Orbán chce od EÚ 2 miliardy eur za „ochranu hraníc od roku 2015“
Maďarsko má zaplatiť vysoké pokuty za nedodržanie rozsudku Súdneho dvora EÚ. Premiér Orbán teraz obracia karty a žiada od Bruselu úhradu za služby ochrany hraníc. Maďarská politika sa stáva volebnou témou aj v Rakúsku.
Nie Maďarsko by malo platiť pokuty za nerešpektovanie rozsudkov Európskeho súdneho dvora (ESD), ale EÚ by ich mala uhradiť vláde v Budapešti. Takýto tón má nariadenie, ktoré nedávno zverejnil maďarský premiér Viktor Orbán v maďarskom právnom vestníku.
EÚ dlhuje krajine, ktorá v súčasnosti predsedá Rade EÚ, približne dve miliardy eur, ktoré Budapešť od roku 2015 vynaložila na ochranu svojich vonkajších a schengenských hraníc. Maďarsko si chce túto sumu započítať s penále, ktoré mu Súdny dvor EÚ nariadil zaplatiť v júni.
ESD obviňuje Maďarsko z „mimoriadne závažného porušenia práva EÚ“
Súdny dvor obvinil Maďarsko, že svojou azylovou politikou úmyselne obchádza koordinovanú azylovú politiku EÚ. ESD už v decembri 2020 odsúdil vládu v Budapešti za to, že „nezákonne odoprela žiadateľom o azyl prístup k azylovému konaniu“.
Žiadateľom o azyl v Maďarsku je „de facto znemožnené“ podať žiadosť, keď sú zadržiavaní v tzv. tranzitných zónach. Hoci vláda odvtedy tieto zariadenia podobné väzniciam zatvorila, Maďarsko následne stanovilo, že žiadatelia o azyl musia najprv absolvovať predbežné konanie na maďarských veľvyslanectvách v krajine pôvodu, až potom majú právo požiadať o azyl v Maďarsku.
Súdny dvor EÚ to tiež kritizoval a konštatoval, že Budapešť porušuje právo EÚ aj práva žiadateľov o azyl. Maďarsko rozsudok ignorovalo a túto prax zachovalo. V júni ESD rozhodol, že ide o „úplne nové a mimoriadne závažné porušenie práva EÚ“.
Orbán: priekopnícka práca pre európsky azylový systém?
Maďarsko by preto teraz malo zaplatiť pokutu vo výške 200 miliónov eur plus ďalší milión za každý deň, keď vláda v Budapešti rozsudok nevykoná. Komisia EÚ už teraz hrozí, že ak tak Orbán neurobí do 17. septembra, odpočíta požadovanú sumu z rozpočtových prostriedkov, na ktoré má Maďarsko nárok. Podľa „Ziare“ Budapešť premeškala pôvodný termín platby.
Orbán naopak zdôrazňuje, že jeho politika – ako napríklad postavenie plotov z ostnatého drôtu na hraniciach so Srbskom a Chorvátskom – obmedzila nelegálnu migráciu cez balkánsku trasu. Ak bude EÚ trvať na svojich požiadavkách, Maďarsko bude migrantov vstupujúcich do krajiny smerovať do Bruselu v autobusoch.
V Maďarsku sa v súčasnosti v reakcii na sťažnosti na migračnú politiku Maďarska často uvádza reforma spoločného európskeho azylového systému (CEAS), ktorá bola prijatá minulý rok. Okrem iného sa v nej ustanovuje zjednodušenie azylových konaní na vonkajších hraniciach – a za určitých okolností aj zadržiavanie žiadateľov o azyl v záchytných centrách v blízkosti hraníc.
Maďarsko predložilo ďalekosiahle požiadavky, ale nakoniec reformu podporilo. Krajina sa však teraz považuje za priekopníka reštriktívnej migračnej politiky, ktorú teraz prijala aj zvyšná časť medzinárodného spoločenstva.
Líder SPÖ Babler: „Maďarsko zvyšuje počet utečencov v Rakúsku“
Maďarsko a Viktor Orbán sa medzitým stali témou aj v rakúskej predvolebnej kampani. Národná rada sa tam bude voliť 29. septembra a zatiaľ čo líder FPÖ Herbert Kickl chváli prístup Maďarska ako príkladný, líder SPÖ Andreas Babler chce voči susednej krajine presadiť sankcie a právne kroky.
Podľa Bablera Orbán porušuje nielen právo EÚ. Bráni aj spravodlivému rozdeleniu ľudí, ktorí hľadajú ochranu. Líder SPÖ obviňuje Maďarsko, že prikyvuje žiadateľom o azyl cez krajinu tak rýchlo, ako je to len možné, čím zvyšuje počet utečencov v Rakúsku.
V roku 2015 nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhlásila, že Nemecko vstúpi do azylového konania sýrskych utečencov cestujúcich balkánskou trasou smerom do Maďarska, z ktorých niektorí už uviazli v tamojších tranzitných zónach. Orbán vtedy dal Merkelovej na výber: buď bude súhlasiť s tým, že Maďarsko v prípade potreby zastaví pohyb utečencov silou zbraní, alebo im umožní pokračovať v ceste do Nemecka cez Rakúsko.
Maďarsko a Srbsko rozšírili spoločné pohraničné hliadky
Babler teraz obviňuje Orbána z vysokého počtu žiadateľov o azyl v Rakúsku v posledných rokoch. Ich počet teraz výrazne klesol. András Léderer, odborník na migráciu z Maďarského helsinského výboru, však pre časopis Profil vysvetlil, že žiadateľom o azyl sa v Maďarsku už neprikyvuje.
Ak úrady zadržia ľudí, ktorí sa v Maďarsku zdržiavajú nelegálne, „posadia ich do policajného auta, odvezú na srbskú hranicu a bez individuálneho postupu a dokladov ich pošlú späť“.
V Maďarsku je plot na hranici so Srbskom tiež niekoľko metrov za skutočnou hranicou. Podľa Maďarska sa eskortovanie utečencov cez bránu v plote nepovažuje za deportáciu, pretože sa stále nachádzajú na maďarskom území.
Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó zdôrazňuje, že prístup Maďarska ušetril aj Rakúsko masívneho prílevu utečencov. Léderer predpokladá, že žiadatelia o azyl sa teraz budú čoraz viac snažiť dostať do Slovinska alebo Talianska cez Chorvátsko.
Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner víta spoločné policajné operácie na hraniciach medzi Maďarskom a Srbskom. Príčinu výrazného poklesu počtu azylantov v Rakúsku však nevidí v Orbánovej tvrdej politike, ale skôr v ofenzívnych opatreniach Srbska proti prevádzačským gangom v pohraničnej oblasti.
Pôvodný článok
