Oslabený dolár – prichádza éra eura? (Analýza)
Trumpova colná politika by mohla uvrhnúť dolár do krízy dôvery – s ďalekosiahlymi dôsledkami pre globálny finančný systém. Odborníci vidia možný historický zlom a varujú pred oslabením vedúcej úlohy USA. Je euro pripravené na vzostup – alebo sa chystá nový menový poriadok?
Oznámením rozsiahleho balíka ciel začiatkom apríla vyvolal americký prezident Donald Trump obrovské turbulencie na finančných trhoch. To, čo sa v súčasnosti deje medzi americkým dolárom a eurom, by mohlo zmeniť celý globálny finančný systém.
„Nachádzame sa uprostred dramatickej systémovej zmeny na trhoch,“ povedal George Saravelos, globálny vedúci devízového výskumu v Deutsche Bank, v podcaste ‚This is Deutsche Bank‘ začiatkom apríla. V relácii sa zaoberal otázkou, ako geopolitika ovplyvňuje menové trhy a či teraz nastal čas pre euro.
„Vzhľadom na dramatický vývoj udalostí sa čoraz viac obávame, že doláru hrozí širšia kríza dôvery,“ povedal Saravelos, pričom dodal: „Sme svedkami súčasného poklesu cien všetkých amerických aktív vrátane akcií, dolára voči alternatívnym rezervným menám a trhu s dlhopismi. V globálnom finančnom systéme vstupujeme na neprebádané územie.“
Trump ohrozuje úlohu dolára ako rezervnej meny, zhrnul analytik Saravelos.
Dolár od oznámenia colného balíka prudko klesol
Keď Trump začiatkom novembra vyhral prezidentské voľby v USA, euro sa spočiatku dostalo pod tlak dolára. Jedno euro stálo v tom čase 1,04 dolára. Koncom septembra sa kurz jedného eura stále pohyboval okolo 1,12 dolára.
Najneskôr po tom, ako Trump v apríli oznámil svoj rozsiahly balík ciel na takmer všetky výrobky a takmer všetky krajiny sveta, hodnota dolára masívne klesla. Následné Trumpovo oznámenie, že väčšinu ciel náhle pozastaví na 90 dní, na poklese kurzu dolára nič nezmenilo. Minulý piatok dolár voči euru klesol na najnižšiu úroveň od februára 2022 na 0,87 dolára.
Dolár klesol aj voči ostatným hlavným menám. Na začiatku roka stál jeden dolár približne 157 japonských jenov. V súčasnosti (k 21. aprílu) sa výmenný kurz pohybuje okolo 142 jenov.
Dokonca aj ruský rubeľ oproti doláru stúpol. Na začiatku roka stál jeden dolár približne 113 rubľov. V súčasnosti stojí 1 dolár približne 81 rubľov.
Pochybnosti o vedúcej svetovej mene
Dolár je oslabený. Minulý štvrtok 17. apríla sa výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová vo svojom prejave na jarnom zasadnutí organizácie OSN vyjadrila k slabosti dolára: „Chceli by sme upozorniť, že pretrvávajúca vysoká neistota zvyšuje riziko napätia na finančných trhoch. Začiatkom tohto mesiaca sme boli svedkami nezvyčajných pohybov na niektorých hlavných dlhopisových a menových trhoch.“
Napriek „zvýšenej neistote“ bol dolár znehodnotený, pokračovala Georgievová. Riaditeľka MMF ďalej pokračovala: „V súčasnosti je v eurozóne viac ako polovica ekonomík: Takéto pohyby by sa mali brať ako varovanie. Pri zhoršení finančných podmienok trpia všetci.“
Hoci sa dolár ako svetová rezervná mena v minulosti považoval za bezpečnú investíciu v čase hospodárskych otrasov, teraz investori zjavne stratili dôveru v americkú menu. Súčasná colná politika Spojených štátov nie je jediným dôvodom slabého dolára.
Ďalšou prekážkou dôvery je rastúci štátny dlh USA, ktorý by sa podľa prognózy spoločnosti Statista mohol v budúcom roku zvýšiť na takmer 40 biliónov dolárov. Pre porovnanie: v roku 2023 bol štátny dlh USA ešte na úrovni približne 32,9 bilióna dolárov.
Trump a jeho minister financií Scott Bessent chcú zastaviť trend rastu štátneho dlhu. Jedným z prvých opatrení, ktoré prezident v januári prijal, bolo zriadenie pracovnej skupiny DOGE pre znižovanie vládnych výdavkov, ktorej cieľom je dosiahnuť úspory v správe štátneho aparátu.
Účinné riešenie problému štátneho dlhu však bude pre Trumpovu administratívu náročným úsilím, keďže sa oslabuje nielen dolár, ale aj americké štátne dlhopisy (Treasuries). V posledných týždňoch investori predávali najmä desaťročné a tridsaťročné dlhopisy. Niekedy v polovici apríla sa výnosy 10-ročných dlhopisov pohybovali na úrovni 4,5 %. V prípade 30-ročných dlhopisov dokonca nakrátko vystrelil až nad 5 %. Ak investori utekajú z dlhopisov, výnosy pre zostávajúcich investorov naopak rastú.
Pre americkú vládu sú potom tieto rastúce výnosy predovšetkým ďalšou finančnou záťažou. Hrozí nebezpečná špirála: rastúce výnosy vedú k ešte vyššiemu deficitu verejných financií. Vyšší vládny deficit vedie k nižšej dôvere investorov vo vládu USA a tí utekajú od vládnych dlhopisov. To zase vedie k vyšším výnosom a štátny dlh naďalej rastie.
Nedostatok bezpečného európskeho investičného nástroja
V minulosti trh tieto mechanizmy ignoroval, pretože dôveroval vláde USA. Táto dôvera sa zjavne otriasla. To vyvoláva otázku: mohlo by euro nahradiť dolár ako svetovú menu?
Podľa profesora Dr. Lukasa Menkhoffa, ktorý do roku 2023 viedol oddelenie globálnej ekonomiky na Nemeckom inštitúte pre hospodársky výskum (DIW) v Berlíne, má euro určite potenciál zohrávať dôležitejšiu úlohu ako globálna mena, ako povedal pre Epoch Times. Prispieva k tomu nielen ekonomická váha eurozóny, ale aj „pomerne spoľahlivé správanie Európy v medzinárodných hospodárskych vzťahoch“. Táto stabilita dodáva euru dôveryhodnosť na svetových trhoch.
Existujú však aj závažné argumenty proti nemu. Predovšetkým „nižšia politická a vojenská váha“ Európy v porovnaní s ostatnými veľmocami je brzdou dôvery v euro ako svetovú rezervnú menu. Okrem toho sú podľa Menkhoffa európske finančné trhy menej rozvinuté. Hlavným problémom je absencia celoeurópskeho bezpečného investičného nástroja, tzv. bezpečného aktíva.
Bezpečné aktívum je aktívum, ktoré sa považuje za mimoriadne bezpečné a spoľahlivé v čase hospodárskej neistoty alebo turbulencií na finančných trhoch. Investori predpokladajú, že toto aktívum si zachová svoju hodnotu, nezlyhá a dá sa s ním ľahko obchodovať – a to aj v čase krízy. Vďaka americkým štátnym dlhopisom majú USA celosvetovo uznávané bezpečné aktívum. Eurozóna však takéto dlhopisy nemá.
Menkhoff vidí aj ďalšiu prekážku, ktorá hovorí proti euru ako globálnej rezervnej mene: Londýn, najväčšie európske finančné centrum, sa nachádza mimo eurozóny, čo ďalej oslabuje finančnú váhu eura. Podľa ekonóma je zmena rezervnej meny „pomalý proces s rýchlym obratom“.
„Narušujúce a nepredvídateľné kroky americkej vlády už oslabujú americký dolár ako globálnu menu,“ hovorí Menkhoff. Hoci „jeho postavenie podľa môjho názoru nie je ohrozené“, toto hodnotenie sa môže zmeniť. V takom prípade euro pravdepodobne automaticky neprevezme úlohu: „Bude to iný druh poriadku,“ tvrdí profesor ekonómie.
Investori hľadajú alternatívy k doláru
Podľa Prof. Dr. Bernda Kempu, riaditeľa Inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku na Univerzite v Münsteri, je dosť nepravdepodobné, že euro bude schopné nahradiť dolár ako rezervnú menu.
Kempa sa domnieva, že dôvera medzinárodných investorov v americké investičné trhy je v súčasnosti otrasená. „Nerozhodná colná politika Trumpovej administratívy a takzvaná dohoda z Mar-a-Lago, o ktorej diskutuje administratíva a ktorá zahŕňa nútenú konverziu amerických štátnych dlhopisov v držbe zahraničných veriteľov na dlhopisy s dlhou splatnosťou a nízkymi alebo žiadnymi úrokovými sadzbami, sú len dva aspekty,“ povedal Kempa pre Epoch Times.
„Táto politika už viedla k výraznému zníženiu finančných tokov do USA a oslabeniu amerického dolára,“ pokračoval profesor. Dá sa preto očakávať, že medzinárodní investori „budú v budúcnosti čoraz viac hľadať alternatívne investičné príležitosti vo zvyšku sveta“. Eurozóna z toho bude profitovať.
„Stále nedokončená integrácia európskeho kapitálového trhu s pretrvávajúcimi rozdielmi v regulácii finančného trhu, najmä v oblasti konkurzného práva, však spomaľuje prílev kapitálu do eurozóny,“ hovorí ekonóm, ktorého výskum sa okrem iného zameriava na menovú politiku.
Kempa predpovedá, že investori budú preto svoje peniaze čoraz viac investovať na iných finančných trhoch. Tu profesor vidí ako mimoriadne zaujímavý pre investorov ázijský región. „Je preto nepravdepodobné, že euro nahradí dolár ako hlavnú transakčnú a rezervnú menu,“ usudzuje Kempa. Namiesto toho dôjde k „väčšej diverzifikácii používania rôznych mien“. Okrem dolára a eura vidí Kempa ako hlavnú menu aj čínsky jüan.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
