Oživenie historického spojenia: Prvá zahraničná cesta novozvoleného prezidenta USA vedie do Notre Dame
Novozvolený prezident USA Donald Trump absolvuje svoju prvú zahraničnú cestu prekvapivo skoro. Najbližšiu sobotu sa spolu s približne 50 hlavami štátov a vlád zúčastní na slávnostnom znovuotvorení zrekonštruovanej katedrály Notre-Dame v Paríži, čo je veľmi symbolický moment pre vzťahy medzi USA a Francúzskom.
Informoval o tom okrem iného spravodajský portál Euronews. Parížsky arcibiskup bude mať v nedeľu ráno na katolícky sviatok Nanebovzatia Panny Márie posviacku a posvätí nový oltár.
Trump pochválil Macrona za vernú obnovu Notre-Dame
Trump sa k nadchádzajúcej ceste vyjadril na svojej sociálnej sieti Truth Social: „Je mi cťou oznámiť, že v sobotu odcestujem do Paríža, aby som sa zúčastnil na znovuotvorení veľkolepej a historickej katedrály Notre Dame. Tá bola kompletne obnovená po ničivom požiari spred piatich rokov.“
Trump pochválil francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za jeho „úžasnú prácu“. Ten sa postaral o to, aby „Notre-Dame bola obnovená v plnej kráse“.
Bude to Trumpova prvá zahraničná cesta od jeho víťazstva v prezidentských voľbách 5. novembra. Keď v roku 2019 došlo k ničivej požiarnej katastrofe v katedrále, bolo to počas jeho prvého funkčného obdobia. Americký prezident vtedy ponúkol aj pomoc zo strany USA.
Práca je zložitejšia, ako sa pôvodne predpokladalo
Slávna francúzska katedrála bude v sobotu oficiálne znovu otvorená po piatich rokoch rekonštrukcie. Zvony katedrály sa po ničivom požiari z 15. a 16. apríla 2019 prvýkrát rozozvučali už 8. novembra. Murivo odolalo požiaru prekvapivo dobre a približne 90 % umeleckých diel a relikvií sa podarilo zachrániť včas. Strešná konštrukcia však bola úplne zničená a na jej uvedenie do pôvodného stavu bol potrebný zložitý postup. Macron to v zhode s jasnou väčšinou francúzskeho obyvateľstva prisľúbil už deň po požiari, a to do piatich rokov.
Na ťažbu dreva bolo napríklad potrebné doviezť viac ako 1 000 storočných dubov z celej krajiny. Trámy sa spájali tradičnými stredovekými tesárskymi technikami bez kovových klincov. Bolo tiež potrebné zhromaždiť 1 300 štvorcových metrov vhodného kameňa z lomov po celej krajine. Tie sa mali použiť na obnovu zrútených klenieb a nahradiť kamene oslabené teplom.
Príčina požiaru Notre-Dame sa nedala jednoznačne určiť
Podľa oficiálnych údajov náklady na rekonštrukciu dosiahli približne 700 miliónov eur. Náklady pre štátnu pokladnicu sa však podarilo udržať v prijateľných medziach. Viac ako 846 miliónov eur, 340 000 súkromných darcov zo 150 krajín, poskytlo od začiatku značný krycí fond.
Jednoznačnú príčinu požiaru sa nepodarilo určiť ani po rozsiahlom vyšetrovaní. Požiar vypukol počas renovačných prác v Notre Dame.
Najpravdepodobnejšou príčinou bol skrat v elektromotoroch lešenárskych výťahov alebo odhodená cigareta. Ako priznala spoločnosť vykonávajúca práce, zamestnanci pravidelne nerešpektovali zákaz fajčenia na pracovisku. Dôvodom bola snaha vyhnúť sa časovým stratám, ktoré by vznikli, keby museli odísť na fajčiarsku prestávku.
Trumpova návšteva ako prejav spolupráce
Skutočnosť, že Trump priletí do Francúzska na svoju prvú zahraničnú návštevu ako zvolený prezident, by sa mohla vnímať ako ponuka na posilnenie tradičných, historických väzieb medzi oboma krajinami. Keď bol Macron v roku 2017 prvýkrát zvolený za francúzskeho prezidenta, vzťahy sa považovali za napäté.
Teraz sa zdá, že aspoň v niektorých častiach Európy si uvedomujú si, že konštruktívna spolupráca s USA, dokonca aj za Trumpa, je aj vo vlastnom záujme EÚ. Macron bol jednou z prvých európskych hláv štátov, ktoré mu zablahoželali k znovuzvoleniu.
Oživenie historického spojenia medzi USA a Francúzskom
To, že Trump využíva vzkriesenie dôležitého národného symbolu ako príležitosť na návštevu Francúzska, bolo pravdepodobne tiež zámerné. Francúzsko zasa prispelo dôležitým národným symbolom USA.
V roku 1865 prišiel francúzsky právnik a politik Édouard René de Laboulaye s myšlienkou postaviť Sochu slobody ako spoločný projekt oboch krajín. Francúzsko darovalo takúto sochu USA približne o 20 rokov neskôr a odvtedy stojí v newyorskom prístave. Prezident Grover Cleveland ju slávnostne odhalil 28. októbra 1886. Cleveland bol jediným prezidentom USA pred Trumpom, ktorý sa vrátil do Bieleho domu po tom, ako bol odvolaný z funkcie.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
