Podľa Denníka N môžu slovenské tajné služby disponovať silným nástrojom na sledovanie a mať prístup k akémukoľvek mobilu
Slovenská informačná služba, prípadne aj iné bezpečnostné zložky krajiny, nadobudli podľa Denníka N schopnosť úplne ovádnuť takmer každý mobilný telefón, resp. aj iné elektronické zariadenie. Táto informácia vyvoláva obavy o súkromie občanov a naznačuje, že doba bezpečných mobilov v krajine môže byť minulosťou. Podľa zdrojov denníka by za tým mohol byť kontroverzný softvér Pegasus, ktorý umožňuje rozsiahle sledovanie a prístup k citlivým údajom. Minister obrany Kaliňák informácie z článku rázne poprel.
Kontroverzný nástroj Pegasus
Stopercentnému súkromiu a bezpečným mobilom na Slovensku údajne odzvonilo. Slovenská informačná služba (SIS), prípadne aj iné bezpečnostné zložky krajiny, podľa všetkého nadobudli schopnosť úplne ovádnuť takmer každý mobilný telefón, resp. aj iné elektronické zariadenie. Informoval o tom Denník N, ktorému túto informáciu mali potvrdiť štyri nezávislé zdroje.
Mohlo by ísť o kontroverzný izraelský IT nástroj – softvér Pegasus od firmy NSO Group, ktorý umožňuje sledovať mikrofóny, kamery či displeje mobilných telefónov a dokáže stiahnuť kompletný obsah komunikácie z aplikácií, ktoré bežne využívame na spojenie s najbližšími či na podnikanie. Dokonca aj tie šifrované, ako napríklad Signal. Vie sa dostať k fotografiám v našej galérií, ako aj získať našu aktuálnu polohu.
Podľa Denníka N tomu nasvedčuje aj vyjadrenie opozičného poslanca za SaS Juraja Krúpu, keď skonštatoval: „Máme tu Slovenskú informačnú službu, ktorej boli posilnené kompetencie, môže začať odpočúvať bez rozhodnutia súdu, dokonca si prednedávnom, pred nejakým časom, obstarali nové systémy, ktorými sa vedia nabúrať do telefónov, do elektronických zariadení, ktoré postupne spúšťajú.“
Krúpa bol v minulosti predsedom parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, a v súčasnosti je jeho členom. Okrem toho je tiež členom výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva. Denník predpokladá, že poslanec má v oblasti bezpečnosti spoľahlivé informácie.
Nástroj na odkrývanie závažnej kriminality či terorizmu alebo hrozba pre demokraciu?
Softvér mal pôvodne slúžiť na odhaľovanie obzvlášť závažnej kriminality či teroristických útokov. Na základe investigatívneho článku niekoľkých mediálnych gigantov ako Washington Post, Die Zeit alebo The Guardian došlo k odhaleniu zneužitia tohto nástroja vo svetovom meradle. Zoznam potenciálnych cieľov mal obsahovať až 50-tisíc telefónnych čísel, pričom obeťami mohli byť mnohí politici a novinári z celého sveta. Spomínajú sa aj mená tých najvyšších ústavných činiteľov, akým je napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Americký denník Washington Post v článku uviedol, že softvér podľa kritikov predstavuje značnú hrozbu pre demokraciu naprieč celým svetom. Riziko vidia v tom, že takto špehovaní novinári nie sú schopní získavať citlivé údaje. Politici z radov opozície zas nie sú schopní koordinovať sa a vykonávať dobrú opozičnú politiku. Aktivisti za ľudské práva môžu týmto spôsobom prísť o príležitosť spolupracovať s najzraniteľnejšími skupinami a podobne.
Bezpečnostné zložky v súčasnosti kontroluje Smer-SD
Väčšinu bezpečnostných štátnych orgánov má aktuálne pod svojím patronátom strana Smer-SD s výnimkou Policajného zboru SR, ktorý patrí pod gesciu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Denník N uviedol, že koaličné strany avizovali vôľu novelizovať súčasnú právnu úpravu a umožniť SIS odpočúvať bez udelenia súhlasu sudcu.
Podľa opozičnej poslankyne Veroniky Remišovej (Za ľudí) sa sledovanie ľudí na Slovensku dostáva na úplne inú úroveň, keďže tajné služby a polícia vďaka takému systému, ako je Pegasus, budú vedieť odpočúvať telefonické hovory, čítať správy, kopírovať súbory, či pristupovať k fotografiám alebo vkladať do mobilného telefónu kompromitujúce materiály.
„Za normálnych okolností je tajná služba kontrolovaná parlamentným výborom, no vládna koalícia z výboru odvolala opozičnú predsedníčku výboru a výbor je v podstate už len fraška,“ skonštatovala na sociálnej sieti. V závere príspevku pripomenula, že „špehovanie občanov je len ďalším znakom totalitných a zvrátených praktík tejto vlády.“
„Ak tajná služba naozaj disponuje týmto potenciálne nebezpečným a veľmi kontroverzným nástrojom, znamená to ohrozenie súkromia každého občana. A keď pri tom nemá žiadnu kontrolu, je to zásadné ohrozenie demokratických princípov,“ vyjadrila sa k medializovanej situácií opozičná poslankyňa Zuzana Števulová (PS).
Minister Šutaj Eštok k medializovaným informáciám ohľadom nákupu sledovacieho systému Pegasus uviedol, že k tomu nedisponuje žiadnymi informáciami a pravdivosť medializovaných článkov spochybnil.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) článok Denníka N a jeho autorov ostro skritizoval. Podľa neho by používanie systému Pegasus bolo v rozpore s platnou slovenskou legislatívou. „Navyše tento systém sa nekupuje jednoducho, je extrémne drahý a aj jeho prevádzkovanie je drahé,“ vysvetlil.
Dá sa pred špehovaním ochrániť?
Odborník na digitálnu bezpečnosť Nikolai Kvantilian uvádza ako základnú radu zapnúť si špeciálny lockdown mód, ktorý bol pre tento účel vyvinutý. Pre prípad súkromnej komunikácie je najlepšie používať telefónne číslo, o ktorom verejnosť nevie. Vhodné je vždy mať nainštalovanú najaktuálnejšiu verziu operačného systému konkrétneho zariadenia. Pomôcť by mohlo aj napr. pravidelné vypínanie a zapínanie telefónov. V prípade, ak máte Iphone, expert odporúča vypnúť zasielanie Imessage správ.
Samozrejmosťou je ochrana mobilu silným unikátnym heslom, prípadne používať dvojfaktorovú autentifikáciu, inštalovať si overené aplikácie prostredníctvom aplikácií na to určených, ako sú Google Play a App store a neklikať na linky, stránky a správy od neznámych odosielateľov.
„Pegasus je ako Spotify. Štátna agentúra má niečo ako mesačné predplatné a v závislosti od licencie môže hekovať istý počet telefónov v rovnakom čase,“ opisuje Kvantilian. „A trvanie útoku môže trvať desať minút, týždeň alebo aj mesiac.“ Pritom používanie tohto softvéru je podľa experta dosť drahou záležitosťou. Hekerský atak však prebieha na základe tzv. zero-click. Ide o metódu, kedy obeť ani netuší, že sa niečo deje. Nemusela kliknúť na žiadny odkaz.
Odpočúvanie na Slovensku
Naše bezpečnostné zložky – Policajný zbor, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Colná správa – môžu na Slovensku vykonávať odpočúvanie len v súlade so zákonom. V slovenskej legislatíve sú dva zákony, ktoré upravujú činnosť bezpečnostných zložiek za účelom odpočúvania. Ide o Trestný poriadok a zákon o ochrane pred odpočúvaním.
V zmysle Trestného poriadku príkaz na odpočúvanie môže vydať len sudca pre prípravné konanie. V neodkladných prípadoch ň tak môže výnimočne urobiť aj prokurátor, ak odpočúvanie nie je spojené so vstupom do obydlia, avšak následne tento príkaz musí potvrdiť sudca. Ak by sudca príkaz nepotvrdil, stráca platnosť a takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Praktickú stránku odpočúvania vykonáva príslušný útvar policajného zboru. „Bez príkazu sudcu sa s vami policajný útvar ani nebude baviť,“ objasnil bývalý riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko.
V zákone o ochrane pred odpočúvaním je upravené tzv. neprocesné, alebo inak povedané operatívne, odpočúvanie. Aj v zmysle tohto zákona môžu bezpečnostné zložky odpočúvať osobu len so súhlasom sudcu, a to najdlhšie šesť mesiacov. Avšak vo výnimočných prípadoch, ak vec neznesie odklad, môžu štátne orgány začať s odpočúvaním okamžite bez príkazu. Podmienkou je, že do hodiny sa obrátia na sudcu, ktorý takýto postup dodatočne odsúhlasí. Ak policajný zbor nedostane dodatočný písomný súhlas zákonného sudcu do 12 hodín od začatia odpočúvania, s odpočúvaním musia bezodkladne skončiť. Takto získané informácie nesmú byť použité a musia byť bezodkladne zničené, o čom má byť príslušný sudca informovaný.
