Pápež František zomrel vo veku 88 rokov po dlhej chorobe
Svätý otec, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, bol dlhé roky kardinálom vo svojej rodnej Argentíne.
Pápež František, prvý líder Rímskokatolíckej cirkvi pochádzajúci z Latinskej Ameriky, zomrel vo veku 88 rokov. Vatikán oznámil túto správu v pondelok prostredníctvom video vyhlásenia.
Rímsky biskup, vikár Ježiša Krista, nástupca kniežaťa apoštolov, najvyšší pontifik univerzálnej cirkvi, prímas Talianska, arcibiskup a metropolita rímskej provincie, suverén Mestského štátu Vatikán, služobník služobníkov Božích, predtým známy ako kardinál Jorge Mario Bergoglio, arcibiskup argentínskeho Buenos Aires, pápež František I. zomrel v pondelok 21. apríla o 7.35 hod.
František trpel chronickým pľúcnym ochorením a v mladosti mu odstránili časť jednej pľúcnej komory, vo februári bol hospitalizovaný pre respiračnú krízu, ktorá sa rozvinula do dvojitého zápalu pľúc. Strávil tam 38 dní, čo bola najdlhšia hospitalizácia počas jeho 12-ročného pontifikátu.
Zanechal po sebe celosvetovú cirkev s 1,3 miliardami členov a dedičstvo, ktoré sa snažilo inšpirovať sociálne a politické reformy v tejto cirkvi i mimo nej, zakorenené v jeho interpretácii učenia Ježiša Krista o milosrdenstve.
Tieto reformy – najmä tie, ktoré sa týkali tolerancie a starostlivosti o životné prostredie, nelegálnych prisťahovalcov a komunitu LGBT – však vyvolávali kontroverzie a konzervatívny odpor.
Predtým, ako sa stal pápežom
František, vtedy Bergoglio, bol vysvätený za kňaza 13. decembra 1969 a viac ako 50 rokov zasvätil rehoľnému životu. V roku 1992 bol vysvätený za pomocného biskupa Buenos Aires a neskôr 28. februára 1998 bol ustanovený za arcibiskupa. V roku 2001 bol povýšený na kardinála a v roku 2005 sa zúčastnil na konkláve pri voľbe pápeža Benedikta XVI.
Cesta jeho kňazského povolania sa však začala 21. septembra 1953, keď náhle nutkanie ísť na spoveď cestou na večierok zapálilo vo vtedy 17-ročnom Bergogliovi túžbu stať sa kňazom. „Po spovedi som pocítil, že sa niečo zmenilo,“ spomínal v roku 2013. „Už som nebol taký istý. Počul som len akoby hlas, volanie: Bol som presvedčený, že sa musím stať kňazom. Táto skúsenosť vo viere je dôležitá. Hovoríme, že musíme hľadať Boha, ísť k nemu prosiť o odpustenie, ale keď ideme, On nás čaká, On je prvý! … Ideš [ako] hriešnik, ale On čaká, aby ti odpustil.“
Do jezuitského noviciátu, rozsiahleho vzdelávacieho a výcvikového programu rádu, vstúpil 11. marca 1958 po tom, ako rok predtým bojoval s ťažkým zápalom pľúc a prišiel pritom o časť pravej pľúcnice.
V roku 1973 zložil večné jezuitské sľuby a od toho roku do roku 1979 pôsobil ako predstavený jezuitskej provincie Argentíny a Uruguaja. Počas tohto obdobia čelil únosu dvoch jezuitských kňazov, otcov Ferenca Jalicsa a Orlanda Yoria, vojenskou juntou počas argentínskej „špinavej vojny“.
„V štvrti, kde pôsobil, bola partizánska bunka. Dvaja jezuiti však s nimi nemali nič spoločné: Boli to pastieri, nie politici,“ povedal pápež na stretnutí maďarských jezuitov v Budapešti v roku 2023. „Keď ich zajali, boli nevinní. Armáda nenašla nič, z čoho by ich mohla obviniť, ale museli stráviť deväť mesiacov vo väzení, kde trpeli vyhrážkami a mučením. Potom ich prepustili, ale tieto veci zanechávajú hlboké rany.“
Bergoglio potom do roku 1985 pôsobil ako rektor a profesor teológie na argentínskej Colegio Maximo, potom odcestoval do Nemecka, aby dokončil svoju doktorskú prácu.
Inšpiráciu pre svoj rehoľný život čerpal z príbehu svätého Matúša, mýtnika a verejného hriešnika, ktorého Ježiš povolal za apoštola. „Je to zápas medzi milosrdenstvom a hriechom,“ povedal o príbehu svätého Matúša počas homílie v roku 2017. „Ako však Ježišova láska vstúpila do srdca tohto človeka? Aké boli dvere, ktorými mohla vstúpiť? Pretože ten človek vedel, že je hriešnik: vedel to. Prvou podmienkou na to, aby sme boli spasení, je cítiť sa v nebezpečenstve; prvou podmienkou na to, aby sme boli uzdravení, je cítiť sa chorý… Cítiť sa hriešnikom je prvou podmienkou na prijatie tohto milosrdného pohľadu.“
Bergoglio sa stáva Františkom
Jeho pontifikát sa začal 13. marca 2013 a vyznačoval sa niekoľkými prvenstvami. Bol prvým pápežom patriacim k Spoločnosti Ježišovej (jezuitom), prvým pápežom pochádzajúcim zo západnej pologule, prvým pápežom, ktorý vystúpil na summite G7, a bol prvým pápežom, ktorý encykliku, pápežský pedagogický dokument, venoval výlučne viere a klimatickým zmenám.
Okamžite bol chválený ako muž pokory, ktorý prvýkrát vystúpil v jednoduchom bielom rúchu namiesto honosnejšieho kráľovského rúcha svojich predchodcov, a okamžite sa začal snažiť preukázať milosrdenstvo, ktoré ho inšpirovalo.
Na svoju prvú Veľkú noc zmenil rituál Veľkého štvrtka, pri ktorom pontifik umýva a bozkáva nohy 12 duchovným na pamiatku Ježišovho umývania nôh 12 apoštolom, na umývanie a bozkávanie nôh 12 väzňom vrátane niektorých moslimov.
Nasledujúci rok predsedal sobášu niekoľkých párov, ktoré spolu žili a mali nemanželské deti, čo je príležitosť, o ktorej jedna z neviest povedala, že si myslela, že sa jej nikdy nenaskytne.
Kanonizoval takmer 1 000 svätých, z ktorých 813 bolo kanonizovaných spoločne ako Otrantskí mučeníci. Boli to rybári, poľnohospodári, remeselníci a pastieri, ktorých Osmani v roku 1480 sťali za to, že odmietli konvertovať na islam.
Medzi ďalšími svätými boli aj minulí pápeži, ktorí dohliadali na Druhý vatikánsky koncil, pápež Ján XXIII, pápež Pavol VI. a pápež Ján Pavol II. Kanonizoval aj svätého Junipera Serru, františkánskeho mnícha nazývaného „apoštol Kalifornie“, ktorý sa zaslúžil o založenie deviatich kalifornských misií vrátane San Diega, San Francisca a Santa Clary.
Bol aj politicky veľmi aktívny, vystúpil na samitoch Európskej únie, Svetového ekonomického fóra, G7 a G20, kde sa venoval rôznym otázkam, od prisťahovalectva a environmentalistiky až po umelú inteligenciu, usporiadal vlastný samit o klíme a nedávno presadil svoj mestský štát v diplomatických záležitostiach medzi Spojenými štátmi a Kubou.
Vyzval na okamžité opatrenia v súvislosti so zmenou klímy a prosil vlády západných krajín, aby chránili nelegálnych prisťahovalcov vo svojich krajinách, pričom kritizoval aj politiku oboch Trumpových administratív v oblasti uzavretých hraníc.
Jeho vláda sa končí počas Jubilejného roka nádeje, ktorý sa podľa jeho predstáv mal okrem iného niesť v znamení ukončenia prebiehajúcich konfliktov na celom svete, mierového presídľovania vojnou zmietaných regiónov, liečby chorôb a odpustenia dlhov.
Kontroverzie
Františkovo pôsobenie vo funkcii pontifika sa však nezaobišlo bez kontroverzií a priamo sa z nich rodilo. Do funkcie nastúpil po tom, ako sa jeho predchodca Benedikt XVI. v roku 2013 rozhodol odstúpiť. Bolo to len tretíkrát v histórii Katolíckej cirkvi a prvýkrát za viac ako 600 rokov, keď pápež odstúpil, a nie zotrval na svojom poste až do smrti.
Niektoré jeho učenia o súcite – najmä nedávne listy s pokynmi o požehnaní homosexuálnych párov, jeho postoj k zásahom USA proti nelegálnej imigrácii a jeho kritika kapitalizmu – vyvolali nesúhlas konzervatívnych kresťanov, najmä v Spojených štátoch, pričom niektorí zašli tak ďaleko, že ho označili za marxistu.
Zdá sa, že František sa zaoberal a obhajoval obvinenia, že je marxista a komunista, keď v jednom rozhovore povedal: „Ak vnímam evanjelium len sociologicky, áno, som komunista, a rovnako aj Ježiš. Za týmito blahoslavenstvami a Matúšovým evanjeliom 25 sa skrýva posolstvo, ktoré je Ježišovi vlastné, a to je byť kresťanom. Komunisti nám ukradli niektoré kresťanské hodnoty.“
Počas celej svojej vlády sa tiež držal úrovne tolerancie voči iným vierovyznaniam a praktikám, ktoré sú v rozpore s tými cirkevnými, čo medzi mnohými praktizujúcimi katolíkmi vyvolalo obavy, že upadne do morálneho relativizmu, ktorý považuje všetky náboženstvá za rovnako správne.
V príhovore ku kňazom, rehoľným sestrám a laickým cirkevným predstaviteľom v Indonézii v septembri 2024 povedal: „Je to dôležité, pretože hlásanie evanjelia neznamená vnucovať našu vieru alebo ju stavať do protikladu k viere iných, ale rozdávať a zdieľať radosť zo stretnutia s Kristom vždy s veľkou úctou a bratskou náklonnosťou ku každému.“
František tiež uzavrel dohody s vládnucou Čínskou komunistickou stranou, ktoré jej dali možnosť rozhodovať o tom, koho vymenuje za biskupov v Číne, čo je v príkrom rozpore s obdobím vlády pápeža Jána Pavla II, počas ktorého bola Katolícka cirkev, najmä v Európe, vnímaná ako zbraň proti ateistickým komunistickým režimom.
František zároveň nariadil vyšetrovanie niektorých konzervatívnejších amerických biskupov, ktorí proti nemu vystúpili v opozícii, a v roku 2023 odvolal biskupa Josepha Stricklanda z postu hlavy diecézy Tyler, Texas. Vatikán neuviedol dôvod Sticklandovho odchodu.
Okrem toho jeho údajný dôraz na dialóg obmedzoval používanie tradičnej latinskej omše a znepriatelil si „zaostalosť“ rastúceho konzervatívneho tradičného hnutia medzi mladými veriacimi.
Vystúpil však na obranu viacerých presvedčení a tradícií Cirkvi, pričom dal jasne najavo, že niektoré veci sa nikdy nezmenia, napríklad nevyhnutnosť sviatostí, sväté manželstvo len medzi mužom a ženou, výlučne mužské kňazstvo a nevyhnutnosť katolíkov byť za život.
Jedno z jeho posledných posolstiev zaznelo v liste pri príležitosti 20. výročia založenia Teologickej fakulty v talianskom Trivenete, v ktorom vyzval všetkých pedagógov, aby svojim študentom vštepovali pochopenie viery a zároveň boli otvorení meniacej sa dobe.
„Povzbudzujem celú akademickú rodinu, aby vytrvalo spolupracovala s poslaním Cirkvi, aby šírila Kristovo posolstvo vo svete, verná pravej tradícii, ale otvorená čítaniu znamení doby,“ povedal 28. januára. „To znamená odvážne prijímať nové výzvy, aby sme účinne prinášali pravdu evanjelia súčasnému človeku.“
Čo bude nasledovať
V najbližších dňoch zvolá pápežov šéf kardinál Camerlengo viac ako 100 kardinálov z celého sveta, ktorí sa zídu vo Vatikánskom paláci, aby zvolili nového pápeža.
Úplne izolovaní od okolitého sveta sa budú modliť, diskutovať a hlasovať v tajnom hlasovaní. Táto voľba si vyžaduje 2/3 väčšinu hlasov a môže trvať niekoľko dní, pričom počas jedného dňa sa môžu uskutočniť až štyri hlasovania. Hlasovacie lístky sa po každom hlasovaní spália, čím sa do vonkajšieho sveta vyšle dymový signál: čierny dym znamená, že nebola dosiahnutá väčšina, biely dym znamená, že bola dosiahnutá väčšina.
Keď víťazný kandidát prijme funkciu, vyhlási sa novinka: „Habemus papam„ (“Máme pápeža“).
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
