Podľa exministra financií Mikloša prišla konsolidácia neskoro a je zlá, no mohla byť ešte horšia. O rok Slovensko čaká ďalšia
Stav našich verejných financií je kritický a rezort financií mal za úlohu naplánovať veľkú konsolidáciu v objeme najmenej 1,4 miliardy eur. Napokon vláda predstavila ambiciózny plán konsolidácie verejných financií, ktorý má zlepšiť stav štátneho rozpočtu o 2,6 až 2,7 miliardy eur. Bývalý minister financií Mikloš zhodnotil konsolidačný balík slovami: „Prišiel neskoro a je zlý, ale mohol byť aj horší.“ Vláda aj ekonomickí odborníci sa zhodujú, že konsolidácia je nevyhnutná a je dobré, že štát k nej pristúpil. Rozchádzajú sa však v otázke zloženia samotného balíka. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zdôrazňuje, že využitie zdrojov na zníženie deficitu by malo byť jasne odôvodnené, preto kritizuje rezort financií za nedostatočne odôvodnené využitie miliardy získanej nad rámec potrebnej konsolidácie. Na pozadí prebiehajúcej fiškálnej konsolidácie Mikloš upozornil, že ďalšie opatrenia budú nevyhnutné už v nasledujúcom roku.
Mikloš: Konsolidácia prišla neskoro a je zlá, ale mohla byť aj horšia
Bývalý podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš zhodnotil konsolidačný balíček slovami: „Prišiel neskoro a je zlý. Ale mohol byť aj horší.“
Dnešný zlý stav verejných financií exminister odôvodňuje tým, že dlhodobo – viac ako 15 rokov – sa verejné financie neozdravovali. „To najlepšie ilustruje fakt, že pred covidom, v rokoch 2018-2019, mala polovica krajín EÚ prebytkové rozpočty. My sme nikdy prebytkový rozpočet nemali, aj keď sme boli v dobrých ekonomických časoch,“ opísal jeden dôvod.
Druhým faktom, ktorý zapríčinil zlú situáciu našej štátnej pokladnice, je podľa neho ten, že za čias vlád v rokoch 2020 – 2023 sa situácia ešte zhoršila. Jednak z objektívnych dôvodov ako pandémia, vojna na Ukrajine, energetická kríza, ale aj kvôli prijímaniu populistických a nerozumných riešení.
Je dobré, že sa vláda rozhodla konsolidovať
Konsolidácia je nevyhnutná, aby sme neskončili na rovnakej ceste ako kedysi Grécko, zdôraznil súčasný minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). „Deficit štátneho rozpočtu dosiahol veľmi vysokú úroveň. Slovensko sa pritom nachádza v najvyššom sankčnom pásme národnej dlhovej brzdy. Chcem upozorniť aj na to, že som mnohokrát kritizoval, kde všade sa minuli peniaze, a budeme o tom asi ešte hovoriť a budem na to upozorňovať,“ poznamenal.
Podľa makroekonomického analytika Slovenskej Sporiteľne Mateja Horňáka je konsolidácia vzhľadom na stav našich verejných financií nutná. Víta, že sa stáva predmetom spoločenskej diskusie. „Na druhej strane, vzhľadom na potrebu skorého predstavenia rozpočtu a vedenia debaty s Európskou komisiou, prichádza oznámenie opatrení pomerne neskoro, nie je preto ani čas na vedenie odbornej verenej debaty,“ myslí si Horňák.
Bývalý šéf rezortu financií Mikloš vyzdvihol fakt, že slovenská vláda sa rozhodla ku konsolidácii vôbec pristúpiť. Hodnotí pozitívne, že sa konsoliduje vo veľkom rozsahu a vládny kabinet neaplikoval najnepríjemnejšie opatrenia, ktoré boli spomínané. Ako príklad spomenul výrazné zvýšenie priamych daní vrátane už aj tak vysokého daňového a odvodového zaťaženia práce – k čomu nedošlo. Dobrou správou podľa neho tiež je, že Ficov kabinet nesiahol na už značne oslabený druhý dôchodkový pilier.
„Stav verejných financií je naozaj zlý a konsolidovať je potrebné,” uznal Mikloš. Podľa jeho slov je súčasná situácia výsledkom dlhodobo zlého riadenia štátnej pokladnice. Matovičovu a Hegerovu vládu v rokoch 2020-2023 označil ako zodpovednú za terajší zlý stav v menšej miere, väčší podiel zodpovednosti nesie podľa neho Smer, keďže bol pri moci 13 rokov.
Vláda na sebe nešetrí
Mikloš tiež pripomenul, že nová vláda musela vedieť o zlom stave verejných financií a aj napriek tomu, prvé, čo spravila, bolo zdvojnásobenie svojich platov a zavedenie trinástych dôchodkov. Dôchodcovia pritom nepatria k najohrozenejšej sociálnej skupine.
Tiež kritizuje vládu za to, že nedokáže šetriť na sebe – napríklad reformami a konsolidáciou výdavkov. Namiesto toho sa spolieha na zvyšovanie daní a poplatkov. „Z konsolidačného úsilia 2,7 mld. eur je 82 % na strane zvyšovania daní a poplatkov a len 18 % úspora zo zvýšených výdavkov.”
Aj z týchto úspor však podľa Mikloša väčšina spočíva v znížení verejných výdavkov pre obyvateľstvo – ako sú rodičovské príspevky či daňový bonus. Na vlastných personálnych nákladoch v štátnej správe chce vláda ušetriť len 124 miliónov eur, čo tvorí iba 4,6 % z celkového konsolidačného balíka, uviedol.
Zároveň poukázal na skutočnosť, že momentálne sa nedá konsolidovať len na výdavkovej strane. Niektoré dane už je podľa neho potrebné zvyšovať. Zastáva však názor, že najprv by sa malo v maximálnej miere konsolidovať znižovaním neproduktívnych výdavkov (Slovensko má prezamestnanosť) a reformami, ktoré by zmenili neadresnú sociálnu pomoc na adresnú a len pre tých občanov, ktorí to naozaj potrebujú. „Tak by sme vedeli ušetriť veľa peňazí, a zároveň by ten systém bol ešte aj efektívnejší a spravodlivejší, pretože by sme nedotovali tých, ktorí to nepotrebujú. A tým by sme vlastne mohli znížiť verejné výdavky a konsolidovať menším zvyšovaním daní, ako to ideme robiť teraz,” vysvetlil.
Konsolidačný balík je vyšší o viac ako jednu miliardu eur
Mnohí kritici považujú za prekvapujúce, že vláda plánuje vybrať o minimálne jednu miliardu eur viac, než by postačovalo. Skutočnosť, že bude k dispozícii takáto významná suma poskytuje podľa Mikloša priestor na mediálne „prekáračky” v rámci koalície a snahu o to, čo ešte ktorá strana vyjedná pre svoj rezort. Z hľadiska politického manažmentu to nepovažuje za šťastné. V rámci celého doterajšieho priebehu konsolidácie je podľa neho vidieť signály, že vo vládnych štruktúrach panuje chaos a nedostatok profesionality. „Schvaľovať rozpočet v skrátenom konaní, bez prerokovania so sociálnymi partnermi a ešte skrátiť tú rozpravu na 12 hodín, je absurdné a nevídané,” zhodnotil.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zdôrazňuje, že využitie zdrojov z konsolidačných opatrení má byť jasne a transparentne odôvodnené. Vláda predstavila opatrenia v hodnote 2,7 miliardy eur, pričom až 1 miliarda eur z tejto sumy nemusí prispieť k zníženiu deficitu, ale bude použitá na financovanie výdavkov. Ministerstvo financií postupne zverejňovalo jednotlivé čiastky na vysvetlenie, ako s touto miliardou eur naloží. Podľa RRZ doterajšie vysvetlenia ministerstva nie sú dostatočné.
Podľa exministerky financií Brigity Schmögnerovej je konsolidácia silno ovplyvnená úzkymi politickými záujmami jednotlivcov a konkrétnych vládnych strán. „Najvýraznejšia sa tam nachádza pečať SNS, ktorá dokonca konsolidáciu chápala negatívne. To znamená, že k nej prispela mínusovo, nekonsolidačne,” poznamenala.
Ďalšia konsolidácia príde v budúcom roku
RRZ pripomenula, že konsolidácia potrvá viac rokov. „Treba vziať do úvahy, že tie menej bolestivé opatrenia sa postupne budú míňať a pokračovanie konsolidácie bude náročnejšie a bolestivejšie,” uviedla v stanovisku.
Aj podľa exministra Mikloša bude Slovensko nútené o rok prijať nové konsolidačné opatrenia, nakoľko iba polovica konsolidačného balíka bude použitá na zníženie deficitu verejných financií. Hoci balík predstavuje dve percentá HDP, deficit sa zníži len o jedno percento HDP, pretože polovica dodatočných príjmov a znížených výdavkov bude využitá na zvýšenie existujúcich výdavkov alebo na nové výdavky.
„Aj keby dnes sme mali vládu, ktorá by bola stopercentne zodpovedná, kompetentná, profesionálna, tak ten obrat zle sa vyvíjajúcej ekonomiky trvá minimálne rok a pol až dva. Prognóza je pomerne istá a nie veľmi radostná, celkom určite bude potrebné konsolidovať aj v tom ďalšom roku,” uzavrel Ivan Mikloš.
