Osud vlka dravého na Slovensku: strieľať či nestrieľať?
Pracovná skupina ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v stredu (8. novembra) odporučila kvótu lovu vlka dravého na 60 jedincov v poľovnej sezóne 2023/2024.
Rozhodnutie bolo prijaté na základe Programu starostlivosti o vlka dravého na Slovensku s ohľadom na Smernicu Rady č. 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.
Na Slovensku ešte stále platí celoročná ochrana vlka na základe vyhlášky č. 170/2021 Z. z., ktorú vydalo Ministerstvo životného prostredia. Lov vlka bude na Slovensku povolený až po zmene vyhlášky a vypustení vlka dravého zo zoznamu chránených živočíchov.
Prečo kvóta šesťdesiat jedincov?
K téme kvót lovu vlka dravého sme si prizvali Juraja Lukáča, zakladateľa organizácie na ochranu vlkov s názvom Lesoochranárske zoskupenie VLK a Ing. Alojza Kaššáka, hovorcu Slovenskej poľovníckej komory (SPK).
P. Lukáč ako účastník debaty na komisii tvrdí, že na zasadnutí Ministerstva pôdohospodárstva sa nerozprávalo o tom, ako pomôcť hospodárskemu chovu, ale o tom, ako odôvodniť stanovenú kvótu lovu vlka dravého na 60 jedincov.
Podľa neho komisia prijala rozhodnutie bez akéhokoľvek zdôvodnenia: „Dôvody sú hmlisté, nejasné a stále tam cítim tlak záujmovej poľovníckej skupiny – že oni jediní sú tí, kvôli ktorým sa to robí.ˮ
Ing. Alojz Kaššák však s týmto tvrdením nesúhlasí: „Nikde nenájdete napísané, že Slovenská poľovnícka komora – 65 000 poľovníkov – by hovorila, že trváme na tom, aby sa u nás strieľal či už vlk alebo medveď. Politici, ktorí sú zároveň poľovníkmi a majú takéto vyjadrenia, nereprezentujú Slovenskú poľovnícku komoru.ˮ
Ing. Kaššák zároveň upozorňuje na to, že kvóty schvaľuje skupina odborníkov, v ktorej majú zastúpenie orgány ako Štátna ochrana prírody, Ministerstvo životného prostredia, mimovládne organizácie, chovatelia, okresné úrady, Vojenské lesy, Štátne lesy a Slovenská poľovnícka komora. Ide podľa neho o širokú škálu ľudí, ktorí sa vyznajú v problematike. O číslach sa rozhoduje podľa vypočítaného stavu populácie vlka, podľa počtu svoriek a prírastku vĺčat. Z prírastku je odčítaná prirodzená mortalita vĺčat. Takýmto spôsobom sa potom navrhne kvóta.
„Nikdy sa nešlo na podstatu vlka a nikdy sa nešlo s odstrelom a kvótou na počty vyššie ako je prírastok. To by bolo nezlúčiteľné s manažmentom chráneného živočícha, akým je vlk,ˮ dopĺňa hovorca SPK.
Ing. Kaššák zároveň ubezpečuje, že SPK nebude tlačiť ani na kvóty, ani na odstrel vlkov. Ich záujmom je ochrániť medveďa a vlka, a zároveň ochrániť občana Slovenskej republiky.
Ide len o škody na pôdohospodárskych zvieratách?
Štátna ochrana prírody (ŠOP) na zasadnutí pracovnej skupiny Ministerstva pôdohospodárstva tiež poukázala na fakt, že celoplošné kvóty lovov vlka nevedú k zníženiu škôd.
Uviedla, že v obdobiach s vyšším počtom odstrelov (2010–2013) škody na ovciach rástli, avšak v obdobiach s postupným znížením lovu (napríklad v rokoch 2018 a 2019) boli škody spôsobené vlkom vyrovnanejšie alebo dokonca výrazne klesli.
„V posledných troch rokoch výšku celoslovenských strát na ovciach navýšili až o 31% dve farmy na Slovensku, ktoré pasú ovce v jednej lokalite a odmietajú účinné preventívne opatrenia,ˮ upozorňuje ŠOP a dodáva, že v roku 2022 okresné úrady vyplatili škody spôsobené vlkmi v celkovej hodnote vyše 446 tisíc eur.
J. Lukáč priznáva, že vlk spôsobuje škody na pôdohospodárskych zvieratách, ale tie sa podľa neho dajú eliminovať nasadením pastierskych cvičených psov. Ochranár tvrdí, že o tom sa na zasadnutí vôbec nehovorilo.
Domnieva sa, že chov hospodárskych zvierat za pomoci pastieskych cvičených psov je návrat k našim chovateľským tradíciám. Pomoc by podľa neho mal poskytnúť hlavne štát. Poukazuje na to, že škody premnoženou raticovou zverou sú vyčíslené na milióny eur ročne, pričom náklady na pastierske psy na jeden chov sú niekoľko sto eur. Štát by mal podľa neho rádovo investovať 10 000 – 20 000 eur a problém s hospodárskym chovom by sa vyriešil. Štát by mal podľa neho chovateľom poskytnúť dostatočné odškodnenie za škody spôsobené vlkom.
„S týmto problémom pracujem už desiatky rokov a stále nechápem, aké sú skutočné dôvody strieľania vlkov, pretože vlk neohrozuje človeka, nenapáda ho a nepoškodzuje jeho zdravie,ˮ hovorí ochranár.
Za skutočný problém označil premnoženie jeleňa a diviaka, ktoré spôsobuje reálne škody a poľovníci by mali poľovať hlavne na túto zver.
„Ja osobne nemám problém s poľovníctvom – patrí to k našej kultúre,ˮ dodáva J. Lukáč.
Ing. Kaššák nám vysvetlil, že problém vlka je veľmi komplexný. Hovorí, že ak sa vlk prestane loviť, vlčica svojim mláďatám neodovzdá stresový hormón strachu z človeka. Upozorňuje na to, že za posledné dva roky existuje niekoľko zdokumentovaných prípadov, kedy vlk stojí vedľa cesty, dá sa filmovať na mobil alebo za bieleho dňa strhne jelienča a usmrtí ho pred očami ľudí. Opísal nám aj prípad lesníka, ktorý dokončoval prácu na skládke dreva a mal so sebou psa jazvečíka. Psa mu napadol vlk. Pri pokuse o jeho záchranu ho vlk uhryzol do stehna.
„Vlk veľmi rýchlo zistí, že sa na neho nepoľuje a prestane sa báť človeka,ˮ hovorí Ing. Kaššák.
Čo sa týka škôd na hospodárskych zvieratách, tie podľa neho klesajú, a to aj z dôvodu klesajúceho počtu ich chovu. Uviedol nám príklad biosférickej rezervácie Poľana. Prostredie na Poľane formoval človek svojím lazníckym osídlením, pasením menšieho množstva oviec a dobytka. Ide teda o súžitie človeka s prírodou. Nedávno bol p. Kaššák na konferencii v tejto oblasti a dozvedel sa, že Poľana sa vyľudňuje a ľudia tam prestávajú chovať hospodárske zvieratá z dôvodu škôd spôsobených vlkom a medveďom. Chov oviec sa im už viac neoplatí.
„Krajina nie je manažovaná vypásaním a stráca sa jej potenciál – biosféra a súžitie človeka s prírodou,ˮ konštatuje hovorca SPK a vysvetľuje, že les plní veľa funkcií. Neslúži len na spracovanie dreva, ale plní vodozádržnú funkciu a produkuje kyslík. Zastáva názor, že tieto funkcie les prestane plniť, ak nebude zdravý a bude poškodzovaný zverou. Les je využívaný ľuďmi aj rekreačne a podľa neho sa v ňom chce každý cítiť bezpečne.
Náš spoločný rozhovor Ing. Kaššák ukončil s prianím, aby verejnosť poľovníkov viac chápala: „Poľovník je ten, kto robí službu verejnosti, hoci sa to nezdá.ˮ
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
