Podľa Denníka N ministerstvo financií plánuje zdaniť bezhotovostné platby, minister aj premiér to rázne odmietli
Stav verejných financií Slovenska je kritický a ministerstvo financií má za úlohu naplánovať konsolidáciu v objeme 1,4 miliardy eur. Podľa informácií Denníka N sa zvažuje zavedenie novej dane na bezhotovostné transakcie, čo by mohlo zahŕňať bežné prevody, posielanie výplat, platenie faktúr, platby kartou aj výbery z bankomatov. Myšlienka na zavedenie takejto dane vyvolala silnú kritiku, najmä zo strany opozície a odborníkov, ktorí varujú pred jej negatívnym dopadom na domácnosti a ekonomiku. Rezort momentálne pracuje na balíku konsolidačných opatrení, ktorého výsledná podoba bude známa až po rokovaniach koaličnej rady. Voči medializovaným informáciám sa však ostro ohradil. Médiá a politickí predstavitelia boli vyzvaní, aby neoverené správy nešírili s tým, že o niekoľko týždňov budú konsolidačné opatrenia predstavené verejnosti.
Denníku to mali povedať zamestnanci ministerstva
Stav našich verejných financií je kritický a rezort financií má za úlohu naplánovať veľkú konsolidáciu v objeme 1,4 miliárd eur. Okrem dane zo sladkých nápojov sa začalo hovoriť o zavedení ďalšej dane. Podľa informácií Denníka N ministerstvo financií (MF) zvažuje zaviesť novú daň na bezhotovostné transakcie. Zdaňovať by sa mali bežné prevody z účtu na účet, posielanie výplaty, platenie faktúr, platby kartou aj výbery z bankomatov. Médiu to mali potvrdiť dve osoby oboznámené s prípravou samotného materiálu, ktoré si neželali byť menované.
Týmto opatrením by bola zabezpečená tretina konsolidácie pre budúci rok. Podľa odhadov odborníkov by približne rovnako veľa peňazí do štátnej kasy prinieslo navýšenie DPH na 21%. Toto opatrenie však kabinet premiéra Roberta Fica (Smer-SD) kategoricky odmieta, pretože zvýšené DPH by zasiahlo výlučne domácnosti, pričom výnos z transakčnej dane by pochádzal predovšetkým od firiem a finančných domov.
Skrytá daň
„Je to skrytá daň, ktorá by sa platila z každej transakcie, napríklad aj pri zaslaní dôchodku na bankový účet, presunu peňazí medzi vlastnými účtami, pri zaslaní vreckového svojim deťom, alebo keď rodičia zaplatia škôlku. Často ju však ani neuvidíme, pretože platcom bude obchod, zamestnávateľ či banka,“ konštatoval vo svojom komentári Inštitút ekonomických a sociálnych štúdií (INESS).
Podľa neziskovky by sa naša garnitúra mala zamerať na škrty na výdavkovej strane verejných financií, kde je podľa jej slov veľa plytvania. „Štát nepotrebuje vyššie príjmy, naopak, potrebuje sa zbaviť výdavkov, ktoré sú nákladné a neprinášajú hodnotu,“ uviedol inštitút.
„Jasne odmietame novú daň zo všetkých platieb bežných ľudí, ktorú podľa viacerých zdrojov zvažuje Ficova vláda. Pán premiér, vráťte sa z kratšej cesty a ani neuvažujte o tom, že by ste takto ľuďom zdanili každú výplatu, faktúru, prevod či výber,“ reagoval líder Progresívneho Slovenska a podpredseda Národnej rady SR Michal Šimečka na medializované správy o zavádzaní novej dane. Vláde odkázal, aby šetrila systémovo a začala od seba. Nemá podľa neho nezmyselne siahať na úspory ľudí a kopírovať metódy od maďarského premiéra Orbána.
Inšpirácia z Maďarska
Modelovou krajinou pre úvahy o zavedení novej dane je Maďarsko. Pôvodne sa o dani z finančných transakcií uvažovalo aj na pôde Európskej únie, avšak mala sa týkať obchodov s akciami, dlhopismi a derivátmi. Oslobodené od nej mali byť bežné transakcie pochádzajúce od domácností a podnikov, čo sú napríklad hypotéky, poistenie, vklady a platba kartou. Napokon sa na dani členské štáty nedohodli.
Maďarsko si však spoločné európske úvahy o zdaňovaní finančného sektora osvojilo. „Maďarský premiér Viktor Orbán najprv oznámil, že daň bude vo výške 0,1 % z transakcie, nakoniec bola od začiatku 0,3 %, maximálne vo výške 10-tisíc forintov (zhruba 25 eur). Platia ju banky a vzťahuje sa aj na bežné bezhotovostné transakcie, napríklad platby kartou v obchode, posielanie peňazí z jedného účtu na druhý,“ informoval Denník N.
Aktuálne sa má poplatok pri výbere z bankomatu u našich južných susedov zvýšiť z pôvodných 0,6 % z transakcie na 0,9 %. Daň za bezhotovostné transakcie stúpne na 0,45 % a bude zastropovaná do približne 50 eur. Aby banky nepreniesli poplatky na bežných ľudí, Orbánov kabinet plánuje zastropovať poplatky za účty a za používanie kariet.
Ministerstvo financií sa voči informáciám ostro ohradzuje
Ohľadom novej dane z platobných transakcií rezort ešte oficiálne neinformoval. MF reagovalo na tlačové konferencie iných politických strán a označilo ich za šírenie ničím nepodložených, zavádzajúcich a nepravdivých informácií, ktorých cieľom je len vo verejnosti vzbudiť strach a neistotu. Podľa rezortu niektorí politici účelovo narábajú s neoverenými informáciami a svoje domnieky prezentujú ako fakty.
„Ministerstvo financií SR sa ostro ohradzuje voči tvrdeniam, že rezort plánuje zaviesť bežným občanom zdaňovanie výberov z bankomatov a bankových prevodov. Sú to klamstvá a ministerstvo financií takéto výroky považuje doslova za šírenie poplašných správ. Rovnako to platí aj pri téme údajného rušenia paušálnych výdavkov pre živnostníkov,“ uviedol tlačový odbor rezortu na svojej webovej stránke.
Zároveň MF vyzvalo médiá a politických predstaviteľov, aby neoverené správy, ktoré nemajú ničím podložené, nešírili. Rezort momentálne pracuje na balíku konsolidačných opatrení, ktorého výsledná podoba bude známa až po rokovaniach koaličnej rady o niekoľko týždňov. Následne majú byť všetky opatrenia detailne predstavené verejnosti.
Tvrdenie, že vláda chce zdaniť výbery z bankomatov a finančné prevody fyzických osôb, označil premiér Fico za klamstvo. „Pred niekoľkými dňami som sedel s ministrom financií a jeho ľuďmi a môžem potvrdiť, že žiadny takýto návrh nebol nikdy na stole,“ povedal vo videu na sociálnej sieti. „Momentálne pracujeme na konsolidácii verejných financií s účinnosťou od 1. januára 2025 na úrovni približne 1,4 miliardy eur a poskladajú sa na to predovšetkým tí, ktorí na to majú,“ dodal.
Odborníci daň z transakcie kritizujú
Experti zhodne tvrdia, že nová daň by znamenala zvýšenie výdavkov pre domácnosti a zvýšenie nákladov pre zamestnávateľov, čo by v konečnom dôsledku malo za následok zvýšenie miery inflácie a spomalenie ekonomického rastu.
Podľa Márie Valachyovej, hlavnej ekonómky Slovenskej sporiteľne, takáto daň zbytočne zaťaží firmy a občanov. „Navyše sme v eurozóne a žiadna krajina v eurozóne nemá zavedenú takúto plošnú daň z finančných transakcií, lebo znevýhodní danú krajinu voči okolitým krajinám platiacim eurom – firmy či občania môžu začať viac využívať zahraničné účty.“
Analytik INESS Radovan Ďurana si myslí, že najhoršou vlastnosťou tejto dane je kombinácia nízkej sadzby a obrovského vymeriavacieho základu. „To vytvára neustálu chuť politikov postupne zvyšovať sadzbu tak, ako to vidíme na príklade Maďarska,“ poznamenal. Zároveň upozorňuje na to, že kedykoľvek si politici vymyslia populistický nápad, budú mať spôsob, ako ho zaplatiť, a to zvýšením tejto dane. „Orbán to presne takto spravil,“ dodal.
Makroekonóm Andrej Arady sa prikláňa skôr k zvýšeniu sadzby DPH. „Plošné zvýšenie DPH sadzby, ktorá je v ekonomike už ustáleným konceptom, považujem v porovnaní so zavedením novej dane z finančných transakcií za menej škodlivé, navyše s menším množstvom dodatočných administratívnych nákladov,“ vysvetlil.
Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR by zvýšené náklady za transakcie poškodili podnikateľský sektor, keďže platby dodávateľom a mzdy zamestnancom vypláca takmer výlučne elektronickou formou. Zároveň by nová daň viedla k zvýšeniu poplatkov za existujúce produkty a služby, na čo by doplatili predovšetkým občania. „Môže to taktiež viesť k používaniu iných alternatívnych foriem financovania, čo v konečnom dôsledku zníži transparentnosť celého finančného systému, ako aj zníži životnú úroveň obyvateľstva,“ odôvodnila asociácia.
