Peking sa snažil ovplyvniť voľby – ako sa to Taiwanu podarilo zvrátiť
„Peking neustále využíva rôzne prostriedky na ovplyvňovanie udalostí na Taiwane a pred voľbami svoje aktivity ešte viac vystupňoval,“ uviedla česká sinologička Mgr. Karina Kapounová.
Podľa Kapounovej úrad čínskej Štátnej rady pre záležitosti Taiwanu pred voľbami vyhlásil, že kandidát Demokratickej progresívnej strany (DPP) William Lai „podkopáva mier v Taiwanskom prielive a provokuje ku konfrontácii“ a že voľba medzi ním a ostatnými kandidátmi je „voľbou medzi vojnou a mierom.“
Pri preklade tejto politickej propagandy to však neznamená, že William Laj niekedy hovoril o vojne s Čínou alebo sa ju snažil vyprovokovať. V skutočnosti to znamená, že Čínska komunistická strana sa vyhráža vojnou Taiwanu, čo už mnohokrát demonštrovala presunom svojich vojsk do námorného a vzdušného priestoru Taiwanu. Znamená to tiež, že čínsky režim si neželá, aby William Lai zastával funkciu prezidenta, pretože podporuje nezávislosť a zvrchovanosť ostrovného štátu a nechce pristúpiť na „dobrovoľnú anexiu“ Taiwanu Čínou.
Okrem politických vyhlásení vyvíja Peking na Taiwan aj ekonomický tlak. „Oznámil ukončenie znižovania ciel na dovoz určitých chemických látok z Taiwanu,“ hovorí sinologička a dodáva, že čínsky režim tento krok propaguje ako trest za „tvrdohlavé ľpenie Taiwanskej demokratickej pokrokovej strany na nezávislosti“.
Čínsky režim a jeho vedúci predstavitelia opakovane vyhlasujú, že majú v úmysle pripojiť ostrovný štát k pevninskej Číne „všetkými potrebnými prostriedkami“ vrátane ozbrojeného konfliktu.
Napriek nespokojnosti Pekingu to bol práve kandidát Demokratickej progresívnej strany a súčasný viceprezident Taiwanu William Lai, kto nakoniec v posledných voľbách zvíťazil v prezidentských voľbách. Avšak v jednokomorovom parlamente jeho DPP stratila v parlamentných voľbách väčšinu.
„Ekonomický nátlak je zásadný aj preto, že ostatné konkurenčné strany, ktoré postavili prezidentských kandidátov do volieb – Kuomintang (KMT) a Taiwanská ľudová strana (TPP) – obhajovali väčšiu spoluprácu s Pekingom práve kvôli ekonomickým výhodám pre Taiwan,“ hovorí sinologička Karina Kapounová.
Okrem „zjavných nátlakových vyhlásení“ sa Čína podľa sinologičky snažila zasahovať do taiwanských volieb aj „skrytejším spôsobom v podobe dezinformácií“. Objavilo sa napríklad deepfake video zobrazujúce Williama Laia, kybernetické útoky a pokusy o ovplyvňovanie politikov. „Pokračoval aj vojenský nátlak v podobe narúšania námorného a vzdušného priestoru Taiwanu, napríklad špionážnymi balónmi alebo satelitom vypusteným Čínou,“ uviedla Kapounová.
„Napriek použitiu všetkých týchto prostriedkov však z volieb vyšiel víťazne William Lai z DPP. Zdá sa teda, že tieto kroky ČĽR môžu mať opačný účinok, podobne ako v prípade posledných volieb, ktoré napriek podobnému tlaku Číny vyhrala predsedníčka DPP Tsai Ingwenová,“ hodnotí zasahovanie čínskeho režimu sinologička.
A ako sa ostrovný štát vysporiadal so zasahovaním do volieb? „Svoju úlohu zohráva skutočnosť, že Taiwan má skúsenosti s odhaľovaním takéhoto zasahovania a dokáže s ním pracovať,“ hovorí Kapounová. „Napríklad včasným odhaľovaním dezinformácií a komunikáciou s verejnosťou. Celkovo tak čínsky tlak mohol paradoxne pomôcť kandidátovi DPP.“
Politická história ostrova
Ostrovný štát Taiwan je v podstate pozostatkom Čínskej republiky. Komunistická strana Číny vyrástla na čínskej pôde s finančnou a mentorskou podporou sovietskych boľševikov. Keď sa stala dostatočne vojensky silnou, niekoľkokrát sa pokúsila prevziať moc silou zbraní.
Komunistický prevrat sa uskutočnil v roku 1949, keď vtedajšiu vládu Čínskej republiky pod vedením Kuomintangu viedol Čankajšek, ktorý bol predsedom Kuomintangu a prezidentom Čínskej republiky od roku 1926. Armáda a Čankajšek, porazení komunistami, utiekli na ostrov Taiwan. Komunistická strana potom na pevnine vyhlásila Čínsku ľudovú republiku (ČĽR) a zaviedla totalitnú vládu, zatiaľ čo Taiwan sa časom vydal cestou demokratických volieb.
Čínu a ostrov oddeľuje 160 km široký Taiwanský prieliv.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
