Perla Orientu zhasla – smutný osud Hongkongu po jeho prevzatí Čínou
Od konca 19. storočia je Hongkong medzinárodným mestom. Postupom času získal niekoľko prezývok: Trhovisko Ďalekého východu, Malta Orientu (kvôli postaveniu Malty ako námorného uzla) a Perla Orientu, pričom posledná z nich sa udržala v móde najdlhšie, pravdepodobne vďaka rovnomennej cantopopovej piesni taiwanského speváka Lo Ta-yu.
Pre obyvateľov Hongkongu starších ako 50 rokov je Perla Orientu viac než len názov. Videli ju používali ju denne v 70. rokoch 20. storočia, keď na minciach bola na jednej strane kráľovná Alžbeta II. a na druhej strane anglický lev držiaci perlu. Chrbtová strana vznikla v roku 1959 na základe hongkonského erbu udeleného v tom istom roku.
Tento poznatok o heraldickom pôvode Perly Orientu dodáva názvu väčšiu politickú váhu. Zdarný príbeh Perly bol možný len pod záštitou britského impéria. Keby Čínska ľudová oslobodenecká armáda v roku 1949 prekročila hranice anezastavila sa v Shenzhene, Perla Orientu by bola mŕtva.
Inými slovami, keď bola v roku 1997 spustená hongkonská vlajka, na ktorej sa hrdo týči hongkonský erb, Perla Orientu symbolicky zanikla. A tento symbolický koniec sa v nasledujúcich rokoch prejavoval čoraz konkrétnejšie.
Po roku 2019 boli noviny denne zaplavované článkami o nových zákazoch. Nižšie uvádzam niektoré, ktoré som čítal v poslednom čase.
Film „Medvedík Pú: Krv a med” mal byť uvedený do kín 23. marca, ale tri dni predtým bol náhle zrušený. Skutočnosť, že distribútor filmu vyvinul iniciatívu na zastavenie premietania, znamená, že išlo o obrovský politický tlak. Číňania už dlho označujú Si Ťin-pchinga za Medvedíka Pú a tento film meniaci obľúbenú ikonu z detstva na krvilačný stroj na zabíjanie, by divákom poskytol príležitosť na poškvrnenie nového vládcu. Z obyčajného hororu sa tak stal vážny problém národnej bezpečnosti a filmový priemysel bývalej kolónie ovládla nová kultúra tabuizovaní tém.
V súvislosti s tým mi niekoľko priateľov zo školstva povedalo, že niektoré školy vyradili zo zoznamu odporúčaného čítania knihu Georgea Orwella Farma zvierat. Potlačenie detskej knihy Guardians of the Sheep Village (Strážcovia ovčej dediny) prirovnávajúcej ovce k obyvateľom Hongkongu a vlkov k obyvateľom pevninskej Číny, prinútilo školy prijať preventívne opatrenia a odstrániť z políc klasické diela obsahujúce prvky odporu. To sa zhoduje s novým poslaním hongkonského školstva: vyzdvihovať veľkosť a dobrotu Čínskej komunistickej strany (ČKS) a odstrániť pocit odporu skrývajúci sa hlboko v duši.
Ďalšia správa sa týka 19-ročného chlapca s ťažkým autizmom a poruchou hyperaktivity, ktorý minulý rok na Národný deň poškodil stožiar, keď ho našiel obklopený morom červených vlajok. Tie ho záplavou červenej príliš dráždili. Hoci žiadnu vlajku nijako nepoškodil, aj tak bol obvinený z urážky štátnej vlajky. Keď je národná bezpečnosť jediným záujmom hongkonskej vlády, nenechá na pokoji ani autistov.
Potom som sa dozvedel, že Hongonská rozhlasová televízia teraz pripravuje dokumentárny seriál o rôznych vládnych úradoch pod názvom „wei renmin fuwu“ (slúžiť ľudu), čo je heslo čínskych komunistov od roku 1949. Uchyľovanie sa k zákazom a vyvolávaniu strachu na jednej strane a preberanie čínskeho komunistického jazyka na strane druhej sú dva aspekty rysujúcej sa červenej kultúry Hongkongu.
To všetko mi pripomína príbeh zosnulého hongkonského spisovateľa Ni Kuanga. Príbeh nazvaný „zvodná ruka“ rozpráva o mužovi, ktorý si myslel, že získal srdce krásnej ženy. Všetko išlo dobre až do romantickej noci, keď ho prepadne hrôza pri pohľade na jej ruku, ktorá sa nekonečne predlžuje od postele k oknu a zaťahuje závesy. Skamenený počuje, ako sa žena s úsmevom pýta: „Mám zhasnúť aj svetlo?“ Vtedy sa na smrť vyľaká.
A podobne boli svetlá Perly Orientu zhasnuté nekonečne dlhou rukou.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať názory The Epoch Times.
Z anglického originálu The Epoch Times preložili Ondřej Horecký a LS.
