Počet smrteľných prestreliek vo Švédsku je 9-krát vyšší ako v Nórsku, Fínsku a Dánsku dokopy
Podľa švédskeho ministra je počet smrteľných prestreliek vo Švédsku deväťkrát vyšší ako vo všetkých susedných krajinách dohromady a počet útokov použitím výbušnín dosiahol rekordnú úroveň.
Vo Švédsku bolo v roku 2022 zaznamenaných 62 smrteľných strelieb, uviedol podľa agentúry Reuters minister spravodlivosti Gunnar Strommer počas minulotýždňovej tlačovej konferencie. „V roku 2023 síce počet smrteľných strelieb mierne klesol, ale podľa predbežných údajov bolo vo Švédsku deväťkrát viac smrteľných strelieb ako v Nórsku, Dánsku a Fínsku dohromady,“ povedal.
Za posledné desaťročie sa počet smrteľných strelieb v krajine s 10 miliónmi obyvateľov viac ako strojnásobil.
G. Strommer poznamenal, že počet útokov použitím výbušnín je v súčasnosti rekordný. „Hovoríme o systémovo nebezpečnej trestnej činnosti s vysokým sklonom k násiliu, ktorá umlčuje svedkov, ohrozuje sociálnych pracovníkov, infiltruje úrady a politické strany, obchoduje s drogami, podvádza starších ľudí a naše sociálne systémy.“
Podľa správy švédskej polície z 23. februára je v krajine 62 000 osôb napojených na zločinecké siete.
Správa dodáva, že 88 % aktívnych zločincov sú švédski občania, 11 % má cudzie občianstvo a v prípade zvyšného 1 % „nie je možné uviesť občianstvo z dôvodu nejasností v registri obyvateľov“.
Odborníci však poukazujú na to, že je ťažké určiť skutočné údaje o účasti migrantov na trestných činoch. „Je to preto, že švédske orgány činné v trestnom konaní majú zakázané registrovať etnickú alebo národnostnú príslušnosť jednotlivca a tieto informácie sa v oficiálnych štatistikách kriminality neuvádzajú,“ napísal minulý rok v príspevku na Substacku Gerald Posner, investigatívny novinár a držiteľ Pulitzerovej ceny.
„Prísna politika utajovania národnosti alebo etnickej príslušnosti osôb zatknutých a odsúdených za násilné trestné činy je výnimočnou zvláštnosťou v krajine, ktorá sa inak pýši transparentnosťou a progresívnou politikou otvoreného prístupu k záznamom. Švédsko je jednou z troch severských krajín, ktoré zverejňujú dokonca aj osobné daňové priznania,“ poznamenal.
V správe švédskej televíznej stanice SVT z roku 2018 sa uvádza, že 58 % osôb odsúdených v krajine za znásilnenie alebo pokus o znásilnenie počas predchádzajúcich piatich rokov sa narodilo v zahraničí.
V správe, ktorú v roku 2021 zverejnila švédska Národná rada pre prevenciu kriminality, sa uvádza, že podiel osôb registrovaných ako podozriví páchatelia u švédskych občanov narodených v zahraničí alebo u tých, ktorí majú jedného alebo dvoch rodičov, ktorí nie sú domácimi občanmi, je vyšší v porovnaní s osobami narodenými dvom domácim rodičom.
Úrady priznali, že Švédsko v posledných rokoch zaznamenalo masívny nárast násilia v dôsledku svojej liberálnej prisťahovaleckej politiky.
„V poslednom čase došlo k vraždám a výbuchom v bezprecedentnom rozsahu,“ povedal podľa denníka The Daily Mail policajný šéf Anders Thornberg počas tlačovej konferencie minulý rok. Páchatelia podľa neho často pochádzali zo zahraničia, ale neuviedol žiadne národnosti.
V apríli 2022 premiérka Magdalena Anderssonová priznala, že Švédsko nedokázalo integrovať veľký počet prisťahovalcov, ktorí do krajiny prišli v posledných dvoch desaťročiach, čo viedlo k násiliu gangov a paralelným spoločnostiam.
„Segregácia zašla tak ďaleko, že vo Švédsku máme paralelné spoločnosti. Žijeme v tej istej krajine, ale v úplne odlišnej realite,“ povedala podľa agentúry Reuters.
Takmer pätinu švédskej populácie tvoria osoby, ktoré sa narodili v zahraničí. K prisťahovalectvu došlo v čase, keď boli sociálni demokrati M. Anderssonovej pri moci dokopy 28 za posledných 40 rokov.
Deti v kriminálnych sieťach
Správa z 23. februára tiež zdôraznila problém mladších ľudí, ktorí sú súčasťou zločineckých sietí. „Vo všeobecnosti sú mladí ľudia častejšie zapojení do trestnej činnosti ako starší ľudia,“ uvádza sa v správe.
„Takzvaná krivka kriminality podľa veku ukazuje, že kriminálna aktivita na skupinovej úrovni sa zvyšuje počas dospievania, vrcholí na začiatku dospelosti a potom klesá so zvyšujúcim sa vekom. Rovnaký vzorec platí aj pre osoby aktívne v zločineckých sieťach, kde bod zlomu spadá do 20. roku života.“
V zločineckých sieťach pôsobilo približne 1 700 osôb mladších ako 18 rokov, čo predstavuje 13 % z celkového počtu aktívnych zločincov. Okrem toho bolo približne 3 700 osôb napojených na zločinecké siete mladších ako 18 rokov, čím ich celkový počet dosiahol 5 400.
Zistilo sa, že hierarchia v týchto sieťach súvisí s vekom. „Starší ľudia majú viac kontrolných a strategických úloh, zatiaľ čo mladší majú realizačné úlohy.“
„Najstaršiu skupinu tvoria riadiace roly, kde je priemerný vek 39 rokov. Najmladšiu skupinu tvoria vykonávacie roly v nižších vrstvách, kde je priemerný vek 22 rokov. Približne tretina z nich má menej ako 18 rokov.“
Kriminológ Manne Gerell v rozhovore pre Švédsky rozhlas naznačil, že počet detí a mladých ľudí uvedený v správe môže byť značne podhodnotený.
Skutočnosť, že 5 400 detí je napojených na zločinecké siete, „je veľmi znepokojujúca“, uviedla Katharina von Sydow, šéfka Švédskej policajnej asociácie.
„Deti majú právo na bezpečnú výchovu a my ako spoločnosť sa musíme zlepšiť v prevencii a riešení toho, čo sa teraz deje. Viacero aktérov musí urobiť viac, nie je to len záležitosť polície. Musí konať celá spoločnosť.“
Podľa tlačovej správy švédskej Národnej rady pre prevenciu kriminality sú deti vo veku 12 – 15 rokov verbované do zločineckých sietí mladými ľuďmi, ktorí sú často vo veku 15 – 20 rokov.
„Nábor môže byť rýchly, niekedy za menej ako jeden deň. Pre zločinecké siete predstavuje nový nábor spôsob, ako rozšíriť distribučné reťazce pre drogy v miestnej oblasti,“ uvádza sa v správe.
„Pre dieťa je ťažké opustiť zločineckú sieť, ale niekedy sa naskytnú príležitosti na zbehnutie, keď náborár dieťaťa opustí krajinu alebo skončí vo väzení, a tak už nemôže na dieťa dohliadať.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
