Pár faktov o povodniach na rieke Morave v stanici Moravský Svätý Ján (+Video)
Po šesťročnom období sucha a nízkych prietokov na rieke Morava (a na ďalších slovenských riekach predovšetkým na južnom Slovensku) nastal v týchto dňoch opačný extrém – na našich tokoch v povodí Moravy sa vyskytli povodne. Dôležité je opäť pripomenúť, že povodne sú normálny prírodný jav, ktorý sa veľmi výrazne podieľal i podieľa na tvorbe krajiny. Povodne i suchá sa v našej krajine vyskytovali vždy, patria do našej krajiny a musíme sa naučiť s nimi žiť. Najčastejšou príčinou povodní je nerovnomerné rozdelenie zrážok počas roka.
V týchto dňoch azda všetci sledujeme vývoj povodní v povodí rieky Moravy. Zaujíma nás vývoj na slovenských prítokoch Moravy i vývoj na hlavnom toku. Obrázok 1 schematicky znázorňuje veľkosť povodia rieky Morava po stanicu Moravský sv. Ján (24 129 km2) v porovnaní s územím Slovenska. Nad touto stanicou je už do Moravy zaústená aj rieka Dyje, ktorá zasahuje do Rakúska. Keďže priemerné denné prietoky zo stanice Morava: Moravský Sv. Ján máme k dispozícii už od roku 1901, a priemerné mesačné prietoky a maximálne kulminačné prietoky (najväčšia povodeň v roku) sa zachovali už od roku 1895, venujme pozornosť analýze prietokov v tejto stanici.
Pozrime sa najskôr na priemerné ročné prietoky na Morave za obdobie rokov 1901–2020 (obr. 2a). Z dlhodobého hľadiska vidíme, že priemerné ročné prietoky (na grafe modré body) klesli z hodnoty ca 120 m3.s-1 na 90 m3.s-1. Posledné desaťročie bolo na Morave mimoriadne suché (obr. 2b). Takýto vývoj sme zaznamenali na viacerých našich tokoch, napr. na Nitre, Krupinici i na Ipli.
Zo sedemročných kĺzavých priemerov (červená čiara) vidíme viacročné kolísanie prietokov – zhlukovanie sa viacerých vodných rokov a suchých rokov. Zelenými šípkami v grafe chceme upozorniť na to, že doteraz vždy po výrazne viacročnom suchom období prišlo mokrejšie obdobie. Výskyt týchto suchých období má zhruba 28- až 30-ročný cyklus. Z tejto jednoduchej analýzy vyplýva, že nás pravdepodobne čakajú mokrejšie roky.
Pozrime sa teraz na priemerné denné prietoky rieky Morava v Moravskom Sv. Jáne. Tento rad nebol úplný, chýbalo obdobie pozorovaní počas konca I. sv. vojny, roky 1917 – 1920. Tieto hodnoty sme doplnili podľa prietokov zo susednej moravskej stanice (obr. 3a). Najvyšší priemerný denný prietok bol nameraný 13. marca 1941 – 1573 m3.s-1. V marci sa 1941 sa roztrhla hrádza medzi Gajarmi a Suchohradom na rieke Morave, v obci je na túto udalosť pamätník (obr. 4). Druhý najvyšší priemerný denný prietok sa vyskytol na jar v roku 2006 – 1426 m3.s-1.
Pre výpočet návrhových povodňových prietokov sa používa na Slovensku rad kulminačných prietokov – rad najvyšších prietokov za hydrologický rok (od 1. 11. – do 31. 10. nasledujúceho roku). Je zrejmé, že prietok vo vrchole povodňovej vlny je vyšší ako priemerný denný prietok (obr. 3b). Z Moravy máme k dispozícii takýto rad za 120 rokov, čo je už úctyhodný materiál. Počet takýchto radov na Slovensku neprekročí počet prstov jednej ruky.
Je zaujímavé, že na Morave v stanici Moravský Sv. Ján sú vyššie zimno-jarné povodne (spôsobené i topením sa snehu v povodí) v porovnaní s letno-jesennými povodňami. Aj dve najvyššie doteraz zaznamenané povodne boli jarné povodne. Je však potrebné upozorniť, že vzhľadom na podmienky v koryte rieky (vysoká vegetácia, prekážky v toku) môže byť aj pri nižšom prietoku dosiahnutý vyšší vodný stav.
Súčasná povodňová situácia patrí k povodniam letno-jesenným a je spôsobená viacdennými regionálnymi extrémnymi zrážkami. Podobná situácia sa vytvorila nad horným tokom rieky Morava i v júli 1997, t. j. pred 27 rokmi. V roku 1997 však nebolo v takej miere ako dnes zasiahnuté i povodie rieky Dyje, ktorá ústí do Moravy nad Moravským sv. Jánom. Dnes navyše výšku hladiny nepriaznivo ovplyvňuje aj vysoká hladina Dunaja, dochádza k stretávaniu sa vrcholu povodňovej vlny Moravy s povodňovou vlnou Dunaja. Preto tohtoročná kulminácia povodne v stanici Moravský Sv. Ján prekročí kulminačný prietok povodne z roku 1997 a hladina povodne bude vyššia.
Pred vedeckou komunitou hydrológov stojí viacero úloh. Jednou z nich je neustále pripomínanie existujúcich rizík, obnovovanie historickej pamäte obyvateľstva a pripomínanie dávno zabudnutých katastrofických povodní i extrémnych súch na našom území. Nadväzujúc na to ďalšou základnou úlohou hydrológov je spracovanie vedecky podložených predpovedí vývoja množstva vody v našich tokoch.
K prvej úlohe treba uviesť, že takéto katastrofické situácie nie sú v okolí Slovenska až také výnimočné, ako by sa nám zdalo. Je podstatné, kde sa zastaví jadro takejto zrážkovej udalosti. Najväčšia známa historická letná povodeň tohto typu sa odohrala v auguste 1813. Povodeň z roku 1813 postihla južné Poľsko, severné a stredné Slovensko, severnú Moravu. Po tejto povodni sa zachovalo na našom území niekoľko povodňových značiek a je najväčšou známou povodňou na Slovensku. Dnešná povodeň zďaleka nedosahuje rozsah povodne z roku 1813.
V tomto storočí sa takáto povodňová udalosť vyskytla 22. – 27. 7. 2008 na východ od Slovenska, nad územím Ukrajiny s jadrom nad riekou Dnister. Zrážky dosiahli v niektorých ukrajinských staniciach 350-390 mm, tak ako na Morave v roku 1997 i v tomto roku.
Ak sa chceme na takéto katastrofické povodne pripraviť, treba napríklad namerané extrémne zrážky použiť ako vstupy do zrážko-odtokových modelov a simulovať extrémne povodňové vlny.
