Peking odhalil techniku na rezanie podmorských káblov, aby znepokojil Taiwan, tvrdia analytici
V posledných rokoch boli čínske nákladné lode spájané s mnohými poškodenými podmorskými káblami po celom svete.
Nedávne verejné odhalenie čínskej technológie na prerezávanie káblov, ktorá je schopná narušiť globálnu komunikáciu, vyvolalo medzi vojenskými expertmi na Taiwane obavy.
Podľa správy v hongkongskom anglicky písanom denníku South China Morning Post (SCMP) vyvinulo Čínske vedecké výskumné centrum pre lode (CSSRC) a jeho pridružené Štátne kľúčové laboratórium hlbokomorských pilotovaných vozidiel zariadenie na rezanie hlbokomorských káblov. Zariadenie sa zameriava na pancierové káble, ktoré zabezpečujú 95 % celosvetového prenosu údajov.
Na základe článku uverejneného v čínskom časopise Mechanical Engineer môže toto zariadenie na rezanie hlbokomorských káblov pracovať v hĺbke až 4 000 metrov, čo je dvakrát viac, než je prevádzkový dosah existujúcej podmorskej komunikačnej infraštruktúry.
SCMP v správe uviedol, že „toto odhalenie je prvým prípadom, kedy nejaká krajina oficiálne oznámila, že má takéto zariadenie – schopné narušiť kritické podmorské siete“.
Rozvíjajúce sa technológie čínskeho režimu na prerezávanie káblov vyvolávajú obavy z jeho hrozby pre globálne komunikačné siete a námornú bezpečnosť. V posledných rokoch bolo niekoľko prípadov poškodenia podmorských káblov po celom svete spojených s Pekingom, pričom niekoľkokrát boli do prípadu zapletené čínske nákladné lode.
V októbri 2023 čínska kontajnerová loď Newnew Polar Bear plávajúca pod hongkonskou vlajkou poškodila plynovod medzi Fínskom a Estónskom. Fínske a estónske orgány zatiaľ neobjasnili, či incident považujú za úmyselný alebo náhodný.
V novembri 2024 boli v Baltskom mori prerušené dva telekomunikačné káble spájajúce Švédsko a Dánsko. Švédske orgány chceli spraviť vyšetrovanie na čínskej veľkoobjemovej lodi Yi Peng 3, ktorá sa plavila cez oblasť, kde boli káble prerušené, ale Peking odmietol poskytnúť ku lodi plný prístup.
V januári nákladná loď Shunxin-39, ktorá patrí hongkonskej spoločnosti, ale je registrovaná v Kamerune a Tanzánii, pravdepodobne poškodila jeden zo 14 káblov spájajúcich Taiwan s pevninskou Áziou.
Taiwan koncom februára zadržal nákladnú loď Hong Tai 58 finančne podporovanou Čínou, ktorá je podozrivá z prerušenia podmorského kábla samosprávneho ostrova.
Maximalizácia tlaku na Taiwan
Čínsky režim disponuje týmto typom technológie už dlho, uviedla pre Epoch Times Wang Hsiu-Wen, odborná asistentka na Taiwanskom inštitúte pre výskum národnej obrany a bezpečnosti.
Podľa Wang nemožno v predchádzajúcich prípadoch poškodenia káblov vylúčiť, že Čínska komunistická strana (ČKS) prerušila káble zámerne, aby umožnila čínskym káblovým spoločnostiam získať zákazky, alebo dokonca ako akt odplaty voči demokratickým krajinám za to, že neprijali komunikačné zariadenia spoločnosti Huawei.
Wang ďalej uviedla, že tentoraz čínsky režim predvádza svoju schopnosť prerušiť podmorské káble so zámerom zdôrazniť svoje pokroky v oblasti hlbokomorskej technológie a ovplyvniť nálady a morálku taiwanskej verejnosti.
To podľa Wang predstavuje významnú bezpečnostnú hrozbu pre globálnu komunikáciu, najmä pre kritickú infraštruktúru Taiwanu.
Zatiaľ čo vyspelé technológie sú vyvíjané predovšetkým za účelom zlepšenia ľudského blahobytu a len zriedka zasahujú do pohodlia ľudského života, ČKS sa v skutočnosti podieľa na „škodlivom využívaní“ vyspelých technológií, dodala Wang.
Namiesto toho, aby čínsky režim využíval tieto technológie na záchranné operácie alebo podmorský vývoj, používa ich na útoky na káble iných krajín, poznamenala Wang dodajúc, že Čína napríklad vybavila svoje satelity robotickými ramenami – nie však na zber vesmírneho odpadu, ale na zachytávanie satelitov iných krajín na obežnej dráhe.
V súvislosti s Taiwanom Wang uviedla, že čínsky režim využíva civilné lode na vykonávanie „operácií v šedej zóne“ tým, že prerušuje taiwanskú komunikačnú infraštruktúru. Ak je prichytený pri čine, tvrdí, že išlo o nehodu – alebo môže civilnými loďami zámerne vyprovokovať konflikt cez prieliv, pretože vie, že Taiwan by sa na čínske civilné plavidlá zdráhal reagovať silou, dodala.
Jej kolega z Národného inštitútu pre výskum obrany a bezpečnosti Chih-Tung Chung súhlasil, že ide o využívanie konfliktu v šedej zóne s cieľom vyvinúť maximálny tlak na Taiwan.
Chung pre Epoch Times povedal, že nedávne odhalenie čínskej technológie na rezanie káblov jasne ukázalo, že čínsky režim, známy svojou prísnou cenzúrou, chce verejne ukázať potenciálne škody, ktoré by mohol spôsobiť Taiwanu.
Čínsky režim by mohol byť vnímaný ako verejný nepriateľ
Wang ďalej uviedla, že akonáhle budú podobné incidenty pokračovať, medzinárodné spoločenstvo pravdepodobne navrhne predpisy a bude požadovať, aby ich ČKS dodržiavala alebo poskytla kompenzácie.
Yi Peng 3, čínska nákladná loď podozrivá z poškodenia dvoch telekomunikačných káblov v Baltskom mori, kotvila koncom roka 2024 viac ako mesiac v medzinárodných vodách medzi Dánskom a Švédskom. ČKS odmietla žiadosť švédskeho prokurátora na vyšetrovanie lode.
„Je to niečo, čo vláda zo svojej podstaty berie vážne. Je pozoruhodné, že loď odpláva bez toho, aby prokurátor dostal možnosť loď skontrolovať a vypočuť posádku v rámci švédskeho trestného vyšetrovania,“ uviedla švédska ministerka zahraničných vecí Maria Malmer Stenergardová v komentári pre Financial Times.
Chung sa domnieva, že takéto podvodné rezače káblov sú nainštalované nielen na hladinových plavidlách maskovaných ako nákladné lode alebo rybárske člny, ale môžu byť namontované aj na podvodných vozidlách, takže je takmer nemožné sa im brániť.
„V podstate to porušuje medzinárodné pravidlá, rovnako ako pirátstvo,“ dodal.
Chung sa však domnieva, že konanie ČKS sa obráti proti nej a urobí z nej na medzinárodnej scéne verejného nepriateľa.
„Pretože do podmorských káblov dnes neinvestuje len Taiwan, ale zahŕňa to spoluprácu s Južnou Kóreou, Japonskom a Spojenými štátmi,“ povedal. „Ak sa taiwanské káble prerušia, poškodí to nielen Taiwan, ale aj Spojené štáty, Japonsko a Južnú Kóreu.“
„V konečnom dôsledku bude negatívne vnímanie čínskeho režimu zo strany medzinárodného spoločenstva čoraz väčšie a prísnejšie.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
