Orbánova „mierová misia“: Maďarsko čelí dôsledkom zo strany EÚ
Nedávne cesty Viktora Orbána sa v Bruseli a v európskych hlavných mestách stretli s malým pochopením. S nesúhlasom sa stretlo najmä jeho stretnutie s Vladimírom Putinom. Ako predseda vlády krajiny, ktorá predsedá Rade EÚ, by nemal robiť takéto veci, tvrdia jeho kritici – a teraz hľadajú spôsoby, ako ho zastaviť.
Na stretnutí veľvyslancov EÚ v Bruseli v stredu 10. júla bola nekoordinovaná cestovná diplomacia Viktora Orbána do Ruska a Číny ostro pokarhaná. Podľa portálu Euraktiv sa 25 členských štátov zhodlo, že Orbánova „mierová misia“ poškodzuje jednotu. Slovensko sa na diskusii nezúčastnilo.
Podľa správ maďarských médií líderka liberálnej frakcie Renew Europe tento týždeň vyzvala na ukončenie maďarského predsedníctva.
„Vládna rada by mala preskúmať všetky možnosti na ukončenie maďarského predsedníctva EÚ,“ povedala Valerie Hayerová.
Na stredajšom zasadnutí však žiadny z veľvyslancov takýto návrh nepredniesol. Neboli predložené ani dohodnuté žiadne konkrétne opatrenia.
Pokusy o bojkot
Táto otázka však nie je mimo hry. Viaceré hlavy štátov a vlád EÚ vyjadrili hlbokú nespokojnosť s Orbánovými diplomatickými aktivitami. Okrem myšlienky odobrať Maďarsku rotujúce predsedníctvo Rady sa diskutovalo aj o myšlienke dištancovať sa od Maďarska.
Talianske noviny „la Repubblica“ informovali, že hlavy štátov a vlád EÚ sa na zasadnutí NATO vo Washingtone dohodli na bojkote neformálnych ministerských stretnutí počas maďarského predsedníctva v Rade EÚ. Cieľom tejto iniciatívy je, aby sa maďarské predsedníctvo Rady stalo „neškodným a bezvýznamným“.
Pozadie tejto situácie spočíva v tom, že maďarský premiér v uplynulých desiatich dňoch rokoval v rámci svojej autonómnej mierovej misie nielen v Kyjeve, ale aj v Moskve a Pekingu. Stretnutia sa uskutočnili na začiatku maďarského predsedníctva v Rade EÚ.
Mnohí sú presvedčení, že Orbán zmiešal svoje funkcie maďarského premiéra a šéfa vlády krajiny, ktorá predsedá Rade EÚ. Obviňujú ho, že sa snaží vzbudiť dojem, že koná v mene EÚ.
Pozícia Maďarska
Maďarský minister pre EÚ János Bóka na stredajšej tlačovej konferencii v Bruseli zdôraznil, že rozhovory sa nekonali v mene Európskej únie.
„Predseda vlády si je vedomý zodpovednosti, ktorá vyplýva z predsedníctva v Rade EÚ. V duchu tejto zodpovednosti informoval predsedu Európskej rady a hlavy štátov a vlád o svojich návštevách,“ povedal Bóka.
Minister zdôraznil, že Orbánove cesty „neporušujú medzinárodné právo ani právo EÚ“. Ak chce Európska únia prijať opatrenia na ukončenie konfliktu na Ukrajine, musí „udržať komunikačné kanály s Moskvou otvorené“.
Aj samotný Orbán uviedol, že počas svojich návštev nezastupuje EÚ. V liste predsedovi Rady EÚ Charlesovi Michelovi dal premiér jasne najavo, že na Ukrajinu a do Ruska necestoval v mene EÚ. Necestoval ani s cieľom rokovať o mieri. Jeho cieľom bolo získať informácie o pozíciách bojujúcich strán z prvej ruky. Tieto informácie chcel odovzdať vedúcim predstaviteľom EÚ a NATO.
Aké sú možné dôsledky?
Podľa tlačových správ predstavitelia EÚ napriek Orbánovým argumentom kritizovali načasovanie a poradie stretnutí. Sťažovali sa aj na používanie hashtagov predsedníctva Rady EÚ na sociálnych sieťach. Kritizovali aj reakciu ruského prezidenta Vladimira Putina na Orbánovu návštevu. Putin zdôraznil, že si je vedomý toho, že Maďarsko v súčasnosti predsedá Rade EÚ.
Napriek tomu sa podľa Politico ukázalo, že Európska rada je zatiaľ voči Orbánovým návštevám bezmocná. Predstavitelia EÚ uviedli, že právne možnosti sú obmedzené.
Estónsky poslanec Európskeho parlamentu Riho Terras medzitým vyzval hlavy štátov a vlád EÚ, aby proti Maďarsku použili článok 7 Zmluvy o EÚ. Ide o najtvrdšiu politickú sankciu, ktorú možno uložiť členskému štátu. Viedla by k odňatiu hlasovacích práv pri rozhodovaní v EÚ. Ide však o „jadrovú“ možnosť, ktorej sa európske hlavné mestá doteraz vyhýbali.
„Orbán je však inteligentný, presne vie, ako ďaleko môže zájsť bez toho, aby riskoval okamžitú odvetu,“ dodal Terras.
Pôvodný článok
