Podnikanie nevykonávame prioritne kvôli zisku, ale skôr ako poslanie a službu ľuďom (rozhovor s majiteľmi košickej Dobrej čajovne)
V košickej Dobrej čajovni, ktorú dnes spolu prevádzkujú, sa do seba zamilovali: rozhovor o čaji a tajomstve úspešného podnikania
Vstúpte do sveta jedinečnej atmosféry košickej Dobrej čajovne, ktorú manželia Dojčákovci, Slávka a Daniel, spolu prevádzkujú už 15 rokov. Je to čajovňa, kde čas plynie pomalšie a prostredie dýcha pokojom a harmóniou.
V Dobrej čajovni sa nepodáva len obyčajný nápoj, ale svojim návštevníkom ponúka zážitok plný tradície, autenticity a starostlivosti. Jej korene siahajú až do roku 1993, kedy bola v Českej republike založená prvá Dobrá čajovňa na Václavskom námestí v Prahe – tzv. matka siete Dobrých čajovní. Tu sa zrodila myšlienka cestovať za čajom do celého sveta. Odvtedy sa toto poslanie rozšírilo a získalo si množstvo priaznivcov po celom svete vrátane Slovenska, konkrétne v Košiciach.
V rozhovore s manželmi Danielom a Slávkou spoznáte príbeh od ich prvého stretnutia až po náročné začiatky v podnikaní. Dozviete sa, čo ich inšpiruje k udržiavaniu tradícií pitia čaju v modernom svete, a ako dokázali z malej podnikateľskej výzvy vytvoriť symbol pokoja a oddychu.
Ako vznikla myšlienka otvoriť pred dvadsiatimi piatimi rokmi Dobrú čajovňu na Slovensku?
Daniel: Prvá čajovňa tejto značky bola pôvodne založená v Prahe na Václavskom námestí v júni 1993, pánmi Alešom Juřinom a Jiřím Šimsom. Napriek tomu, že zakladatelia čajovne na začiatku nemali plány vybudovať sieť čajovní a skôr sa tejto myšlienke bránili, ľudia ich k tomu začali prehovárať. Keďže ľudia boli autentickým prostredím tejto čajovne v Prahe očarení, zatúžili si vo svojich mestách otvoriť čajovňu s rovnakou ponukou čajov, filozofiou, kultúrou a estetikou. A tak jedného dňa do pražskej Dobrej čajovne zavítala aj pani D. Labašová z Košíc, ktorú exotika a atmosféra čajovne natoľko ohúrila, že sa rozhodla otvoriť rovnakú čajovňu v Košiciach. Dohodla sa teda s majiteľmi v Prahe, že založí pobočku Dobrej čajovne v Košiciach.
Naša čajovňa, ktorá bola otvorená v septembri 1998, sa stala prvou zahraničnou pobočkou pražskej čajovne. K dnešnému dňu existuje tridsaťtri takýchto značkových čajovní pod názvom Dobrá čajovňa. Dvadsaťtri čajovní je v Českej republike, jedna je na Slovensku, dve v Poľsku, jedna v Maďarsku, a v posledných rokoch sa rozšírili dokonca aj do USA, kde ich je šesť.
Slávka: Ide o čajovňu, ktorá je veľmi ortodoxná, čiže zameriava sa iba na prípravu čaju a podávanie čajových pokrmov. Nepodáva sa u nás žiadny alkohol, ani káva. Ľudia si k nám chodia oddýchnuť, zabudnúť na každodenný stres. Zákazníci nám často hovoria, že sa u nás „príjemne zabudnúˮ. Je to pokojné miesto spočinutia.
Keď sa otvorila pobočka na Slovensku, išlo na tú dobu o inovatívnu myšlienku?
Daniel: Bolo to veľmi inovatívne. My sme to zažili ešte v našich tínedžerských rokoch. Túto čajovňu som začal navštevovať, keď som mal 16 rokov a Slávka ju v tom čase navštevovala tiež. Veľmi živo si dodnes obaja pamätáme, že v deväťdesiatych rokoch to bolo ponímané ako niečo veľmi exotické a výnimočné.
Niektorí ľudia mali dokonca zábrany chodiť do čajovne, pretože to na nich bolo príliš ezoterické prostredie, zamerané na duchovno. Niektorí ľudia ju zďaleka obchádzali. Časom si to však našlo svojich priaznivcov a rokmi to číslo len rástlo.
Slávka: Pôvodne bola v čajovni aj knižnica, ktorá ponúkala duchovne zameranú literatúru, čo bolo na tú dobu veľmi priekopnícke. Čajovňa má tiež podkrovnú miestnosť, v ktorej sa doteraz robia rôzne aktivity duchovného zamerania – joga, brušné tance a rôzne prednášky. Ľudia to vyhľadávajú ako pomoc pre svoj každodenný život. Je to zároveň taká oáza na duševné naplnenie jednotlivca.
Daniel: Podkrovná miestnosť je pokrytá veľkými kobercami, takže človek sa tam cíti ako doma v obývačke. Odkedy čajovňa funguje, denno-denne sa tam v poobedňajších a večerných hodinách konajú rôzne cvičenia a kurzy zamerané na duchovný a fyzický sebarozvoj – tchaj-či, joga, meditácie, Falun Gong, koncerty, workshopy.
Vaše prvé stretnutie sa odohralo práve v tejto čajovni?
Slávka: Áno, my sme sa v tejto čajovni zoznámili. Chodievali sme tam ešte ako študenti, a prvýkrát sme sa tu stretli, keď sme mali 25 rokov – bola to láska na prvý pohľad, ako sa hovorí, pri šálke lahodného čaju. V tom čase tu Daniel brigádoval ako študent.
Asi prvých desať rokov existencie čajovne sa tu menili prevádzkovatelia. Niektorí to udržiavali v lepšom stave, iní v horšom, a prišlo obdobie, keď čajovňa začala upadať. Preto nás majiteľka čajovne pred 15 rokmi poprosila, či by sme sa nepodujali prevziať podnik do prevádzky. A tak sme súhlasili.
Aké boli vaše začiatky v podnikaní?
Daniel: Ja som tam už predtým brigádoval počas vysokej školy a nadobudol som teda nejaké skúsenosti. Zažil som viacerých prevádzkarov a od každého z nich som sa niečo naučil. Popri štúdiu som v čajovni trávil veľmi veľa času. V istom zmysle som na to bol už pripravený, vedel som, čo si prevádzka vyžaduje a ako sa o ňu postarať. Zároveň to bola nová životná skúsenosť, keďže sme do tohto podnikania vstúpili spolu ako životní partneri.
Slávka: Začiatky podnikania boli veľmi náročné. Ja som mala vyštudovaný ekonomický smer, čo mi trochu pomohlo v administratíve. Ale čo sa týka podnikania, tak to bolo pre nás niečo úplne nové. Rovnako náročné bolo nájsť sa v celom tom procese ako manželia, a zároveň spolupracovníci. Spolu sme sa starali o prevádzku, organizovali veci ohľadom čajovne, a aj tam pracovali. Nebolo zo začiatku jednoduché to všetko skĺbiť. Okrem toho sme mali aj dcérku, takže čajovňa a rodina sa neustále prepletávali. Trvalo niekoľko rokov, kým sme sa v tom celom našli. Samozrejme, mali sme za tie roky stále niekoľko študentov brigádnikov, ktorí nám pomáhali, keďže prevádzka roky fungovala 7 dní v týždni. Doteraz máme so všetkými našimi bývalými brigádnikmi veľmi dobré a priateľské vzťahy. Zostali verní čaju, takže si k nám občas chodievajú oddýchnuť s priateľmi.
Čo by ste označili za kľúčové prvky, vďaka ktorým už 15 rokov úspešne podnikáte?
Slávka: Určite vytrvalosť, tolerancia a trpezlivosť. Obdobia v podnikaní boli rôzne, aj veľmi ťažké, napríklad počas „koronyˮ. Vždy sme však boli skromní ľudia. Podnikanie sme nevykonávali prioritne kvôli zisku, ale brali sme to skôr ako poslanie a službu ľuďom.
Ľudia od nás odchádzajú úplne iní, ako keď do čajovne vstúpili. Nachádzajú tu miesto pokoja. Myslím si, že z veľkej časti je práve toto hlavný dôvod, prečo čajovňa stále existuje a darí sa jej ísť ďalej. Máme pocit, že ľudia stále viac vyhľadávajú takéto miesta a sú milo prekvapení, keď nás objavia. Tiež sa k nám vracajú ľudia, ktorí sem chodili pred pätnástimi – dvadsiatimi rokmi, tak ako my. Sú užasnutí tým, že čajovňa sa za tie roky vôbec nezmenila. Tešia sa, že sa zachovala hodnota a esencia podniku.
Daniel: Kľúčové je to, že nám na zákazníkoch naozaj záleží. Sme majitelia prevádzky, ktorí sú tam denno-denne, celý týždeň. Nestaráme sa len o hospodárenie, ale každý deň s našimi zákazníkmi pracujeme a sme s nimi v kontakte.
Slávka: Dalo by sa povedať, že ľudia, ktorí k nám chodia, sú viac našimi priateľmi, než zákazníkmi.
Akou najväčšou výzvou ste si prešli pri podnikaní?
Slávka: Myslím si, že to bolo práve „koronové obdobieˮ. To bola pre podniky ako sme my skutočne výzva. Bol to prelomový bod v našom podnikaní, ako aj vo vnímaní podnikania. Museli sme vtedy prežiť úplne z mála. Hoci prevádzka nevykazovala zisk, skôr bola v strate, no vďaka tomu sme si ešte viac uvedomili hodnotu skromnosti, vzácneho priestoru čajovne a najmä toho, že našou úlohou je byť tu pre ľudí.
Počas tohto obdobia sme mohli mať otvorený aspoň čajový obchod, takže ľudia si k nám chodili nakúpiť čaj. V tom období boli ľudia šťastní, že vôbec vidia človeka, že sa s niekým môžu stretnúť a porozprávať. Veľmi sme vtedy pocítili silu komunity a toho, aké dôležité je pre ľudí byť si nablízku a fungovať ako spoločenstvo. Toto nám pomohlo ešte viac si uvedomiť, že pri podnikaní v našom odvetví nejde prioritne o zvyšovanie zisku, ale že sa od nás vyžaduje byť tu pre ľudí a ponúknuť im čo najlepšiu službu, ktorá predstavuje skutočnú hodnotu.
Veľakrát sú ľudia prekvapení z prístupu, aký k nim máme. Veľmi vedia oceniť, že sme k nim priateľskí a ľudskí, lebo vraj sa s tým málokde stretávajú.
Počas tohto kritického obdobia sme sa museli uskromniť a siahnuť na naše osobné úspory. Neostávalo nám nič iné, len sa s tým zmieriť a so situáciou nebojovať. Napokon, prinieslo nám to veľa krásnych ľudských stretnutí, ako aj možnosť ešte viac si uvedomiť, aké hodnoty sú v živote dôležité.
Majiteľka budovy a zakladateľka Dobrej čajovne v Košiciach, pani Labašová, bola k nám v tom období veľmi ústretová, a záležalo jej na tom, aby čajovňa toto náročné obdobie prežila. Takisto prejavila svoju dobrotu a ľudskosť, nezáležalo jej na zisku z nájmu, dôležitejšia pre ňu bola hodnota čajovne a toho, aby sme tu zostali aj naďalej. Za to sme jej doteraz veľmi vďační.
Z akých chýb ste sa počas podnikania najviac poučili?
Slávka: Jednou z chýb, ktorú sme prvé roky robili, bolo to, že sme vo viacerých otázkach podnikania a spravovania prevádzky nevedeli nájsť kompromis, čo medzi nami vyvolávalo napätie. No našťastie sme pochopili, že takýto prístup nikam nevedie. Dôležité pre nás bolo nájsť spoločný dialóg a prienik medzi tým, čo chce každý z nás presadiť.
Daniel: Prišli sme tiež na to, že je to ideálne tak, ako to je, že podnik prevádzkujeme dvaja – muž a žena.
Slávka: Našli sme v tom prienik, ako sa dopĺňať, a nie ako nachádzať rozdiely. Ja sa viac zameriavam na administratívu ohľadom čajovne, riešenie faktúr a pripravujem podklady pre účtovníčku. Starám sa tiež o objednávky v našom e-shope. Daniel sa viac stará o prevádzku.
Daniel: Spolu sa staráme o rozvoj prevádzky a o celú atmosféru.
Odkiaľ dovážate svoje čaje a aké sú vaše kritériá pri výbere dodávateľov?
Daniel: Väčšina našich čajov pochádza z čajovníka čínskeho, ktorý sa pestuje v subtropických a tropických oblastiach. Domovinou čajovníka sú ázijské a indické subkontinenty. Krajiny, z ktorých dovážame čaj, sú teda Japonsko, Čína, India, Nepál, Kórea, Thajsko, Vietnam – všetky pestovateľské krajiny, ktoré sú kolískou čajovníka.
Väčšinu z týchto krajín prevádzkovatelia siete Dobrých čajovní pravidelne navštevujú už roky. Všetko je založené na osobných kontaktoch a na priateľstvách, ktoré sa celé roky vyvíjajú.
Naša ponuka tvorí asi 120 druhov čaju. Všetky sú tvorené z jedného čajovníka, ale ide o rôzne kategórie čajov a rôzne spracovanie čajových lístkov – biely, zelený, žltý, červený, modrozelený, čierny a nezabúdame ani na byliny.
Slávka: Hlavnými dovozcami čaju sú majitelia tejto siete z Českej republiky. My ich viac-menej kupujeme od nich. Keďže títo majitelia udržujú svoju značku stále v tradičnom duchu, nespadli do komerčného spôsobu dovozu čaju a obchodovania. Dbajú na dovoz čaju od ľudí, ktorých poznajú, s ktorými sa stretnú. Majú dlhoročných dodávateľov. Z Japonska máme svojho dodávateľa, pána Takadu, ktorý už 30 rokov pestuje a spracováva čaj pre Dobrú čajovňu. Myslím, že toto je kľúč k zachovaniu našej značky a týmto je deklarovaná aj kvalita čaju.
V súčasnosti sa Dobrá čajovňa zameriava na dovoz čaju z divokorastúcich čajovníkov. Pri pestovaní sa nepoužívajú žiadne pesticídy a nezasahuje sa do rastu čajovníkov. Veľmi sa dbá na čistotu čaju a zameriavame sa skôr na menších dodávateľov, ktorým naozaj záleží na kvalitnom pestovaní a spracovaní čaju.
Daniel, môžete nám trochu priblížiť vaše čajové výpravy?
Osobne som navštívil krajiny ako Sri Lanka, India, Nepál, dvakrát som bol v Číne, raz vo Vietname, a naposledy som bol na Azorských ostrovoch, ktoré spravuje Portugalsko a sú tam dve rodinné plantáže.
O dva týždne ma čaká čajová cesta do Japonska, spolu s ďalšími prevádzkovateľmi Dobrých čajovní z Čiech, kde sa chystáme navštíviť nášho dlhoročného dodávateľa. Je už dávno v dôchodkovom veku, ale celý svoj život sa venuje čaju. Má rodinné čajové plantáže, a dokonca ešte aj jeho rodičia mu pomáhajú. Navštívime ich čajové plantáže, a budeme mať príležitosť podieľať sa aj na zbere čajových lístkov na spracovanie čaju pre našu čajovňu.
Ktorá spomedzi precestovaných krajín vás najviac oslovila?
Každá z tých krajín nejakým spôsobom naplní dušu. Pre mňa bol unikátny zážitok navštíviť Indiu, ale aj Čínu a Vietnam. Dá sa povedať, že sa mi páčilo naozaj všade.
Čo všetko sa na týchto cestách absolvuje?
Daniel: Členovia čajovej výpravy sa zúčastňujú aj zberu čaju a jeho spracovania. Čajové cesty slúžia na to, aby sa prevádzkovatelia čajovní oboznámili so zberom a spracovaním čaju v danej krajine. Majitelia plantáži nám sprostredkujú kontakt s čajovníkom. Tým sa vytvára ešte bližší vzťah s čajom. Človek si viac uvedomí jeho hodnotu a aj to, aká je to ťažká práca – zozbierať a spracovať čajovník. Môžeme vďaka tomu zblízka vidieť, koľko lístkov je potrebných nazbierať a nasušiť, aby sa naplnila jedna šálka čaju. Dá sa povedať, že je to určitá cesta pokory.
Máte svoj najobľúbenejší čaj?
Daniel: Je to čínsky tmavý fermentovaný čaj, ktorý sa volá Puer, a pochádza z juhovýchodnej čínskej provincie Yunnan.
Slávka: Keďže zdieľame spoločnú cestu, tak aj u mňa sa stal Puer každodenným rituálom. Úplne najradšej mám však indický Darjeeling, keďže čaje z tejto oblasti Indie sú chuťovo aj vôňou veľmi pestré.
Snažíte sa vo vašej čajovni vytvoriť autentické prostredie podobné navštíveným krajinám?
Daniel: Naša čajovňa je pre ľudí zaujímavá aj kvôli tomu, že jej vybavenie je orientálne. Máme tiež obchod s čajom, ktorý je inšpirovaný z predajní sypaného čaju z 19. storočia. Celá čajovňa je v istom zmysle v exotickom štýle. Neuplatňujeme v nej žiadne moderné prvky. Nábytok, farba, hudba a exotické vône – vo všetkých Dobrých čajovniach nájdete veľmi podobné prvky.
Slávka: Všetko je tiež z prírodných materiálov, ako ratan, drevo, bambus.
Nadchádzajú teplé mesiace a s nimi aj predpoklad, že sa ľudia budú chcieť osviežiť. Môžete nám porozprávať o vašom ponímaní zaužívaného trendu, že v teplých mesiacoch je potrebné piť osviežujúce chladené nápoje?
Daniel: Je už všeobecne známe, že ľudia sa v teplých mesiacoch vrhnú na ľadové bublinkové nápoje. My ako ľudia pracujúci v čajovni už dlhé roky vieme, že v krajinách, kde sa tradične pije čaj, sa neprestáva piť ani v horúcich obdobiach.
Slávka: Ide o tropické oblasti, kde je horúčava a ich obyvateľom teplý čaj práve pomáha schladiť organizmus.
Daniel: Je medicínsky dokázané, že keď si v lete dáme teplý nápoj, naše telo sa začne potiť, a tým sa organizmus schladzuje. Keď si naopak dáme v horúčavách ľadový nápoj, môže to rozpálenému organizmu spôsobiť teplotný šok.
Nie sme však v týchto veciach príliš vyhranení. My v našej čajovni takisto ponúkame ľadové čaje. Pripravujeme ich však z originálnych sypaných čajov, ktoré nechávame lúhovať v horúcej vode, a následne ich vychladíme a dochutíme domácim sirupom, citrónom či mätou. Myslím, že každému to v lete padne dobre.
Slávka: Teraz je veľmi obľúbený takzvaný modrý čaj – volá sa Butterfly pea flower (motýlí kvet). Ide o ajurvédsky kvet, ktorý sa kedysi používal na upravenie celkovej rovnováhy tela, ako aj na farbenie či v gastronómii. Nálev čaju je sýtomodrý. Tento čaj je veľmi osviežujúci, keď sa podáva s citrónom a má veľmi silné účinky na upokojenie nervového systému. Dnes je u nás tento čaj vyhľadávaný a v lete ho pripravujeme s domácim levanduľovým sirupom.
Zameriavame sa na prípravu ľadových čajov, ktoré majú pre organizmus prínos, aby teda obsahovali užitočné minerály a stopové prvky, ktoré môže človek pri nadmernom potení v horúčavách získať späť do organizmu.
Prečo je podľa vás dôležité udržiavať vo vašej čajovni tradíciu čaju?
Slávka: Je to hlavne kvôli tomu, aby ľudia nestratili kontakt s tým, čo nám je prirodzené a ľudské. Pri tradičnom pití čaju človek naozaj zakúsi akési spomalenie času a zastavenie sa. Zdá sa mi, že všetko, čo je tradičné, je ľuďom blízke.
Ľudia potrebujú cítiť dobrotu a srdečnosť, a presne toto vyhľadávajú aj u nás. Páči sa im, že aj po dvadsiatich rokoch sa u nás nič nezmenilo. V dnešnej rýchlo sa meniacej dobe je pre našich zákazníkov veľmi blahodárne niečo také nájsť a spočinúť v takomto prostredí. Veľmi silno to pôsobí aj na dnešných mladých ľudí, ktorí k nám prídu. Dokážu sa vnútorne stíšiť. Cítia, že je im tento pocit pokoja blízky, aj keď na to v dnešnej dobe nie sú zvyknutí.
Daniel: Filozofia siete Dobrých čajovní je o tom, že sa snažíme dovážať čaj z oblastí, ktoré sú tradičné – ide o krajiny, ktoré sú pôvodnou domovinou čajovníka. O plantáže sa starajú tradičné etniká a čaje pestujú a spracovávajú tradičným spôsobom. Naše čajovne nedovážajú čaje od veľkoproducentov, ktorí často idú proti zákonitostiam prírody – vyklčovanie stromov a pralesov, aby sa mohli vysádzať čajové plantáže.
Dovážame čaj, ktorý je predovšetkým z polodivoko rastúcich čajovníkových záhrad, alebo z divokorastúcich čajových stromov. Ide aj o 200 až 300 ročné stromy, ktoré rastú vo svojom prirodzenom biotope. V okolí sa nenachádza žiadny znečisťujúci prvok a podporujeme pôvodné etniká, ktoré sa tým zaoberajú už tisícročia, a táto práca ich živí. Toto tiež patrí k udržiavaniu čajovej tradície v sieti Dobrých čajovní.
Máte nejaké špeciálne plány do budúcnosti?
Daniel: Môj najbližší plán je zakrátko vycestovať do Japonska, zažiť ich čajovú kultúru a zase sa raz o niečo viac priblížiť k čaju. V Košiciach je v poslednej dobe stále väčší dopyt po kontakte s čajom. Ľudia si od nás pýtajú ochutnávky a prednášky o čaji.
Vždy po návrate z čajových ciest som robil cestopisné prednášky. Niekedy robím aj individuálne ochutnávky čaju. Preto mám v pláne po návrate z Japonska pripraviť pre ľudí tzv. čajovú školu, kde by som ich rád oboznámil s jednotlivými postupmi zberu a spracovania čaju, ako aj so spôsobmi, ako jednotlivé čaje správne pripravovať.
Ak by ste mali spomenúť jednu vec, ktorá robí vašu čajovňu jedinečnou, aká by to bola?
Daniel: V hlbokej miere je to skutočnosť, že sa o to staráme spolu ako manželia.
Slávka: Doplnila by som, že je to možno spôsob, akým sa zaujímame o ľudí, ktorí k nám chodia. Máme s nimi ľudský kontakt. Neberieme ich ako konzumentov, ale ako ľudí, ktorým chceme niečo drahocenné odovzdať. Naši zákazníci sa chcú o čaji veľa naučiť. Sme ochotní im poradiť a pomôcť. A to nielen v oblasti čaju, ale veľakrát sme tu pre nich aj ako priatelia, ktorí ich radi vypočujú, a prípadne aj poradia.
Daniel: Ďalším výnimočným prvkom je aj to, že s každým prevádzkarom Dobrej čajovne – z Čiech, Poľska, Maďarska a dokonca aj z USA – sa poznáme dlhé roky, stretávame sa, chodíme spolu na čajové cesty. Dá sa povedať, že vzťahy v rámci tejto siete sú skoro rodinné. Nespolupracujeme iba kvôli obchodu, ale zdieľame spoločnú cestu čaju.
Ďakujeme za rozhovor!
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
