Odmietanie žiadateľov o azyl – nemecká hraničná politika poburuje susedné štáty
Debata o vracaní žiadateľov o azyl na nemeckých hraniciach sa rozohňuje. Po Rakúsku odmieta automatické odmietnutie aj Poľsko. Považuje to za porušenie Schengenskej dohody a namiesto toho požaduje zvýšenie bezpečnosti na vonkajších hraniciach EÚ.
Diskusia v Nemecku o vrátení žiadateľov o azyl na hraniciach bez ďalšieho riadenia vyvoláva stále väčšie podráždenie v susedných krajinách. Potom, čo Rakúsko už v pondelok 9. septembra odkázalo, že nebude k dispozícii pre automatické vrácanie utečencov na vonkajších hraniciach Nemecka, prišlo podobné vyhlásenie aj z Poľska.
Šéf poľskej vlády Donald Tusk v utorok hovoril o „neprijateľnom“ prístupe. Nemecko, ktoré od októbra minulého roka vykonáva hraničné kontroly na poľských hraniciach, „prakticky pozastavilo“ platnosť Schengenskej dohody.
Vracanie je pravidlom na hraniciach Poľska s Bieloruskom
Poľsko sa považuje za obeť „hybridnej vojny“, z ktorej je obviňovaný ruský prezident Vladimir Putin a jeho spojenec v Bielorusku Alexander Lukašenko. Obaja vraj zámerne podporujú príliv žiadateľov o azyl z Blízkeho východu a stredoázijských krajín na hranice s Poľskom.
Podľa D. Tuska Poľsko nepotrebuje posilniť kontroly na poľsko-nemeckých hraniciach. Namiesto toho by krajiny ako Nemecko mali zohrávať väčšiu úlohu pri „ochrane a zabezpečení vonkajších hraníc EÚ“. Tusk chce v blízkej budúcnosti požiadať ostatné členské štáty, ktorých by sa prípadná zmena hraničného režimu v Nemecku dotkla, o „naliehavé konzultácie“.
Poľsko už s tichým súhlasom EÚ vykonáva hraničnú politiku, ktorá podľa kritikov systematicky porušuje právo EÚ a medzinárodného dohovoru o ochrane práv utečencov. Násilie zo strany pohraničnej stráže, odstrkovanie a zabavovanie majetku sú na dennom poriadku. Hovorí sa aj o úmrtiach.
Praktizuje už Nemecko de facto odsuny?
V lete 2022 postavilo Poľsko pozdĺž hranice s Bieloruskom viac ako štyri metre vysoký hraničný plot. V decembri 2023 vláda vedená liberálnou Občianskou platformou (PO) dokonca povolila použitie strelných zbraní v prípade narušenia hraníc.
Len veľmi málo ľudí hľadajúcich ochranu, ktorí sa dostanú cez bieloruskú hranicu do Poľska, tam zostane. Väčšina z nich sa snaží dostať do Nemecka. Do krajiny sa pritom týmto spôsobom každý mesiac dostane trojciferný počet utečencov. V predchádzajúcich rokoch bolo toto číslo výrazne vyššie.
Podľa nemeckej organizácie na pomoc utečencom „Pro Asyl“ je pokles počtu azylantov spôsobený aj tým, že Nemecko už systematicky praktizuje odsun na svojej východnej hranici. Pomocníci sú tiež zastrašovaní. Poľské noviny wpolityce.pl spomínajú prípad umelca Michaela Kurzwellyho z Frankfurtu nad Odrou.
Ten sa snažil pomôcť dvom jemenským utečencom, ktorí boli predtým prevezení cez hranicu do Słubic, a znovu vysvetliť spolkovej polícii ich žiadosť o azyl. Potom bol spolu s nimi odvezený späť na poľskú stranu kvôli podozreniu z prevádzačstva.
Pro Asyl: „Ľudia, ktorí vstúpili do krajiny, sú zastrašovaní a odrádzaní od podania žiadosti o azyl.“
Približne 80 žiadateľov o azyl, ktorí táborili v Zielonej Hore, sa vraj tiež pokúsilo požiadať o azyl na nemeckej strane, v niektorých prípadoch aj niekoľkokrát. Hoci by Nemecko bolo podľa platných zákonov povinné v takom prípade aspoň začať konanie, boli vrátení do Poľska bez toho, aby čokoľvek dosiahli.
Kontrola tiež odhalila, že tam cestovali balkánskou cestou – v tomto prípade by za azylové konanie malo byť zodpovedné Grécko, Taliansko alebo Bulharsko. Podľa organizácie sa počet žiadateľov o azyl odmietnutých na poľských hraniciach zvýšil z 3 v predchádzajúcom roku na 2 386 v tomto roku.
Zároveň sa počet žiadostí o azyl podaných v rovnakom období znížil z 2 268 na 450. Hovorca Pro Asyl Dirk Morlok sa vyjadril k zamietnutým žiadostiam:
„Takto drastický nárast počtu žiadostí je potrebné objasniť a potvrdzuje naše obavy, že na nemeckých hraniciach môže dochádzať k nezákonnému odmietaniu žiadostí.“ Morlok tiež vysvetlil, že vie o prípadoch, keď polícia dokonca zastrašovala ľudí, ktorí do krajiny vstúpili nelegálne, s cieľom odradiť ich od žiadosti o azyl.
Počet žiadostí o azyl v Nemecku výrazne klesá
Zástancovia automatického odsunu sa odvolávajú na dublinské pravidlá EÚ. Podľa týchto pravidiel je za vykonanie azylového konania zodpovedný ten členský štát, v ktorom žiadateľ o azyl prvýkrát vstúpil na územie EÚ. Týmto štátom spravidla nie je Nemecko.
Napríklad Nemecko v minulom roku prijalo 329 035 žiadostí o azyl z celkového počtu 1 049 020 v celej EÚ. Jeho politici obviňujú vstupné krajiny z toho, že jednoducho umožňujú žiadateľom o azyl pokračovať v ceste, namiesto toho, aby sami vykonávali azylové konanie.
Štáty ako Poľsko naopak kritizujú, že Nemecko samo v minulosti priťahovalo azylovú migráciu svojou otvorenou migračnou politikou a štedrými sociálnymi dávkami. Počet žiadateľov o azyl v Nemecku zhruba od novembra minulého roka klesá. Tento rok je tu zatiaľ podaných o 21,7 % menej žiadostí o azyl ako v rovnakom období minulého roka.
Podozrenie na teroristický útok v Solingene však vyvolalo politickú aktivitu. Podozrivým je sýrsky utečenec, ktorý prvýkrát vstúpil na pôdu EÚ v Bulharsku v decembri 2022 a odcestoval do Nemecka. Tam bola jeho žiadosť o azyl na začiatku roku 2023 zamietnutá s odôvodnením, že za azylové konanie je kvôli dublinským pravidlám zodpovedné Bulharsko. Plánovaná deportácia sa však nepodarila kvôli neprítomnosti osoby, ktorá vstúpila do krajiny.
Únia trvá na „výnimočnom stave v krajine“
Nemecká ministerka vnútra Faeserová vlani nariadila hraničné kontroly na hraniciach s Českou republikou, Poľskom a Švajčiarskom. Teraz sa usiluje o „nový model účinného odmietania migrantov na hraniciach v súlade s európskym právom“. Únia vyzvala na vyhlásenie stavu núdze s odvolaním sa na článok 72 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
To by malo umožniť automatické a okamžité odbavenie na hraniciach pre osoby, ktoré cestovali do Nemecka cez bezpečné tretie krajiny a nemajú vízum. Smernica EÚ o vrátení osôb to umožňuje iba v prípade, že žiadosť o azyl už bola podaná inde a dotknuté susedné krajiny s tým súhlasia. To by si vyžadovalo formálny postup na objasnenie zodpovednosti.
Odmietnutie na hraniciach je prípustné
Bývalý predseda Spolkového ústavného súdu Hans-Jürgen Papier naproti tomu považuje zamietnutie podľa § 18 zákona o azyle za možné a dokonca za nevyhnutné. Tento paragraf stanovuje, že osobám cestujúcim z bezpečných tretích krajín musí byť vstup odmietnutý.
Zároveň však uvádza, že tento postup by sa nemal používať, napríklad ak predpisy EÚ vyžadujú vykonávanie azylového konania. Podľa dublinských pravidiel sú za takéto konanie zodpovedné krajiny prvého vstupu. Návratová smernica však predpisuje formálny postup na objasnenie zodpovednosti.
Teraz je tiež otázkou výkladu, do akej miery by sa malo konanie o objasnení príslušnosti k azylovému konaniu už za také považovať. Papier sa domnieva, že vnútroštátne právo má prednosť: „Humanitárne výnimky sa na vonkajších hraniciach Nemecka stali pravidlom. To je v rozpore s významom práva na azyl.“
Švajčiarsko zatiaľ reagovalo na sprísnenie kontrol v Nemecku pokojne. Štátny sekretariát pre migráciu (SEM) uviedol, že vzhľadom na skúsenosti získané od októbra 2023 sa očakáva, že nebudú mať na Švajčiarsko „žiadny vplyv“. Sarah Proginová, profesorka európskeho a migračného práva na univerzite vo Freiburgu, o tom pochybuje. Pre SRF News uviedla, že vo Švajčiarsku „uviazne“ viac ľudí, ktorí nebudú môcť pokračovať v ceste do Nemecka.
Pokoj v Česku – strach medzi výskumníkmi migrácie
Z Českej republiky zatiaľ neprišla žiadna reakcia na úrovni ministerstiev. Česká republika je sama v spore so Slovenskom, pretože Česko tiež blokuje vstup žiadateľov o azyl na svojich hraniciach.
Rakúsky výskumník migrácie Gerald Knaus naopak varoval pred možnými dôsledkami zmeny nemeckej hraničnej politiky: „Pozastavenie platnosti práve EÚ by bolo atómovou bombou, viedlo by to k tomu, že by ho napodobnilo mnoho členov EÚ.“ Konečným výsledkom by boli vážne vnútorné spory a chaos v spoločenstve štátov.
Pôvodný článok
