Po útoku na premiéra sa očakáva vyššia účasť v eurovoľbách a prehĺbenie polarizácie spoločnosti
Nešťastný incident z Handlovej, pri ktorom bol predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) terčom streľby, môže výrazne ovplyvniť kampaň do Európskeho parlamentu (EP). Politologička varuje, že útok by mohol byť využitý koaličnými stranami na posilnenie rétoriky proti liberalizmu. Očakáva, že polarizácia spoločnosti, už aj tak vyhrotená, sa ešte viac prehĺbi, čo môže mať dopad na vyššiu volebnú účasť a preferencie voličov. Vedúci kancelárie EP na Slovensku si netrúfa predpovedať presný dopad atentátu na voľby, ale dúfa, že k urnám príde čo najviac voličov, lebo práve voľby sú prostriedkom na vyjadrenie politického názoru bez násilia.
Ako môže atentát ovplyvniť eurovoľby
Nešťastný incident z Handlovej v podobe niekoľkých výstrelov na premiéra Fica podľa politologičky z Univerzity Komenského v Bratislave Anety Világy môže mať vplyv na kampaň do EP v súvislosti s kritikou liberálnych prúdov a ich radikalizácie. Podľa jej slov je potrebné odsúdiť nekultivovanie zmýšľania a debát vo verejnom priestore v súčasnosti.
„Koaličné strany budú útok využívať ako nástroj na prezentáciu, že je potrebné bojovať proti liberalizmu,“ hovorí a dodáva, že Európska únia (EÚ) ako organizácia zastáva tiež aj liberalizmus. Potenciálne využitie atentátu vidí v liberálnej časti spoločnosti, ktorá sa radikalizovala a začala útočiť na ten druhý tábor, ľudí, ktorí zastávajú tradičné hodnoty a obhajujú suverénne postoje krajiny.
Vedúci kancelárie EP Robert Sermek sa neodvažuje odhadnúť, ako môže útok ovplyvniť eurovoľby. „Spoločnosť bola už pred ním veľmi polarizovaná a polarizácia prispieva k mobilizácii voličov v oboch táboroch. Naozaj si to však netrúfam predpovedať, ale želal by som si, aby prišlo voliť viac ľudí, aby sme ukázali, že na Slovensku vyjadrujeme politické názory vo voľbách a nie nenávisťou a atentátmi,“ uviedol.
Podľa neho je na preferenciách badať rast na strane extrémistov. „Áno, tie prieskumy ukazujú posilnenie extrémistov, ale je otázne, či budú schopní pracovať spoločne. Sú tak rozdielni, že sa vždy nevedia zjednotiť, aj keď teraz je tá snaha zrejme väčšia ako v minulosti.”
Očakáva sa vyššia účasť
Hoci podľa čísel je slovenská účasť na chvoste EÚ, tento rok by mohlo dôjsť k zmene. Podľa Józefa Berényiho z Maďarskej aliancie sa účasť v eurovoľbách aj v dôsledku atentátu zmení. Kandidát na europoslanca uviedol, že ľudia nechodia voliť vtedy, keď sú veci v poriadku. Berényi si vysvetľuje pomerne nízku účasť v predchádzajúcich voľbách do EP tým, že EÚ bola akceptovaná a nezasahovala do slovenskej politiky. Jednoducho nebol dôvod ísť voliť.
„Teraz to možno bude trošku ináč, lebo je vojna, lebo bol Covid, lebo tu bola v Európe migračná kríza a z toho dôvodu teraz bude tá účasť vyššia, nielen z toho dôvodu, že bol atentát,” zhodnotil líder kandidátky Maďarskej aliancie.
Až 71% občanov EÚ a 62% Slovákov už vo februári a marci vyjadrilo pravdepodobný záujem zúčastniť sa na júnových voľbách do EP. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnil Eurobarometer. Mnoho ľudí ako dôvod svojej neúčasti na voľbách uviedlo, že ich jeden hlas podľa nich neovplyvní v polmiliardovej Európe nič.
„Voľby do Európskeho parlamentu boli dlhodobo v tieni prezidentských volieb, ktoré pútali väčšiu pozornosť. To bol možno aj jeden z dôvodov, prečo účasť na týchto voľbách bola roky tristná. Tento rok to však bude, zdá sa, iné,“ myslí si politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč.
Hoci je kampaň do EP v porovnaní s prezidentnskými, či parlamentnými kampaňami intenzitou nezrovnateľná, ani tento politický predvolebný boj neobišli podľa analytika Euractiv Radovana Geista polopravdy, hoaxy, úplné klamstvá či dezinformácie. Ako príklad uviedol oblasť zelenej politiky.
„Je právom akéhokoľvek politika a kandidáta snažiť sa presvedčiť voličov čímkoľvek, aby ho zvolili. Ak ich bude presviedčať, že zem je plochá, alebo že klimatická zmena neexistuje, nech to robí. Problémom diskusie, keď sa do nej dostávajú hoaxy a dezinformácie však je, že sa stáva iracionálnou a zbytočnou,“ myslí si analytik.
Tlmenie kampane
Hoci kampaň do eurovolieb by mala vrcholiť, v súvislosti s atentátom na premiéra a vyburcovaním emócií v krajine prišli politickí predstavitelia vládneho Smeru a Hlasu s návrhom na jej utlmenie. „Určite príde k prehodnoteniu intenzity kampane, ale nemyslím si, že by sme zmenili politiku, ktorú sme presadzovali a ktorá je založená na priamej diskusii s občanmi,“ uviedol podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).
Podobné slová sme mohli počuť aj z úst ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). „Je to aj výzva za Hlas-SD, aby sme na určité obdobie s tou kampaňou prestali, aby sme sa prestali konfrontovať,“ povedal.
Rovnako reagoval aj predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling, ktorý vyzval na zmier spoločnosti. SaS deklarovala, že svoju kampaň do eurovolieb zastavila, spustila ju až od pondelka ďalšieho týždňa. Potom, čo sa zlepšil zdravotný stav premiéra, v kampani pokračovala.
„Okamžite sme pozastavili kampaň do Európskeho parlamentu, a poskytujeme plnú súčinnosť a spoluprácu politickým partnerom pre upokojenie situácie na Slovensku,“ pridala sa ďalšia opozičná parlamentná strana a víťaz posledných eurovolieb – Progresívne Slovensko.
Naopak, mimoparlamentní Demokrati na rušenie kampane v súvislosti s atentátom na premiéra dôvody nevidia. „Prečo by sme rušili kampaň, ktorá je odbornou a slušnou? Jednoducho, keď má niekto pocit, že robil kampaň neslušnú, kde vyzýval na násilie, nech ju preruší,” uviedol líder kandidátky do Europarlamentu Jaroslav Naď.
Expremiérka a sociologička Iveta Radičová si tiež nemyslí, že je potrebné kampaň v dôsledku atentátu tlmiť, či prerušovať. „Nemusíme prerušovať kampane, ale robme ich tak, ako sa to v kultúrnom svete má diať. Nech sa sporia politici. Demokracia je o spore, ale spor nie je slovná streľba na svojho protihráča,” povedala. Ďalej vysvetlila, že spor nie je o tom, že politik bude hlásať totálne nezmysly, alebo že proti faktom postaví názor, ktorý sa o fakty neopiera.
