Štvrtok 30. januára, 2025
Ilustračné foto (NickyPe/ Pixabay)

Pobaltské štáty sa po rokoch príprav odpoja od ruskej prenosovej siete a spoja sa so strednou Európou

Po rokoch investícií a príprav sú pobaltské štáty pripravené odstrihnúť sa nadobro od sovietskeho energetického systému a pripojiť sa k európskej sieti. Hoci sa rozsiahlejšie výpadky elektriny neočakávajú, kým nebude zmena dokončená, všetky tri krajiny si budú musieť dva dni vystačiť s vlastnými zdrojmi.

„Deň D“ nastane 8. februára, keď sa Litva, Lotyšsko a Estónsko postupne odpoja od elektrických vedení z Ruska a Bieloruska. Litva sa na druhý deň večer pripojí k rozvodnej sústave kontinentálnej Európy prostredníctvom prenosovej siete v Poľsku. Kým k tomu dôjde, budú pobaltské štáty fungovať v tzv. ostrovnom systéme. To znamená, že celú svoju spotrebu elektrickej energie musia pokryť z miestnych zdrojov.

Tri pobaltské štáty sú poslednými členmi Európskej únie, ktorí sa pripoja k európskej kontinentálnej sieti. Doteraz bola ich energetická sústava synchronizovaná s ruskou sústavou, ktorá je založená na starších sovietskych normách. Tie však nie sú kompatibilné s modernou európskou technológiou.

V prípade elektrickej energie je rozhodujúcim faktorom frekvencia striedavého prúdu. Frekvencia v sieťach vo väčšine krajín je 50 hertzov (Hz), čo znamená, že prúd tečie 50-krát za sekundu jedným smerom a 50-krát za sekundu opačným smerom. Hoci ruské a európske siete pracujú s frekvenciou 50 Hz, zladenie ich fáz je rozdielne.

Elektrické generátory v elektrárňach v oboch oblastiach sa síce otáčajú 50-krát za sekundu, aby vytvorili prúd 50 Hz, ale fázy ich otáčania nie sú totožné. Jako Kilter, vedúci výskumnej skupiny pre elektrické systémy na Tallinnskej technickej univerzite, to v článku na serveri err.ee prirovnáva k dvom hodinám, ktoré obe tikajú v jednosekundových intervaloch, t. j. rovnakou rýchlosťou, ale ich sekundové ručičky nie sú spustené v rovnakom okamihu.

Ak sú tieto dve siete synchronizované, elektrina medzi nimi môže voľne prúdiť bez rizika. Keďže elektrické vlny (fázy) ruskej a európskej siete nie sú zladené, ich priame prepojenie nie je možné, pretože by mohlo dôjsť k vážnym poruchám, ako sú skraty alebo výpadky prúdu.

Zmeny frekvencie môžu spôsobiť, že elektrické zariadenia prestanú správne fungovať. Ak napríklad frekvencia klesne, elektrické motory sa môžu otáčať príliš pomaly a zlyhať. Naopak, ak sa frekvencia zvýši, motory by sa mohli otáčať príliš rýchlo a prehrievať sa.

Všetky tri pobaltské štáty plus Poľsko investovali do projektu desynchronizácie značné sumy. Správca estónskej prenosovej sústavy Elering hovorí o celkových nákladoch pre všetky štyri štáty 1,6 miliardy eur, z ktorých väčšinu pokryjú peniaze z európskych fondov. Odpojenie od Ruska podľa spoločnosti Elering aj podľa susedných prevádzkovateľov prenosových sústav zvýši energetickú bezpečnosť v Pobaltí.

Okrem posilnenia elektrárenskej infraštruktúry smerovali investície do nákupu batériových úložísk, modernizácie operačných systémov či nákupu synchrónnych kompenzátorov, ktoré pomáhajú stabilizovať napätie v sieti.

Po odpojení od ruskej frekvenčnej oblasti nebude mať pobaltská energetická sústava podľa Eleringu potrebnú úroveň zotrvačnosti. Vo všeobecnosti platí, že čím väčšia je energetická sústava, tým stabilnejšia je jej frekvencia. Väčšie energetické systémy majú väčšiu zotrvačnosť, a preto môžu lepšie absorbovať dočasné nerovnováhy vo výrobe a spotrebe. Synchrónne kompenzátory dokážu dodať sústave zotrvačnosť a spomaliť zmeny frekvencie, aby bolo možné vykonať potrebné vyrovnávacie zásahy do siete.

Okrem Poľska sú pobaltské krajiny elektricky prepojené aj s ďalšími krajinami EÚ. Estónsko spájajú s Fínskom dva podmorské káble a Litva je rovnakým spôsobom prepojená so Švédskom. Kvôli odlišnej frekvencii sú však tieto spojenia realizované pomocou tzv. jednosmerných spojok (HVDC), ktoré umožňujú kontrolovaný tok energie bez potreby synchronizácie sietí.

Podľa Eleringa je veľmi nepravdepodobné, že by počas desynchronizácie došlo k výpadkom prúdu, a ak áno, pôjde len o krátkodobé obmedzenie spotreby lokálneho charakteru.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj