Obranná spolupráca s USA, hlasovanie o prítomnosti US tímu a vojsk NATO na území Slovenska (Špeciálna analýza)
Prítomnosť vojakov NATO na našom území začala rozdúchavať spoločenské a politické vášne v období pred uzatvorením bilaterálnej dohody o obrannej spolupráci s USA (Defense Cooperation Agreement, ďalej DCA), ktorú bezprostredne po schválení poslancami Národnej rady (NR) SR ratifikovala prezidentka Zuzana Čaputová. Pred prezidentskými voľbami 2019 Čaputová o už vtedy diskutovanej dohode vyhlásila, že keby išlo o „ohrozenie suverenity, umiestnenie cudzích vojsk alebo základní na našom území“, tak by takúto dohodu v žiadnom prípade nepodpísala, no na základe informácií z Ministerstva zahraničných vecí podľa nej o ohrozenie suverenity nešlo a polemika o potenciálnej dohode bola skôr politickou hrou.
Rezort obrany v tom čase viedol Peter Gajdoš (SNS) a na čele ministerstva zahraničia stál nominant Smeru Miroslav Lajčák. Anabáza rokovaní s americkou stranou bola plná výkyvov a nekonzistentných politických rozhodnutí. Kým ešte v januári 2018 Gajdoš ponuku spolupráce s USA v rámci projektu EDI (Európska iniciatíva odstrašenia), ktorá mala byť legislatívne ukotvená v podobe DCA, vítal, čo potvrdzuje aj jeho list veľvyslancovi USA, časom svoj postoj zásadne zmenil. Treba však zmieniť, že možnosť posúdenia tzv. dlhodobého plánu rozvoja leteckých základní Sliač a Kuchyňa ministerstvom obrany a jeho ďalšie prerokovanie s projektovým tímom EDI v liste podmienil prijatím finálneho návrhu plánu.
V marci 2019 sa v médiách začali objavovať výrazné tlaky členov SNS proti prijatiu dohody s USA. Medzi najhlasnejších kritikov DCA patrili dnes už zosnulý Jaroslav Paška (vtedy podpredseda SNS) a Andrej Danko (vtedy predseda NR a SNS). Danko vystríhal, že protihodnotou za prijatie dohody a finančnej injekcie od USA bude strata suverenity Slovenska a vznik vojenských základní. Časť Dankových výhrad, ktoré verejne prezentoval v relácii TA3 Téma dňa, vtedajší rezort diplomacie dementoval.
Paška niektoré ustanovenia textu dohody, ktorý mal k dispozícii, zásadne spochybnil, za zavádzajúcu považoval aj Lajčákovu vehementnú obhajobu materiálu. Sľúbené finančné prostriedky mali podľa neho smerovať hlavne na úpravu pristávacích plôch a budovanie muničných skladov pre potreby americkej armády, nie pre potreby SR. „Aj Spojené štáty majú takéto veľké letiská a muničné sklady, ale v Nevadskej púšti, nie medzi dvoma veľkými mestami,“ argumentoval Paška. Kritizoval aj možnosť pôsobenia US personálu v osobitnom režime, na rozdiel od zahraničných príslušníkov OZ (aj amerických), ktorí už v tom čase na Slovensku pôsobili, avšak v štandardnom režime – bez osobitných právomocí a osobitného štatútu ochrany.
Paška zároveň spochybnil tvrdenie vedenia rezortu diplomacie, že ide len o pracovný návrh budúcej dohody. „Ako je možné, že Ministerstvo obrany dostalo na stôl riadne štrukturovanú dohodu alebo zmluvu, ktorá má všetky náležitosti zmluvy, od názvu zmluvy cez obsah jednotlivých pasáží až po konkrétne ustanovenia, týkajúce sa jednotlivých častí?“ Ministerstvo zahraničných vecí vzápätí toto Paškovo tvrdenie odmietlo a trvalo na tom, že ide len o pracovný návrh dohody.
Keď v apríli 2019 minister obrany Gajdoš naliehal na zverejnenie zmluvy, Lajčák mu nevyhovel s tým, že medzinárodné zmluvy v štádiu rokovaní nepodliehajú sprístupneniu na základe infozákona. Snahu rezortu diplomacie o schválenie dohody podporoval aj Peter Pellegrini (v roku 2019 premiér za Smer), no aprílová koaličná rada napokon pod tlakom SNS rozhodla o zastavení prebiehajúcich rokovaní medzi Slovenskou republikou a USA.
Čo sa odohralo pred hlasovaním o návrhu dohody o obrannej spolupráci s USA v roku 2022
Schváleniu dohody 9. februára 2022 predchádzali búrlivé vystúpenia poslancov vtedajšej opozície (Smer, Hlas, ĽSNS), ktorí tvrdili, že DCA značne zvýhodňuje americké záujmy a ohrozuje autonómiu Slovenska. Spochybňovali jej obranný charakter, prirovnávali ju k okupačnej zmluve o dočasnom pobyte vojsk ZSSR na území ČSSR z roku 1968 a poukazovali skôr na možné bezpečnostné riziká pre Slovensko.
Minimálne neštandardné bolo odmietnutie vystúpenia generálneho prokurátora Maroša Žilinku v pléne NR SR, ktorý mal k návrhu dohody až 35 zásadných pripomienok, tie sa rozhodol predniesť zákonodarcom po tom, ako sa zástupcovia vtedajšieho Ministerstva obrany pod vedením Jaroslava Naďa (OĽaNO) vyjadrili, že posudzovanie návrhu obrannej dohody s USA nespadá do pôsobnosti Generálnej prokuratúry (GP).
Toto tvrdenie vyvrátil Žilinka poukázaním na zákon č.153/2001 Z. z. o prokuratúre, podľa ktorého je GP „oprávnená posudzovať a vyjadrovať sa aj k bilaterálnym medzinárodným zmluvám vojenskej povahy“. Ministerstvo obrany podľa neho ignorovalo aj pripomienku GP „aby predkladateľ expressis verbis v tejto dohode vylúčil export, reexport a rozmiestňovanie jadrových zbraní, chemických zbraní a biologických zbraní na našom území.“ Text plánovaného vystúpenia napokon v NR SR prečítal Juraj Blanár (podpredseda NR za Smer).
Robert Fico (Smer) v tom čase inicioval zvolanie mimoriadnej schôdze, ktorá sa mala týkať referenda o prítomnosti vojenských základní cudzích vojsk na území SR. Peter Pellegrini riešenie situácie prostredníctvom referenda aj napriek vážnym pochybnostiam o zmluve odmietol a delegoval jej posúdenie kompetentným orgánom, na druhý deň však Ficovmu návrhu na vypísanie referenda v mene novovzniknutej strany Hlas vyjadril podporu. Pellegrini, ktorý v čase pôsobenia na premiérskom kresle s uzavretím DCA súhlasil, obhajoval o tri roky neskôr zmenu svojho postoja tým, že ide o obsahovo rozdielny text, čo Danko a Robert Kaliňák (súčasný minister obrany za Smer) popreli.
Výsledky hlasovania z 9. februára 2022 síce zodpovedali vtedajšej parlamentnej matematike, no vzhľadom na citlivosť otázky neboli až také jednoznačné. Za návrh hlasovalo 79 zo 140 prítomných poslancov NR SR – takmer všetci poslanci OľaNO (okrem Romany Tabak a Milana Kuriaka – obaja proti) a SaS. Proti návrhu hlasovali členovia poslaneckého klubu SME RODINA (Martin Borguľa, Adriana Pčolinská, Peter Pčolinský, Petra Hajšelová, Igor Kašper a Miloš Švrček). Celkovo hlasovalo proti 60 poslancov – všetci prítomní poslanci za Smer, všetci poslanci ĽSNS, nezaradení poslanci za Hlas či Republiku. Hlasovania sa zdržal len bývalý predseda parlamentu a šéf SME RODINA Boris Kollár.
Rýchle konanie prezidentky
Expresná ratifikácia dohody prezidentkou Zuzanou Čaputovou bez využitia práva podania na Ústavný súd vyvolala verejnú vlnu kritiky najmä v súvislosti s jej váhavým postojom v otázke spochybnenia legitimity referenda za predčasné voľby, s ktorou sa po prijatí petičných hárkov, podpísaných takmer 600 000 občanmi Slovenskej republiky, v máji 2021 na Ústavný súd obrátila.
Po ratifikácii zmluvy situácia kulminovala a pri slovenských cestách sa začali objavovať billboardy so zoznamom poslancov, ktorí za prijatie DCA hlasovali, tí boli označení za vlastizradcov, ktorí pozvali na Slovensko armádu USA. Rovnaká nálepka sa ušla aj prezidentke, exministrovi obrany Naďovi a exministrovi zahraničných vecí Korčokovi. K autorstvu a financovaniu billboardov sa hlásil v tom čase opozičný Smer.
DCA dnes
Po septembrových voľbách 2023 sa veľa kritikov zmluvy pýtalo, kedy bude otvorená, prípadne zrušená, čo napokon vyplývalo z predvolebnej rétoriky strany Smer. Aj súčasná opozícia upozorňuje na to, že pre koalíciu už nie je DCA taká problematická ako v minulom volebnom období, zároveň pripomína Smeru podiel na tvorbe dokumentu.
Minister obrany Kaliňák tvrdí, že dohodu je možné zrušiť až po desiatich rokoch cestou Viedenskej arbitráže. Zmluva bola podľa neho podrobená hĺbkovej analýze a o siedmich až ôsmich otáznych ustanoveniach prebehne diskusia.
Kaliňák uznáva, že dokument vznikol v období vlády Smeru, Naď s Korčokom ho však podľa neho v roku 2022 pustili do obehu ako koncept – bez diskusie o sporných bodoch. S Američanmi sa pritom podľa Kaliňáka diskutovať dá a svojho partnera si vždy vážia. „Keď nastúpila nová vláda, tak chytila ten návrh, ktorý vždy príde ako – toto všetko chcem a vy mi máte vyškrtať, čo nedostanem – tak oni prišli a bez žiadnych zmien ho proste podpísali,“ vysvetlil Kaliňák.
Hlasovanie o prítomnosti amerických vojakov na Slovensku v roku 2018
Už v roku 2018, kedy po Ficovej demisii viedol vládu Peter Pellegrini (Smer), sa do NR SR dostal návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou tzv. US tímu na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva. US tím mali tvoriť maximálne štyria príslušníci amerických ozbrojených síl s maximálne dvoma kusmi vojenskej techniky, dislokovaní v posádke Martin od 1. júla 2018 na obdobie jeden a pol roka s rotáciou po deviatich mesiacoch.
Hlasovanie o súhlase s prítomnosťou US tímu nebolo zďaleka také dramatické ako rozhodovanie poslancov o prítomnosti vojsk NATO v roku 2022. Návrh bol 19. júna 2018 schválený 113 zo 134 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov, 8 poslancov sa hlasovania zdržalo a 16 poslancov sa schôdze nezúčastnilo.
Za hlasovali všetci prítomní poslanci vtedy koaličného Smeru, rovnako ako poslanci SNS, Most– Híd, SaS a hnutia OľaNO (okrem Veroniky Remišovej, ktorá sa hlasovania zdržala). Aj z nezaradených poslancov hlasovali za všetci prítomní s výnimkou Martiny Šimkovičovej (zdržala sa). V SME RODINA súhlasil s prijatím návrhu z prítomných poslancov len Milan Krajniak, ďalší členovia klubu sa hlasovania zdržali. Jednohlasne sa proti prítomnosti US tímu na našom území vyjadrili len trinásti poslanci opozičného klubu ĽSNS.
Hlasovanie o prítomnosti vojsk NATO na území Slovenskej republiky
Krátko po schválení DCA prešiel Národnou radou úspešne aj návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl členských krajín NATO na našom území, ktorý sa odvolával na nutnosť posilnenia východného krídla Aliancie v súvislosti s konfliktom medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Obsahom návrhu bola prítomnosť príslušníkov Ozbrojených síl Českej republiky (do 600 príslušníkov OS), Holandska (200), Poľska (100), Slovinska (100), Nemecka (700) a USA (400).
Návrh 15. marca 2022 podporilo 96 zo 134 prítomných poslancov, 15 poslancov bolo proti, 22 poslancov sa hlasovania zdržalo a 1 nehlasoval. Koaliční poslanci z klubov OľaNO, SaS a SME RODINA hlasovali s výnimkou Milana Kuriaka (OľaNO) za prítomnosť príslušníkov ozbrojených síl NATO na našom území.
Členovia aktuálnej koalície sa v názoroch na problematiku rozišli. Kým vtedy nezaradení poslanci za Hlas hlasovali za prijatie návrhu, prítomní poslanci Smeru, najsilnejšej opozičnej strany v predchádzajúcom volebnom období, sa hlasovania zdržali (okrem Jaroslava Bašku, ktorý bol za). Proti návrhu sa jednoznačným hlasovaním vyjadrili len opoziční poslanci ĽSNS, nezaradení poslanci Republiky, ktorí vzišli z ĽSNS či vtedy nezaradený poslanec Tomáš Taraba, ktorý sa v roku 2020 dostal do parlamentu na kandidátnej listine rovnakej, dnes mimoparlamentnej strany.
Aktualizácie návrhu
Aktualizácia návrhu na posilnenie predsunutej prítomnosti ozbrojených síl členských krajín NATO na Slovensku sa na program Národnej rady dostala 4. mája 2022. Týkala sa navýšenia počtu príslušníkov OS z Česka (+100 vojakov), Nemecka (+500), Slovinska (+100) a USA (+200 vojakov). Aj tento návrh bol, hoci s určitými nuansami v hlasovaní, schválený. Tentokrát s ním súhlasilo 86 z prítomných 126 poslancov (1 nehlasoval a 24 bolo neprítomných). Proti hlasovalo 19 poslancov a 20 poslancov sa hlasovania zdržalo.
Koaliční poslanci boli takmer jednohlasne za prijatie návrhu. „Čiernou ovcou“ koaličného hlasovania bol opäť Milan Kuriak z OĽANO (hlasoval proti). Poslanci Hlasu sa s výnimkou Richarda Rašiho, ktorý hlasoval v prospech návrhu, schôdze nezúčastnili. Neprítomná bola aj časť poslancov Smeru, zúčastnená väčšina zopakovala postup zvolený pri hlasovaní za pôvodný návrh a hlasovania sa zdržala – s výnimkou Ľuboša Blahu, Jána Podmanického a Ladislava Kamenického, ktorí hlasovali proti ďalšiemu zvyšovaniu počtu vojakov NATO na našom území. Návrh svojím hlasovaním opäť odmietli v tom čase už nezaradení poslanci ĽSNS a Republiky či Martin Čepček (pôvodne OľaNO).
Ďalšia aktualizácia návrhu sa týkala prijatia posíl z Fínska a Švédska a v parlamente bola schválená 122 poslancami 2. februára 2023. Stratégia hlasovania sa ani pod taktovkou v decembri 2022 odvolanej vlády (dočasne poverenej výkonom pôsobnosti v obmedzenom rozsahu) zásadne nezmenila a nové úpravy dostali zelenú.
„Týmto materiálom sa navrhuje rozšíriť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky tak, aby sa vzťahoval na ozbrojené sily z členských krajín NATO, Švédska a Fínska, ktoré sa na území Slovenskej republiky budú nachádzať pri plnení úloh v rámci NATO. Celkový mandátový počet príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky podľa uznesení č. 1294/2022 a č. 1408/2022 v počte do 3000 profesionálnych vojakov sa nemení,“ uvádza sa v schválenom návrhu z februára 2023. Presný počet fínskych a švédskych vojakov dokument neobsahuje.
Pozn.: Fínsko sa stalo oficiálnym členom NATO 4. apríla 2023 a Švédsko 7. marca 2024.
