výber hotovosti mal byť zdanený, a to vo výške 0,7% vyberanej čiastky. Len deň po oficiálnom zverejnení informácií však vláda pristúpila k zmenám a sadzbu zvýšila.
„Daň z finančných transakcií meníme na 0,40 percenta. Maximálne sme mali doteraz 30 eur, teraz to meníme na maximálnu výšku 40 eur. Výbery hotovosti, ktoré boli doteraz stanovené na úrovni 0,7 percenta budú stanovené na 0,8 percenta,“ uviedol minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Zvýšenie sadzby za výber bankoviek šéf rezortu odôvodňuje tým, že daň z finančnej transakcie by mohla zvádzať k hotovostným platbám.
Daň sa nemá priamo vzťahovať na bežných ľudí
Z návrhu zákona vyplýva, že za finančnú transakciu bude považovaná platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb na základe príkazu alebo so súhlasom daňovníka. Podnikatelia a živnostníci si v dôsledku zavedenia novej dane budú musieť založiť tzv. transakčný účet, ak si nevedú oddelený účet od svojho bežného. Inak by boli zdaňované aj finančné transakcie nesúvisiace s podnikaním živnostníka.
„Potrebujeme vyčistiť systém. Dnes máme veľa podnikateľov, ktorí majú aj osobné financie aj podnikanie na jednom účte. Budeme chcieť, aby sa to rozdelilo,“ povedal minister financií.
„Zámerom legislatívnej úpravy je zaťažiť debetné transakcie na účtoch právnických osôb, organizačných zložiek a fyzických osôb – podnikateľov, a to zavedením dane z finančných transakcií. Daň sa platí najmä z úhrad faktúr, z úhrad energií, zo splátok úverov,“ objasnilo v predkladacej správe k návrhu zákona ministerstvo financií.
Predseda vlády neskrýval nadšenie: „Veľmi sa teším, že vláda sa rozhodla zaviesť daň z finančných transakcií. Bolo veľa klamstiev popísaných v médiách, že to ideme zaviesť na úkor ľudí, nie je to pravda. Táto daň sa bude týkať výlučne právnických osôb,“ uviedol premiér Fico.
Bežných ľudí sa síce priamo netýka, ale ju zaplatia, varujú kritici
Hoci sa daň nemá týkať bežných ľudí, odrazí sa na obsahu ich peňaženiek, myslí si viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka. „Celé tieto dane budeme musieť preniesť na občana v cenách, tak ako akékoľvek iné zvyšovanie nákladov,“ zhodnotil.
„Zavedenie transakčnej dane môže pre Slovensko v horizonte 15 rokov znamenať pokles HDP až o dve percentá, čo je extrémne číslo. To by znamenalo stratu približne 8000 pracovných miest, čo je ako zrušiť dve automobilky,“ objasnil hlavný ekonóm Republikovej únie zamestnávateľov Alexander Karšay.
Marián Viskupič, poslanec SaS a predseda finančného výboru tvrdí, že náklady za daň z transakcií sa prenesú do produkcie firiem. „Konečný spotrebiteľ je občan, zaplatí to občan,“ uviedol s odkazom na základné ekomonické pravidlá. Tiež si myslí, že spustením tejto novej dane dôjde k otvoreniu pandorinej skrinky, kde sa vláda pustila do zdaňovania financií, ktoré sú už zdanené. „Desivé je to v tom, že dnes do toho zahrnuli firmy. Verte tomu, že nebude dlho trvať, než politikov budú páliť prsty a dajú to aj obyčajným občanom,“ obáva sa Viskupič.
„To, že zo dňa na deň o 10 percent zdvihnú sadzbu, ktorú predkladajú, to len svedčí o tom, že možno pôjdu hore ešte vyššie,“ poznamenal poslanec KDH a podpredseda hospodárskeho výboru Jozef Hajko.
Aj odborník na dane a odvody, bývalý podpredseda vlády a exposlanec europarlamentu Jozef Mihál na sociálnej sieti uviedol praktický príklad, ako sa nová daň vo výške 0,4% za finančnú transakciu dotkne všetkých. „To znamená, že ak vám zamestnávateľ z jeho účtu na váš účet pošle výplatu, v čistom povedzme 1200 eur, zaplatí štátu daň z finančnej transakcie vo výške 4,80 eura. Ak ste zamestnávateľa požiadali, aby vám z výplaty zrážal povedzme sporenie alebo splátky nejakej pôžičky, a bude to povedzme 300 eur, zamestnávateľ zaplatí štátu daň z finančnej transakcie 1,20 eura. Spolu tak vyplatenie vašej výplaty a nejakých tých zrážok, či sporení bude zamestnávateľa stáť 6 eur na tejto novej dani,“ uviedol Mihál praktický príklad s dovetkom, že po novom roku bude ťažšie baviť sa o zvyšovaní mzdy so zamestnávateľom.
Kritika novej dane
Spustenie novej dane od 1. apríla budúceho roka môže byť veľmi odvážny plán. „So zavedením tejto špeciálnej dane je možné predpokladať, že akýkoľvek rozsah dane si bude vyžadovať časovo a technicky náročný mnohomesačný proces implementácie na strane bánk,“ pripomenula hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Daniela Gilányi.
„Motivácia podnikať sa zhoršuje, a to aj samozrejme motivácia zamestnávať a platiť dane. Takže na konci dňa, keďže štát poskytuje také mizerné služby, aké poskytuje, tak nemá právo si pýtať v úvodzovkách viac peňazí,“ myslí si Machunka.
Aanalytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik varuje, že zavedenie tejto novej dane Slovensko poškodí: „Keď sa pozrieme do krajín eurozóny, ani jedna z nich nemá takto plošne zavedené, pretože vedia, že takáto daň by ich krajinu znevýhodnila voči ostatným krajinám, ktoré používajú euro,“ uviedol analytik Búlik.
Ekonóm z Obchodnej fakulty EUBA Ľuboš Pavelka predpokladá, že podnikatelia budú hľadať možnosti, ako sa vyhnúť poplatku navyše: „Buď otvoria účty v zahraničí, napríklad v Rakúsku, alebo využijú služby takzvaných Fintech, spoločnosti nebankových spoločností,“ myslí si. Podľa neho takéto správanie spôsobí nižší počet transakcií podnikateľov, čo zas spôsobí rast šedej ekonomiky.
„Samozrejme, máme aj systém na to, aby nám firmy neutekali do zahraničia,“ varoval minister Kamenický pred takýmito pohnútkami. Detaily ohľadom opatrení na zamedzenie preregistrácii slovenských podnikateľov za hranice krajiny budú komunikované až v návrhoch noviel.
Výnimky
Nová daň sa nedotkne Sociálnej poisťovne, rozpočtových a príspevkových organizácií, obcí a vyšších územných celkov. Daň sa zároveň nebude uplatňovať na platby daní a odvodov, nákupy cenných papierov dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, nákupy štátnych dlhopisov, finančné prostriedky Európskej únie a medzinárodných inštitúcií, zmenárenské operácie a platby vykonané na pošte.
Predmetom dane nebude ani platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa. „Čiže ak bude v jednej banke a bude si prevádzať peniaze z jedného účtu na druhý účet tej istej osoby, tak to bude bez dane,“ poznamenal minister.
Zavedenie dane a konkrétne podmienky ešte musí prerokovať a schváliť parlament v skrátenom legislatívnom konaní.
