Odkaz stoika Marca Aurelia: Svoju vnútornú pevnosť máme v sebe všetci. Môžeme ju navštevovať a čerpať z nej pokoj každý deň
Stoická filozofia nám pripomína, že aj keď vonkajšie okolnosti spôsobujú stres, môžeme sa obrátiť dovnútra a ovládať sami seba.
Pre mnohých ľudí je nový rok obdobím plánovania. Pripravujeme si plány na nastávajúce mesiace a často do nich zahrnieme aj plány na dovolenku, napríklad letný relax na slnečnej pláži, plavbu loďou alebo kempovanie v horách.
Na tieto úniky sa pozeráme ako na príležitosti na relaxáciu, prerušenie rutiny a možnosť vzdialiť sa od povinností a hektického tempa domáceho života a práce, aby sme sa mohli ponoriť do hlbších úvah. Predstavujeme si napríklad, že sedíme v chate pri vode, kde nás rytmus príboja inšpiruje k spomaleniu, nadýchnutiu sa a zamysleniu sa nad našimi úspechmi a neúspechmi.
Niektorí ľudia idú ešte ďalej a naplánujú si pobyt zameraný priamo na reflexiu. Pripoja sa k pútnikom na víkend v kláštore alebo si zarezervujú relaxačný pobyt s jogou vo wellness centre v nádeji, že sa domov vrátia s novým pohľadom na svoj život. Podobne ako iné úniky, aj tieto pobyty vyžadujú určité náklady – čas a peniaze na potrebné prípravy.
Existuje však aj iný spôsob. Pred takmer 2 000 rokmi jeden muž vymyslel metódu starostlivosti o seba, ktorá je úplne zadarmo a vyžaduje si len presun z kuchynského stola na pohovku v obývačke.
Vnútorná pevnosť
Stoický mysliteľ a cisár Marcus Aurelius v Knihe štvrtej svojho diela Myšlienky k sebe samému napísal:
„Ľudia hľadajú miesta, kam by sa mohli uchýliť: vidiek, pláž, hory. Avšak aj ty nezriedka túžiš po niečom takom. Ale to všetko je vrcholne oneskorené, pretože kedykoľvek sa ti zachce, môžeš sa uchýliť sám do seba. Veď nikde nemá človek pokojnejšie a nerušenejšie miesto ako vo vlastnej duši, najmä ten, kto má v sebe také hodnoty, že stačí do nich nazrieť a hneď sa ocitne v dokonalej pohode; táto pohoda potom podľa môjho úsudku nie je nič iné ako pocit morálnej usporiadanosti. A preto sa neustále oddávaj tomuto útočisku a zotavuj sa. Princípov, ktoré sa tam naučíš, by malo byť málo a mali by byť základné, dostatočné na jedno stretnutie, aby zmyli všetku tvoju bolesť a poslali ťa späť bez odporu k tomu, k čomu sa musíš vrátiť.“
U stoikov je toto miesto útočiskom pred svetom a jeho trápeniami známe ako vnútorná pevnosť. Podľa stoických filozofov sú problémy života často mimo našej kontroly, ale to, ako na ne reagujeme, je naše vlastné územie. Vnútorná pevnosť, útočisko na pohovke alebo na terase, je miestom, kde môžeme opäť nájsť samých seba, utriediť si emócie vyvolané skúškami a trápeniami, ktoré na nás doliehajú, posúdiť ich opodstatnenosť a správne vyvážiť svoje myšlienky a pocity.
Je dôležité si uvedomiť, že Aureliom odporúčané domáce útočisko nie je to isté ako obyčajné trávenie času osamote. Často, keď sme sami, utekáme pred tichom a samotou pomocou hudby, smartfónov alebo kníh. Ak sme obklopení týmito rozptýleniami, nie sme vo vnútornej pevnosti – ani neklopeme na jej dvere.
Pomoc na ceste
Niektorí ľudia, vrátane mňa, potrebujú konkrétnu pomoc, aby sa dostali cez tieto dvere. Našťastie internet ponúka množstvo užitočných rád.
Článok 10 užitočných stoických cvičení napríklad uvádza rôzne meditačné techniky vrátane vnútorného ústupu. Autor nám radí, rovnako ako Marcus Aurelius, „pravidelne sa vnárať do svojho vnútra, najmä ak hľadáme pokoj alebo slobodu. … Stačí päť až desať minút denne, keď sa uzavrieme pred vonkajším svetom a obrátime sa do svojho vnútra.“
V článku Ako som sa vďaka meditácii dostala do svojej vnútornej pevnosti ponúka Meredith Kunzová ďalšie užitočné rady. Poukazuje napríklad na to, že Sherlock Holmes v seriáli BBC sa pri riešení zložitých záhad utiahne do svojho „paláca mysle“. Kunzová následne opisuje svoje vlastné techniky, ako prostredníctvom meditácie vstúpiť do vnútornej pevnosti. Jedna z jej vynikajúcich rád znie: buďte k sebe pri meditácii zhovievaví. Odvoláva sa na „ stoický koncept ignorovania vecí, ktoré sú nad naše sily“. Vnútorná pevnosť nemá byť miestom utrpenia, ale pokoja.
Hoci Kunzová odporúča meditovať dvakrát denne po 20 minút, čo môže byť pre väčšinu z nás, najmä pre začiatočníkov, príliš veľa, zdôrazňuje kľúčový princíp týchto mentálnych a duchovných útočísk: „Postoj našej mysle je to najdôležitejšie, na čo sa všetci stoici zameriavajú.“
Ako napísal Aurelius v Knihe štvrtej: „Nabudúce teda nezabúdaj sa uchyľovať do tohto svojho malého ‚útulku‘… veci sa nedotýkajú duše, ale zotrvávajú mimo nej v nehybnom pokoji; každé tvoje znepokojenie pramení len z predstavy v tebe.“
Jedna populárna parafráza to zhŕňa: „Máš moc nad svojou mysľou – nie nad vonkajšími udalosťami. Uvedom si to a nájdeš silu.“
Útočisko v extrémnych podmienkach
Takmer osem rokov bol pilot amerického námorníctva James Stockdale vojnovým zajatcom v Severnom Vietname. Počas tohto obdobia ho spolu s ostatnými väzňami bili a mučili, držali v izolácii a zaobchádzali s ním ako so zvieraťom. Z tohto väzenia plného bolesti a utrpenia nebolo úniku – žiadne prestávky, žiadne dovolenky.
Stockdale však čelil tejto skúške vybavený tajnou zbraňou. Vo veku 38 rokov, tesne pred svojím nasadením vo Vietname, začal navštevovať kurzy filozofie na Stanfordskej univerzite v Kalifornii. Jeden z profesorov, Philip Rhinelander, ho zoznámil s Rukopisom, základným stoickým dielom bývalého otroka Epiktéta. Tam sa Stockdale dozvedel o vnútornej pevnosti, ktorú má každý z nás, ale málokto ju pravidelne navštevuje.
V druhom z dvoch textov, ktoré Stockdale napísal o stoicizme a svojom utrpení v zajatí, podrobne vysvetlil, ako mu táto filozofia pomohla prežiť a viesť ostatných Američanov, za ktorých bol zodpovedný. Opísal túto lekciu, ktorú si vzal od Epiktéta: „Človek je zodpovedný za svoje vlastné úsudky, dokonca aj v snoch, v opitosti a v melancholickom šialenstve.“ Každý jednotlivec si sám vytvára svoje dobro a zlo, svoje šťastie a nešťastie, svoju radosť i svoje utrpenie.
Stockdale, nútený žiť v pozemskom pekle, našiel útočisko a oporu vo svojej vnútornej pevnosti.
Poučenie z Aureliovho útočiska
Hoci len málokto z nás zažije predĺženú a strašidelnú nočnú moru, akú zažil Stockdale, návštevy vnútornej pevnosti nám môžu poskytnúť pozitívny pohľad na vonkajšie problémy. Tu je jeden príklad – záchranné lano, ktoré nám Aurelius dáva, keď sa utápame v nepriateľstve voči ostatným: „V budúcnosti sa teda nezabudni vo všetkom, čo ťa navádza k zármutku, riadiť touto zásadou: ‚Toto nie je nešťastie, naopak, je šťastie, že ho znášam statočne.‘
Nasledovanie Aureliovej cesty k starostlivosti o seba a k lepšiemu životu nie je najľahšou cestou na svete, ale prínosy – vyrovnaný, pozitívny pohľad na seba samého a úľava od stresu a starostí, najmä v súvislosti s okolnosťami mimo našej kontroly – môžu stáť za našu námahu. Koniec koncov, čo môžeme stratiť?
Zaklopte na dvere svojej vnútornej pevnosti a uvidíte, čo sa stane.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
