Po ukrajinskom pobúrení vysoký predstaviteľ NATO koriguje vyhlásenie o možnom odstúpení územia
Ako sme včera informovali, vysoký predstaviteľ NATO Stian Jenssen prišiel s kontroverzným návrhom, podľa ktorého by mohla Ukrajina vymeniť svoje okupované územia za členstvo v NATO. Výrok vyvolal na ukrajinskej strane búrlivú reakciu. Čeliac kritike Jenssen vydal nové vyhlásenie, v ktorom svoje poznámky poopravil.
„Moje vyhlásenie k tejto téme bolo súčasťou širšej diskusie o možných budúcich scenároch na Ukrajine. Nemal som to povedať takto. Bola to chyba,“ povedal Jenssen nórskemu denníku Verdens Gang. Zároveň zopakoval, že mierové podmienky bude musieť určiť samotná Ukrajina. „Práve preto je veľmi dôležité, aby sme Ukrajincov podporili tým, čo potrebujú,“ dodal.
Vysokopostavený predstaviteľ NATO predtým spomenul možnosť, v rámci ktorej by Ukrajina odstúpila časť svojho územia Rusku, aby sa tak ukončil konflikt medzi oboma susediacimi krajinami. Jenssen túto myšlienku vyslovil v utorok na panelovej diskusii v nórskom Arendale.
Na oplátku by Ukrajina mohla získať členstvo v NATO – navrhol Jenssen. Pre nórsky denník Verdens Gang vtedy uviedol: „Netvrdím, že to tak musí byť. Ale mohlo by to byť možné riešenie.“ Jenssen dodal, že Ukrajina, ktorá sa vo veľkej miere spolieha na podporu aliancie NATO, raz musí súhlasiť s mierovými podmienkami.
Ukrajinskí predstavitelia: „Vzdanie sa územia je smiešne“
Viacerí ukrajinskí predstavitelia reagovali na Jenssenove vyhlásenia podráždene. Mychajlo Podoljak, poradca náčelníka generálneho štábu ukrajinského prezidenta, ostro kritizoval slová dlhoročného vedúceho kancelárie generálneho tajomníka NATO.
V utorok v príspevku na sociálnej sieti X (predtým Twitter) napísal: „Výmena územia za dáždnik NATO? To je smiešne. To by znamenalo vedome si vybrať porážku demokracie, podporu globálneho zločinca s cieľom zachovať ruský režim, zničenie medzinárodného práva a prenesenie vojny na ďalšie generácie.“
Poradca ukrajinského prezidenta sa domnieva, že ak „neutrpí zdrvujúcu porážku“, len to umožní ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi v pokračovaní jeho režimu. Navyše by to podnietilo „apetít Ruska po ďalších územiach“. „Vrahovia by nemali byť povzbudzovaní hanebnou zhovievavosťou,“ dodal Podoljak.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí: „absolútne neprijateľné“
Oleg Nikolenko, hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí, tiež považuje myšlienku odstúpenia územia za „absolútne neprijateľnú“, ako píše na Facebooku. To by hralo do karát Rusku. Podľa jeho názoru by sa debata mala viesť skôr o tom, ako by Ukrajina mohla zvíťaziť. A o jej rýchlom prijatí do aliancie NATO. Bolo by to aj v záujme euroatlantickej bezpečnosti.
Ruskú stranu Jenssenov návrh prekvapil. Podľa podpredsedu ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva je táto myšlienka „zaujímavá. Avšak pre Medvedeva nie sú Jenssenove ústupky dostatočné. Na svojom X píše: „Aby sa kyjevské úrady mohli pripojiť k NATO, museli by sa vzdať samotného Kyjeva, hlavného mesta starej Rusi. A hlavné mesto by museli presunúť do Ľvova“.
Jenssenov návrh v rozpore so Zelenským
Jenssenov návrh na odstúpenie ukrajinského územia Rusku by bol v rozpore s opakovanými požiadavkami ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten má za cieľ získať späť celé ukrajinské územie, ktoré v súčasnosti kontroluje Rusko – vrátane Krymského polostrova. K Jenssenovým vyhláseniam zatiaľ nezaujal stanovisko.
Členovia Bidenovej administratívy opakovane potvrdili, že budú podporovať ukrajinskú vládu dovtedy, kým jej sily nedosiahnu úspechy, ktoré by krajinu dostali do výhodnej pozície v prípade mierových rokovaní s Ruskom. Zástupcovia ostatných členských štátov NATO tiež zdôraznili záväzok aliancie – prispieť k „zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc“.
Nedávne slová Stiana Jenssena naznačujú, že NATO by bolo ochotné akceptovať odovzdanie ukrajinského územia s cieľom ukončiť vojnu. Samotný Stoltenberg sa k tomu zatiaľ taktiež nevyjadril. Doteraz však niekoľkokrát spomenul, že Ukrajina si musí sama určiť čas a podmienky rokovaní s Ruskom.
Ukrajinská protiofenzíva zatiaľ pomohla prinavrátiť iba malú časť územia
Jenssenove vyjadrenia o tom, že Ukrajina by sa teoreticka mohla vzdať územia, prichádzajú v čase, keď ukrajinské sily už približne dva mesiace vedú protiofenzívu s cieľom získať späť územie na východe a juhu krajiny. Ukrajinské sily zatiaľ dosiahli mierne územné zisky, ale ruské obranné siete mín a zákopov sú stále z veľkej časti neporušené.
Na tlačovej konferencii Pentagónu minulý týždeň sa jeden z novinárov opýtal, či USA neprecenili ukrajinské protiofenzívne schopnosti. Tlačový tajomník Pentagónu a brigádny generál vzdušných síl Pat Ryder sa vo veľkej miere vyhýbal komentovaniu skutočného postupu protiofenzívy. Povedal však, že USA budú naďalej podporovať ukrajinské úsilie.
„Nebudem tu stáť na tomto pódiu a klásť otázky veliteľovi ukrajinskej armády, ktorý je na frontovej línii,“ povedal hovorca Pentagónu. „Sú v ťažkom boji. Od začiatku sme my aj oni vedeli, že to bude ťažký boj bez ohľadu na to, kedy začnú protiofenzívu. Preto sme povedali, a môžete tomu veriť, že s nimi budeme naďalej spolupracovať a poskytovať im všetko, čo potrebujú, vrátane výcviku.“
Tento týždeň oznámila Bidenova administratíva najnovšie kolo pomoci pre východoeurópsku krajinu vo výške 200 miliónov dolárov.
Z pôvodného článku preložil pp.
