Štefan Harabin podľa sudkyne Dzudzíkovej nespĺňa kritériá na post predsedu súdnej rady
Po odvolaní z postu šéfa Súdnej rady SR hrozí Jánovi Mazákovi strata ďalšej pozície. Po tom, ako Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR 24. apríla odporučil odvolanie Mazáka ako člena súdnej rady, je už len formalitou definitívne potvrdenie tohto rozhodnutia parlamentom. Ústavnoprávny výbor súčasne odporučil odvolať aj ďalšieho člena súdnej rady Andreja Majerníka.
Tieto a ďalšie zmeny v obsadení Súdnej rady SR komentovala v rozhovore s Ankou Žitnou sudkyňa Dana Jelínková Dzudzíková.
Nominácia Štefana Harabina
Nominantom koaličnej strany SNS je bývalý predseda Hlavného súdu SR a v poradí tretí najúspešnejší kandidát posledných prezidentských volieb Štefan Harabin. Jelínková Dzudzíková túto nomináciu na jednej strane rešpektuje, no na druhej strane ju s ohľadom na európske štandardy, podľa ktorých sa aktívna účasť na politickom dianí nezlučuje s členstvom v súdnej rade, spochybňuje. Harabin, známy aj ako líder dnes neexistujúcej strany Vlasť, s ktorou sa v predchádzajúcom volebnom období neúspešne uchádzal o zastúpenie v NR SR, podľa nej spomenutým kritériám nevyhovuje. Pred niekoľkými mesiacmi podobne komunikovala verejnosti aj svoje výhrady voči nominantovi prezidentky Zuzany Čaputovej Tomášovi Gábrišovi, ktorý je v interných kruhoch NR známy ako asistent poslanca za stranu SaS Juraja Krúpu. Gábriš sa napokon v novembri minulého roka (ako náhradník za Elenu Berthotyovú) členom súdnej rady stal.
Jelínková prízvukuje, že členmi súdnej rady by mali byť odborníci, ktorí minimálne vyvolávajú zdanie nestrannosti a nezávislosti. „Pán profesor Gábriš vysvetlil svojím verejným tlačovým vyhlásením svoje vzťahy k strane Sloboda a solidarita, ja som to považovala za dostatočné,“ objasnila. Gábriš v stručnom stanovisku odmietol mediálne informácie o svojej politickej angažovanosti a zdôraznil, že nikdy nebol členom žiadnej strany a nevyjadroval sa k politickým otázkam.
Nominácia Štefana Harabina je však podľa Jelínkovej Dzudzíkovej vzhľadom na jeho úzku previazanosť s politikou sporná. „Angažovanie v politike nejakým spôsobom alebo spojitosť s konkrétnymi politickými stranami je z hľadiska európskych štandardov problematické,“ uviedla s tým, že zodpovednosť za plnenie týchto štandardov nesie pri voľbe členov súdnej rady parlament. Jeho rozhodnutie budú členovia rady rešpektovať.
Dana Jelínková Dzudzíková sa k tejto téme odmietla vyjadriť, no pripustila, že interné reakcie na mediálnu správu o Harabinovej nominácii boli veľmi silné. Subjektívne ju vníma ako súčasť procesu, ktorý ústi v určité „pretláčanie sa v mediálnom priestore“ súvisiace s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu, so zmenou na prezidentskom poste či s predpokladaným prekonfigurovaním postov na úrovni NR SR.
Odvolaný predseda súdnej rady si nárokuje odškodnenie vo výške 50 tisíc eur
Jelínková Dzudzíková priblížila, že sumou 50 tisíc eur mal Mazák vyčísliť ujmu na povesti spôsobenú „očierneniami“, ktoré voči jeho osobe zazneli na súdnej rade. To znamená nemajetkovú ujmu, tú podľa jej slov ďalší ústavní právnici, s ktorými záležitosť konzultovala, označili ako neštandardnú. Vo veci Mazákovej sťažnosti bude ešte rozhodovať Ústavný súd SR.
„Jediný rozdiel, ktorý vlastne pre pána profesora Mazáka momentálne nastal, je, že klesol s platom,“ skonštatovala. Pripomenula, že za rok 2022 predstavoval jeho ročný príjem 73 780 eur, keďže ide o zamestnanie na plný úväzok, kým ročný príjem „nefunkcionárov“ je 21 804 eur. „Mne to tak vychádza, ako keby si profesor Mazák chcel vyčísliť nejaký ročný rozdiel medzi tým, ako klesol s príjmom… Jediná ujma, ktorá jemu teraz nastala, je tá, že vlastne namiesto – ja neviem, päť, sedemtisíc eur mesačne bude mať povedzme dvetisíc eur,“ vyjadrila sa s ohľadom na skutočnosť, že Mazák je ešte vždy členom rady, čo mu zároveň umožňuje uchádzať sa nanovo o post jej predsedu.
Upozornila aj na to, že napriek poberaniu platu z verejných financií si svoje povinnosti voči členstvu v súdnej rade riadne neplní. Ako príklad uviedla jeho odchod z minulotýždňového zasadania, ktorý verejne kritizoval aj poslanec Tibor Gašpar (Smer-SD). Namiesto povinnej účasti plateného člena súdnej rady absolvoval Mazák v čase zasadnutia rozhovor v súkromnej televízii (TA3), a aj napriek tomu, že bol predkladateľom jedného z bodov programu, sa už viac nevrátil.
Profesor Mazák navrhuje, aby súd zakázal súdnej rade zvoliť si nového predsedu
Sudkyňa Jelínková Dzudzíková spochybňuje aj opodstatnenosť Mazákovho návrhu, na základe ktorého by mal súd rozhodnúť o „zablokovaní“ možnosti členov súdnej rady zvoliť si v máji predsedu. Spomenula paragraf, ktorý sa využíva vo výnimočných prípadoch (vraždy, exekúcie a pod.) a Ústavný súd SR by ho mohol aplikovať aj na tento prípad, keby usúdil, že ide o hrozbu neodčiniteľného závažného následku či ujmy a daný stav by bolo nevyhnutné „zakonzervovať“.
„Chápem, že je subjektívne nespokojný, ale keby každý subjektívne nespokojný s výsledkom hlasovania na pôde súdnej rady robil okolo seba také mediálne haló ako pán profesor, tak by sme nič iné nerobili, len by sme sa týmto zaoberali,“ uzavrela.
Kto by mohol byť novým predsedom Súdnej rady SR
Podľa slov Jelínkovej Dzudzíkovej požíva dôveru väčšiny členov súdnej rady sudcovská zástupkyňa Marcela Kosová. „Ja si myslím, že ten experiment s tým, že politický zástupca je na čele súdnej rady, nevyšiel,“ povedala a dodala, že súdna rada bola vďaka tomuto „experimentu“ zatiahnutá do politického diskurzu, kde nemala čo robiť, jednoznačne mala zostať apolitická.
