Po takmer roku máme nového predsedu NR SR: opozícia spochybňuje Rašiho voľbu
Novým predsedom NR SR sa stal Richard Raši (Hlas-SD), čím sa po takmer roku obsadil jeden z najvyšších ústavných postov v Slovenskej republike. Voľná funkcia šéfa parlamentu bola častým predmetom koaličných nezhôd, odkazov a snáh o prepisovanie politickej mapy. Jeho zvolenie premiér Robert Fico (Smer-SD) považuje za návrat koalície do pôvodných koľají. Na druhej strane opozícia spochybnila zákonnosť voľby, najmä kvôli porušeniu tajnosti hlasovania.
Takmer po roku poznáme nového šéfa parlamentu
Takmer rok trvalo, kým sa opätovne obsadil post jedného z najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Po tom, čo v apríli 2024 zvíťazil v prezidentských voľbách dovtedajší predseda Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini (Hlas-SD), jeho mandát automaticky zanikol. Vedením parlamentu bol dočasne poverený podpredseda NR SR Peter Žiga (Hlas-SD) a otázka, kto po Pellegrinim zasadne na prázdnu stoličku, začala vzťahy v koalícii komplikovať do nevídaných rozmerov.
Aj keď podľa koaličnej zmluvy post patril strane Hlas-SD, o funkciu prejavil neskrývaný záujem predseda SNS Andrej Danko. Ten možné preusporiadanie postov v rámci koalície po prezidentských voľbách naznačoval už začiatkom januára 2024: „Ak bude koaličný prezident, chceme otvoriť koaličnú zmluvu z hľadiska pozícií.“
Krátko po prezidentských voľbách Danko avizoval, že SNS je pripravená rokovať o podmienkach ďalšieho fungovania koalície do budúcna, pretože sa po prezidentských voľbách zásadne zmenila politická mapa.
„Pre mňa ako predsedu SNS a predsedu poslaneckého klubu je dôležité, že tieto voľby ukázali, že naša politika má podporu verejnosti,“ vyhlásil po Pellegriniho zvolení. Víťazstvo označil za víťazstvo koalície ako celku. „Urobili sme všetko pre vznik tejto vlády a takisto sme v druhom kole Petra Pellegriniho jasne podporili,“ dodal.
V podobnom duchu komunikovala strana Smer-SD na čele s premiérom Ficom. Konfiguráciu – Fico premiér, Pellegrini prezident, Danko predseda NR SR – označovali za najlepšie možné riešenie, na ktorom bude stáť jednota koalície. „Toto by bolo pre vládnu koalíciu to najlepšie – to by boli tie tri Svätoplukove prúty, ktoré by potom fungovali,“ vyhlásil v tom čase premiér Fico. Pritom však dodal, že rešpektuje koaličnú zmluvu, podľa ktorej patrí post Hlasu.
Strana Hlas-SD s novým predsedom Matúšom Šutajom Eštokom sa nemienila svojho postu vzdať a dožadovala sa dodržiavania koaličnej zmluvy. Samotný kandidát Hlasu na post predsedu NR SR Raši označil situáciu v júni, kedy stále koalícia nedospela k dohode, za trochu zvláštnu. Zdôraznil však, že nič nenasvedčuje, že by sa niečo na koaličnej zmluve malo meniť.
„Otvorenie koaličnej zmluvy znamená, že sa otvára všetko. Všetky posty od prvého po posledného ministra, od premiéra po podpredsedov parlamentu. Nemyslíme si, že je akýkoľvek dôvod koaličnú zmluvu otvárať. My len chceme, aby naši koaliční partneri boli tak slušní ako my a to, na čom sme sa dohodli, dodržali,“ skonštatoval.
Pred letom sa všetky tri koaličné strany zhodne vyjadrili, že na mene nového predsedu NR SR sa dohodnú po prázdninách.
V jeseni však nielenže nenastala zhoda na spoločnom mene šéfa parlamentu, ale dostavili sa problémy, ktoré takmer položili celú koalíciu. Najprv z poslaneckého klubu SNS výstupila trojica nespokojných poslancov okolo Rudolfa Huliaka (Huliak, Ľupták a Ševčík), vzápätí začali vyjadrovať čoraz väčší nesúhlas s vládnou líniou štyria rebelujúci poslanci Hlasu (Migaľ, Šalitroš, Malatinec a Ferenčák). NR SR niekoľkokrát nebola uznášaniaschopná. Koalícia na moment nedisponovala parlamentnou väčšinou.
Premiér Fico dlhodobo vyzýval predsedov Hlasu a SNS, aby si spravili poriadky vo svojich radoch, no problém sa vliekol niekoľko mesiacov. Otvorene sa rozprávalo o predčasných voľbách.
V strede februára napokon padla definitíva. Vládne strany sa dohodli na zmene koaličnej zmluvy. „Vzhľadom na skutočnosť, že prišlo k zníženiu počtu členov poslaneckých klubov Hlasu-SD a SNS, predseda strany Smer-SSD Robert Fico, predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok a predseda strany SNS Andrej Danko podpísali dodatok ku koaličnej zmluve, na základe ktorého sa doterajší pomer rozdelenia členov vlády 7 (Smer-SSD) 7 (Hlas-SD) 3 (SNS) mení na pomer 9 (Smer-SSD) 6 (Hlas-SD) 2 (SNS),“ uviedol premiér Fico.
Strana Smer na základe nového dodatku získala 2 ministerstvá – Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Ministerstvo cestovného ruchu a športu. Obe ministerstvá pridelili hlavným rebelom – rezort športu Huliakovi a rezort investícií Migaľovi – a situácia sa nateraz upokojila.
Návrat vládnej koalície do pôvodných koľají?
Ministerstvo investícií pre Migaľa uvoľnil svojím odchodom minister Raši. Ten bol v stredu (26. 3.) ako nominant strany Hlas konečne zvolený za predsedu NR SR.
Bezprostredne po voľbe vyhlásil, že sa bude snažiť o návrat slušnosti a odbornej diskusie do rokovacej sály. Zdôraznil, že cieľom poslancov by malo byť budovanie spoločnosti postavenej na právnych základoch a vzájomnom rešpekte. „A v spolupráci s ministrami, vládou poskytovať ľuďom konkrétnu pomoc v ťažkých životných situáciách,“ uviedol Raši.
Predseda vlády Fico, ktorý bol osobne v čase voľby v parlamente, vníma zvolenie Rašiho za zavŕšenie náročného procesu stabilizácie vládnej koalície po niekoľkomesačnej vládnej kríze.
„Myslím si, že voľba, kedy všetkých 79 poslancov národnej rady, ktorí tvoria vládnu koalíciu, volili Richarda Rašiho, je najlepšou odpoveďou, že vládna koalícia sa vracia do pôvodných koľají,“ zhodnotil.
Podobne to vníma aj líder strany Hlas-SD a minister vnútra Šutaj Eštok. Úspešnú voľbu pokladá za významný symbol pre ďalšie fungovanie vládneho zoskupenia. „Môžeme to nazývať aj akýmsi reštartom,“ vyhlásil bezprostredne po voľbe.
Raši bol ešte do 19. marca ministrom investícií. Pre upokojenie situácie v rámci koalície podal demisiu a na jeho ministerské kreslo zasadol bývalý člen strany Hlas-SD Migaľ. Spoločne s ďalším rebelujúcim poslancom Šalitrošom, ktorý sa stal štátnym tajomníkom, prevzali rezort.
Opozícia má problém s „tajnou“ voľbou
Po voľbe predsedu NR SR odmietli podpísať zápisnicu overovatelia tajnej voľby z radov opozície. Predseda SaS Branislav Gröhling vyjadril pochybnosť nad zákonnosťou a platnosťou voľby nového predsedu parlamentu. „Počas tajnej voľby poslanec Šimko za Hlas kontroloval lístky poslancov. Voľba tak prestala byť tajnou,“ poznamenal a dodal, že klamstvá, obchádzanie pravidiel, vzájomná nedôvera a podrazy sú vizitkou fungovania tejto vlády. „Tvárili sa, že to vymenovaním Huliaka a Migaľa zlepili. Kdeže. Každý deň ukazujú, že sú v rozklade,” poznamenal.
„Tajná voľba podľa koalície znamená skontrolovať hlasovací lístok pred odovzdaním. Voľba Rašiho za predsedu NR SR prebehla ako v ruskej gubernii,” uviedlo k voľbe predsedu NR SR opozičné PS.
Poslankyňa Veronika Remišová (Hnutie Slovensko, Za ľudí a KÚ) na sociálnej sieti pripomenula, že prvýkrát v novodobej histórií nášho parlamentu odmietli opoziční overovatelia podpísať zápisnicu z dôvodu, že nebola dodržaná tajnosť voľby a nespĺňala tak zákonné náležitosti. „Richard Raši doviedol riadenie eurofondov do krízovej situácie, o ktorej otvorene hovoria aj jeho koaliční partneri. Ostávajú po ňom predražené IT zmluvy, regióny, ktoré nemajú peniaze, nefungujúca informatizácia a obrovský objem nevyčerpaných eurofondov,” napísala na Facebooku.
SNS je svetový unikát
Spor predsedu SNS Danka s odídencami okolo Huliaka dostal národniarov do nevídanej situácie. Po tom, čo poslanecký klub opustili traja nespokojní poslanci, musel zasiahnuť samotný premiér Fico. Aby nedošlo k následnému zániku poslaneckého klubu SNS, musel mu Smer-SD prepožičať poslanca Dušana Muňka „na hosťovanie”.
Keďže vo februári došlo k zmenám v koaličnej zmluve, SNS a Hlas-SD sa vzdali každý jedného ministerského kresla. Pre SNS išlo o rezort športu a cestovného ruchu, ktoré viedol Dušan Keketi. Nahradil ho rebelujúci poslanec Huliak už ako nominant Smeru. Samotné ministerstvo pritom vzniklo len v januári 2024 na podnet národniarov.
SNS zostávajú vo vláde ešte nominanti na dvoch ministerských kreslách. Martina Šimkovičová (ministerka kultúry) a Tomáš Taraba (minister životného prostredia) však nie sú členmi strany a sú skôr vnímaní ako nezávislí hráči s vlastnými ambíciami.
Politický komentátor Marián Leško v relácii Braňo Závodský naživo poznamenal, že SNS predstavuje politický unikát: „Nepoznám na svete žiadnu vládnu stranu, ktorá nemá priamy podiel na vládnej moci. Slovenskej národnej strane sa to podarilo, pretože žiaden z jej členov nemá vládnu funkciu,” skonštatoval.
