Panama oznámila, že po návšteve Marka Rubia neobnoví s Čínou dohodu o „Novej hodvábnej ceste“
Oznámenie nasledovalo po nedeľňajšom stretnutí panamského prezidenta Josého Mulinu s americkým ministrom zahraničných vecí USA Markom Rubiom v Panama City.
Panamský prezident José Raúl Mulino v nedeľu (2. 2.) uviedol, že jeho krajina neobnoví memorandum o porozumení s Čínou, ktoré ju zapojilo do Iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta (BRI), resp. Nová hodvábna cesta pod vedením Čínskej komunistickej strany (ČKS).
Mulino v rozhovore s novinármi uviedol, že dohoda sa má obnoviť o dva roky a jeho vláda skúma možnosť jej predčasného ukončenia, tvrdia miestne médiá. „Budeme skúmať možnosť, či je možné ju predčasne ukončiť alebo nie. Myslím si, že by sa mala obnoviť o jeden alebo dva roky,“ povedal v španielčine.
Mulino tento krok oznámil po stretnutí s americkým ministrom zahraničných vecí Markom Rubiom v Paname, počas ktorého Rubio vyzval Panamu, aby naliehavo riešila vplyv ČKS v regióne. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa už skôr obvinila Panamu, že nezaistila neutralitu Panamského prieplavu, čo bola podmienka stanovená v Zmluve o trvalej neutralite a prevádzke Panamského prieplavu z roku 1977. Táto dohoda umožnila Spojeným štátom v roku 1999 odovzdať kontrolu nad prieplavom Paname.
„Nemám pocit, že by v súčasnosti existovala akákoľvek reálna hrozba pre [neutralitu] zmluvy a jej platnosť,“ uviedol panamský líder. Panama podpísala dohodu o pripojení sa k čínskemu projektu globálnemu infraštrukturálnemu projektu v roku 2017 za vlády bývalého prezidenta Juana Carlosa Varelu po prerušení diplomatických vzťahov s Taiwanom.
Americkí predstavitelia varovali, že projekt BRI je „dlhovou pascou“ organizovanou čínskym režimom. ČKS ponúka po celom svete prostredníctvom dohôd o BRI pôžičky na infraštruktúrne projekty, ktoré môžu viesť k neudržateľnej úrovni zadlženia zúčastnených štátov, čím sa ich strategická infraštruktúra stáva zraniteľnou voči čínskej kontrole.
Počas stretnutia povedal americký minister zahraničných vecí Mulinovi, že americký prezident Donald Trump je znepokojený „súčasným vplyvom ČKS a jej kontrolou“ v Panamskom prieplave, pričom sa odvolával na zmluvu o neutralite. Rubio dal jasne najavo, že súčasná situácia je „neprijateľná“, a zmienil sa o tom, že Spojené štáty „podniknú nevyhnutné kroky na ochranu svojich práv“ vyplývajúcich zo zmluvy, uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová.
Mulino v reakcii potvrdil zvrchovanosť Panamy nad Panamským prieplavom a uviedol, že prieplav bude naďalej fungovať ako „autonómny subjekt… Rozumiem, že to znepokojuje prezidenta Donalda Trumpa vzhľadom na čas, keď boli tieto zmluvy podpísané, a na súčasnú situáciu,“ podotkol Mulino s odkazom na skutočnosť, že hongkonská spoločnosť Hutchison Ports prevádzkuje prístavy na oboch koncoch prieplavu.
Panama sa tiež zaviazala vytvoriť technický tím na „objasnenie akýchkoľvek pochybností“, ktoré by mohli mať americkí predstavitelia o prevádzke prieplavu, uviedol jeho úrad. Mulino dodal, že Panama rozšíri memorandum o porozumení s americkým ministerstvom pre vnútornú bezpečnosť z júla 2024, aby pomohla americkým úradom s problematikou nelegálnej migrácie.
Niekoľko amerických predstaviteľov sa na sociálnych sieťach vyjadrilo k Mullinovmu rozhodnutiu ukončiť dohodu o Hodvábnej ceste, pričom poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz označil tento krok za „krok správnym smerom“. Kongresman Bill Huizenga (Rep.) ocenil Rubiove úsilie obmedziť vplyv ČKS v Paname slovami: „Čína získala až príliš veľký vplyv tu na západnej pologuli. Teraz je na rade Afrika a ďalšie miesta na svete,“ napísal Huizenga na X. Výbor Snemovne reprezentantov pre zahraničné veci na X informoval, že „Panama sa zdá byť pripravená uzavrieť kohútiky“ po jedinej Rubiovej návšteve krajiny.
Tieto rokovania boli Rubiovou prvou zahraničnou cestou od jeho nástupu do funkcie pred necelými dvoma týždňami. Cesta, ktorá zahŕňa aj zastávky v Salvádore, Kostarike, Guatemale a Dominikánskej republike, je zároveň prvou od roku 1924, keď americký minister zahraničných vecí navštívil Latinskú Ameriku ako svoju prvú oficiálnu destináciu. Odráža to úsilie Spojených štátov čeliť rastúcemu diplomatickému vplyvu Číny v regióne.
Spojené štáty strávili desaťročie budovaním Panamského prieplavu, ktorý spája Karibské more s Tichým oceánom. V roku 1999 na základe zmluvy z roku 1977 Panama prevzala kontrolu nad týmto 82 km dlhým vodným koridorom.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
