„Oni nás nevnímajú, pretože si myslia, že nás nepotrebujú.“ Mladá generácia sa čoraz viac vzďaľuje od svojich koreňov, hovorí psychiatrička
Česká psychiatrička Jarmila Klímová v rozhovore pre Rádio Universum uviedla, že dnešnú generáciu vníma ako odtrhnutú od kultúrnych a morálnych väzieb, ktorá kvôli svojej technickej vyspelosti nemá potrebu počúvať starších.
„Vytvorila sa totiž skoková priepasť. Začali sme si to všímať už možno pred nejakými dvadsiatimi piatimi, tridsiatimi rokmi, že táto nová generácia, ktorá prichádza po nás, je ako niekto, kto sa odtrhol od pelotónu. Ona sa odtrhla na základe svojich schopností pracovať s technológiami. A teraz, práve v rámci naratívu dehonestácie historicko-kultúrnych a morálnych väzieb, nadobudli pocit, že ak majú navrch v technológiách, môžu mať navrch vo všetkom, že ak ich otec nedokáže naučiť používať iPhone, nemá im čo povedať v žiadnej inej oblasti života…“
„Nevšímajú si nás, pretože si myslia, že nás nepotrebujú. Keď som bola malá, tak sme si ako rodina sadli o ôsmej večer pred televízor, všetci, a dnes si, našťastie, dcéra so mnou občas pozrie nejaké filmy, ale v drvivej väčšine prípadov mladí ľudia necítia potrebu pozerať to, čo pozerajú ich rodičia, pretože vo svojich rodičoch nevidia nasledovaniahodné vzory,“ vysvetľuje Klímová.
Na vine sú rodičia a spoločnosť
David Kolouch z Detskej psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Motole povedal v rozhovore pre DVTV, že dnešné deti sú oveľa citlivejšie a krehkejšie. Aj malý stres môže viesť k ich duševnej nepohode. Jeden z dôvodov tohto stavu vidí v tom, že deťom uľahčujeme ich životné skúšky.
Rovnaký názor zastáva aj Klímová, ktorá sa domnieva, že ako rodičia sme z našich detí vytvorili „úplne roztopašné, rozpustilé, psychicky nulovo odolné jedince a spoločnosť im ešte tlieska“.
„Veľmi sa obávame, aby sa deti nestretli ani s najmenším diskomfortom. Urobili sme z nich povestné snehové vločky, takže ak dieťa narazí na nejakú maličkú prekážku, tak pretože má vždy pozametanú cestičku, už aj tá maličká prekážka je dôvodom, prečo sa zrúti, a hneď postuje na YouTube, že mu rodičia nechcú kúpiť iPhone,“ povedala Klímová v rozhovore.
Blbá nálada alebo depresia?
Druhou vecou, ktorú psychiatrička spomenula, bolo, že výraz „depresia“, ktorý sa v súčasnosti často používa, sa v minulosti spájal s takzvanou „blbou náladou“.
„Blbá nálada alebo nejaké smútenie a fňukanie, a tak ďalej… dnes sa to patologizuje, dnes sa dávajú diagnózy každej sebemenšej odchýlke od želaného ideálu. A môžeme začať špekulovať prečo. Napríklad preto, že tým pádom sa tam začnú hrnúť antidepresíva. Pozrite sa, aké percento detí v školách pravidelne užíva antidepresíva. Asi pred ôsmimi, desiatimi rokmi povedala nejaká pani učiteľka zo strednej školy, že tretina detí užíva antidepresíva. Na strednej škole. To snáď ani nie je možné,“ hovorí Klímová.
„Morálka nadovšetko…“
Klímová si všíma aj istý morálny úpadok v spoločnosti, ktorý podľa nej môže viesť k mnohým chorobám nielen u detí a dospievajúcich.
„A hodnoty, o ktorých tu hovoríme, ktoré nám chýbajú, sú tie najjednoduchšie, najľahšie vymenovateľné. To znamená: pravdivosť, poctivosť, súdržnosť, súcit, uctievanie kvalitných ľudí, uctievanie vedomostí, uctievanie múdrosti. Pozrite sa, toto všetko ide do hája. Uctievanie vzdelanosti – to je tiež dôležité. Ten, kto bol vzdelaný, mal byť zároveň cnostný. To písal už Platón,“ hovorí Klímová.
Pôvodný článok
