Pád francúzskej vlády: čo bude ďalej?
Vo Francúzsku ľavicová aliancia a pravicové nacionalistické Národné združenie spoločne zvrhli vládu premiéra Michela Barniera. Prezident Macron chce čoskoro predstaviť svojho nástupcu napriek všetkým výzvam na jeho odstúpenie.
Ľavicová aliancia a pravicovo-nacionalistické Národné združenie (RN) v stredu 4. decembra vo vzácnom prejave solidarity spoločne zvrhli francúzsku vládu premiéra Michela Barniera. Národné zhromaždenie v Paríži podporilo návrh na vyslovenie nedôvery ľavici (331 z 577 hlasov). Potrebných bolo najmenej 289 hlasov. Návrh RN predtým nezískal väčšinu.
Patová situácia vo Francúzsku vedie k nestabilným vládam
Od druhého a rozhodujúceho kola parlamentných volieb vládne v Národnom zhromaždení patová situácia. Ľavicová aliancia, do ktorej patrí formácia Jeana-Luca Mélenchona „La France Insoumise“, ako aj socialisti a zelení, má 180 kresiel. Národné združenie a jeho spojenci majú 142 kresiel.
Centristická aliancia prezidenta Emmanuela Macrona potrebuje hlasy buď ľavice, alebo krajnej pravice, aby mohla presadiť legislatívu. V poslednom čase sa Barnier spoliehal predovšetkým na RN. Tá umožnila väčšinu pri legislatívnych rozhodnutiach výmenou za ústupky zo strany vlády.
Ústupky siahali od zrušenia zvýšenia dane z elektriny a doplatkov za lieky až po škrty v zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov o azyl. Nakoniec sa RN napriek tomu rozhodla hlasovať za zosadenie kabinetu. Rozhodujúcim faktorom bol prístup premiéra k presadeniu sociálneho plánu ministra financií Laurenta Saint-Martina.
Ústavný trik sa Barnierovi vypomstil
Článok 49 ods. 3 francúzskej ústavy dáva premiérovi právo spojiť návrh zákona týkajúci sa financií alebo sociálneho zabezpečenia s hlasovaním o dôvere. Ak do 24 hodín nedôjde k vysloveniu nedôvery, zákon sa automaticky považuje za prijatý.
Táto možnosť, ktorá sa považuje za poslednú možnosť, je vo francúzskej politike odmietaná. V situácii, keď premiér nemá vlastnú väčšinu, bol neúspech takmer jasný. Radikálne ľavicové krídlo „Insoumise“ okamžite oznámilo hlasovanie o nedôvere. Aj predsedníčka poslaneckého klubu RN Marine Le Penová hovorila o Barnierovom „mimoriadne úzkoprsom a zaujatom správaní“.
Líder strany Jordan Bardella v pondelok oznámil, že RN bude tiež iniciovať hlasovanie o nedôvere, ak šéf vlády nebude chcieť rokovať o ďalších podrobnostiach. Povedal však, že stále dúfa v „zázrak na poslednú chvíľu“. Hovorkyňa vlády Maud Bregeonová v pondelok uviedla, že Barnier je stále „otvorený dialógu“.
Do stredy sa však nepodarilo nájsť žiadne riešenie. Bregeonová pred hlasovaním o nedôvere označila iniciátorov za „strojcov chaosu“. Samotný Barnier varoval pred zlyhaním rozpočtu na rok 2025 a pripomenul viac ako tri bilióny eur dlhu, ktorý ho zaťažuje.
Súhlasili s ním aj ďalší členovia vlády. Pád vlády by bol signálom nestability. Francúzsko čelilo hospodárskej kríze a ratingové agentúry by krajine znížili rating – čo by následne spôsobilo prudký nárast úrokových sadzieb.
Prieskum: väčšina chce, aby Macron odstúpil
Podľa prieskumu agentúry Elabe, ktorý uskutočnila televízia BFM TV v predchádzajúcom týždni, 63 % respondentov uviedlo, že Macron by mal odstúpiť aj z funkcie prezidenta, ak bude Barnier zhodený. Ten však o tom neuvažuje. Macron, ktorý sa v čase hlasovania o nedôvere vracal zo Saudskej Arábie, chce rýchlo predstaviť nového kandidáta na post predsedu vlády.
Ako možní kandidáti sa spomínajú ľavicový politik Bernard Cazeneuve, bývalý minister zdravotníctva Xavier Bertrand a súčasný minister obrany Sébastien Lecornu.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
