Odborník na medvede Pataky: Technológia pokročila tak, že poľovníctvo sa dnes už približuje k zabíjaniu (Rozhovor)
Jednou z nosných tém predvolebnej kampane pred predčasnými parlamentnými voľbami bola aj otázka premnoženia medveďov, nárastu počtu stretov medveďa s človekom a možné nastavenie ich lovu. Štátna ochrana prírody však poukázala na výsledky štúdie Univerzity Karlovej v Prahe týkajúcej sa početnosti medveďa hnedého na Slovensku, podľa ktorej je na Slovensku relatívne stabilná populácia. K nadmernému premnoženiu teda podľa nej nedochádza. Ako to na Slovensku s touto našou najväčšou šelmou naozaj je?
Na otázky pre Epoch Times Slovensko odpovedal odborník na medvede na Slovensku, Ing. Tibor Pataky, CSc, z Katedry aplikovanej zoológie a manažmentu zveri Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.
EPOCH TIMES SLOVENSKO: Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) povedal, že len počas Veľkej noci minulý rok zaznamenali cez 1000 stretnutí medveďa s ľuďmi priamo v uliciach našich miest a obcí. Čo hovoríte na aktuálnu situáciu s medveďmi? Je na Slovensku medveďov naozaj príliš veľa na to, akú rozlohu má naša krajina? Alebo ich poľovníci naučili chodiť na vnadiská, ktoré si umiestňujú blízko obcí, lebo sa im nechce chodiť do lesa, a potom sa medvede pohybujú v blízkosti obcí kvôli tomu?
TIBOR PATAKY: Za predchádzajúceho ministra Budaja sme nemali prístup k týmto údajom, bolo jasné, že nárast tam je, ale všetky štatistické údaje mala štátna ochrana prírody, lebo medveď je chránený druh a k týmto údajom sme sa vtedy nedostali.
Až príchodom novej garnitúry sa takéto údaje zverejňujú a je možné si to dohľadať. To, že konfliktné strety medveďa s človekom majú v posledných rokoch stúpajúci trend, je nepochybne pravda. Hoci je Slovensko pomerne malá krajina, je možné badať veľké regionálne rozdiely. Nerád používam slovo premnožený, ale sú oblasti (celé Podpoľanie, Kremnické Vrchy, Malá Fatra, Horné Ponitrie, lokálne aj Vysoké / Nízke Tatry a Veľká Fatra), kde je tých medveďov naozaj priveľa a tam to treba riešiť. Nielen regulovať, ale znížiť ich početnosť.
Potom sú miesta, kde ich je tak primerane a potom sú oblasti, kde by ich mohlo byť viac. Miesta, kde miestni berú zákon do vlastných rúk, a vyskytuje sa tam nelegálny lov. Tento fenomén ma najviac trápi hlavne z toho dôvodu, že nikto z kompetentných o tom nechce hovoriť, lebo je to citlivá téma ako pre poľovníkov, tak aj štátne orgány, ktoré by to mali riešiť.
Ak sa niekto domnieva, že v tých lokalitách, kde nie sú v súčasnosti problémy s medveďmi, je to spôsobené zabezpečenými kontajnermi a medvede sa vďaka tomu prestali rozmnožovať, tak je na veľkom omyle. Čo sa týka čísla výskytu stretu medveďov, nemusí odzrkadlovať realitu. Tých stretov by mohlo byť ešte omnoho viac, len reakcia obyvateľstva v regiónoch, kde je ten problém, je jednoducho taká, že nejdú do lesa. Keď prestaneš chodiť do lesa, na hríby, tak nie je ten stret. Treba porovnávať porovnateľné. Keby chodili tí istí ľudia na tie isté miesta, dalo by sa to porovnať.
Exminister životného prostredia Ján Budaj počas výkonu mandátu hovoril o tom, že medvede sú prekŕmené. Že si zvykli hľadať potravu v odpadkových košoch, zvykli si na stravu od ľudí, pretože aj my oveľa viac vyhadzujeme. Tiež im okupujeme ich pôvodné vysokohorské oblasti turistikou a oberáme ich prirodzenú obživu – lesné plody. Pod vplyvom otepľovania sadíme kukuricu tam, kde ju predtým medveď nenašiel. Je nadbytočný odpad, vyhadzovanie prebytkov stravy dôvodom, prečo medvede čoraz častejšie stretávame v intravilánoch?
Tých dôvodov, prečo je ten stav taký, je viacero. Samozrejme, aj prikrmovanie a vnadenie zveri jadrovým a dužinatým ovocím, nebodaj sladkým, je probém a ja už dlhodobo tento stav tzv. prikrmovania kritizujem. Som za zákaz akejkoľvek formy prikrmovania zveri okrem predkladania sena, soli a starostlivosti o prístup k vode.
Tu je potrebné v súvislosti s medveďom povedať, že pred 40 rokmi sa v poľovníctve forma lovu cez vnadenie vôbec nepraktizovala a regulačný 10%-ný (z celkovej odhadovanej početnosti) zásah do populácie lovom bol nepostačujúci a populácia narastala z vtedajších 700 – 800 kusov na súčasných oficiálnych 1256 (plus/mínus 200 kusov) z roku 2014, podľa mňa reálnych viac ako 2000 jedincov. Za to, že teraz to číslo nie je ešte vyššie, vlastne vďačíme nelegálnemu lovu, čo je jediné pozitívum tohto nešváru.
Otepľovanie a zmena klímy naozaj vplýva na správanie a rast počtu medveďov. Je miernejšia zima. Tým, že medvede nemajú prirodzeného predátora, jediným regulátorom ich početnosti je prirodzená mortalita – úmrtie z titulu zlého zdravotného stavu. V prípade slabého vytučnenia sa na jeseň uhynú počas hibernácie (zimného spánku v brlohu).
Je známa ešte tzv. infaticída – kedy dospelé samce cielene zabíjajú mláďatá iných samíc, s ktorými sa nepárili, ale tých prípadov zaznamenávame minimálne, keď porovnáme prežívanie pozorovaných mláďat v prvom a druhom roku života. V oblasti Poľany, kde je početnosť medveďov až kritická, bolo prežívanie medviedích mláďať do druhého roku ich života na úrovni neuveriteľných 90 %. Medveď prirodzene uhynie jedine v zime, ak je zle vytučnený, prípadne v súčasnosti pod kolesami vlaku a auta – vlani to bolo až 52 dohľadaných jedincov. Ale keďže u nás už ani sneh poriadne nenapadne, tak neuhynie. Takže mortalita sa znížila aj vďaka otepľovaniu.
Ďalším faktorom je, že majú viac potravy na jeseň, oproti časom v minulosti a to má okrem vplyvu na dobrú kondíciu medveďov aj vplyv na pôrodnosť samíc – lebo sa rodí a prežíva vďaka dostatku mlieka viac mláďat. V oblastiach zmiešaných lesov sa bukové a dubové porasty vplyvom otepľovania klímy častejšie fruktifikujú – plodia semená – plody bukvíc a žaluďov, a to je hlavný zdroj energeticky veľmi kvalitnej potravy pre medveďov prístupný v priebehu celej jesene a zimy až do neskorej jari.
V minulosti semenné roky u buka bývali raz za 3-5 rokov, v súčasnosti je tento interval 2 roky, pomiestne aj každý rok.
A vďaka otepľovaniu a pestovaniu kukuríc na podhorí nemajú medvede problém prežiť zimu aj v podhorských oblastiach smrečín v oblasti Liptovskej kotliny zasahujúcej do podhoria Vysokých a Nízkych Tatier.
Medveď je veľmi inteligentné zviera, po vlkovi by som ho zo šeliem zaradil na druhé miesto. Medveď rýchlo pochopil, že na veľkých parcelách, kde ho nikto neruší, sa vytuční z kukurice. A zrazu všetky samice majú namiesto jedného mláďaťa tri. Medvede majú potom každý rok pred zimou dostatok potravy a zimu prežijú. Prirodzený úbytok medveďov preto nie je taký vysoký ako kedysi. Aj to je ďalší dôvod na to, aby sa legalizoval lov na medveďa.
Na celkové lepšie dokreslenie a pochopenie situácie je treba povedať, že v súčasnom období vo Švédsku, kde nerastie buk a dub a nepestujú kukuricu (aspoň tam, kde žijú medvede) a zima je chladnejšia než u nás, sa ten istý medveď hnedý loví regulačným – nie ochranným odlovom – v početnosti 650 jedincov ročne z odhadovaného stavu 3000 jedincov, čo je skoro 22 % – len preto, aby sa populácia dalej nenavyšovala.
Tarabov zákon o zjednodušenom odstrele medveďov prešiel ústavnou väčšinou. Podľa novely zákona o ochrane prírody a krajiny budú odstrel medveďa môcť realizovať aj poľovné združenia. Dôvodom na odstrel už bude samotný výskyt medveďa na území, ktoré bude vyhlásené za územie odstrelu. Vítate túto novú právnu úpravu? Je dobré, ak budú môcť odstrel vykonávať aj poľovníci? Nemôže sa Slovensko stať miestom pre získanie cenných trofejí zahraničných lovcov?
Budem sa opakovať, ale ešte pred tridsiatimi rokmi bolo povolené loviť 10 % z populácie a populácia medveďov aj tak mierne narastala. Aj vtedy sa vyskytol nelegálny lov, ale minimálne, medvede sa zrážali s autami, a aj napriek tomu tá populácia stále narastala. Okolo 78 medveďov sa strieľalo. Za ministra Budaja sa za posledné tri roky nelovilo. Medveď sa začal ochraňovať, čím sa naštartovalo viac pytliactvo. Terajšie nastavenie však tiež nie je riešením. Hrniec už kypí a my stále prikladáme do kotla namiesto toho, aby sme hrniec odstavili.
V regiónoch, kde je tých medveďov naozaj priveľa, by sa mal odstrel povoliť a nastaviť tak, aby to predstavovalo približne 15 % populácie ročne. Týmto sa predíde aj pytlačeniu, lebo hoci aktuálne nastavenie je také, že medveď je chránený, mnohí si to riešia po svojom. Nelegálnym lovom však môžu práve viac uškodiť, keďže môžu odstreliť samicu v čase, keď sa mala starať o mláďatá. Lov však musí ostať lovom. Poľovníctvo je lovom. A treba si uvedomiť rozdiel medzi lovom a zabíjaním.
Zviera pri zabíjačke nemá šancu prežiť stret s človekom lovcom. Technológia pokročila tak, že ja sám mám už s tým problém, že už sa aj poľovníctvo približuje k zabíjaniu. Už máme také dokonalé zbrane, termovíziu, nočné videnie. Ja som preto začal fotiť, lebo poľovníctvo ma prestalo napĺňať, keď sa vďaka technickému pokroku stalo ľahším. Toto je etický a najväčší problém poľovníctva v súčasnosti a čo je najsmutnejšie – nevieme tomu zabrániť. Ja to pripomínam naším poľovníkom. Je to veľká výzva. Lebo už zabudli, čo je to posliedka, takzvané sliedenie. Teraz príde poľovník autom k posedu, niečo nasype na vnadisko, v noci zviera ľahko trafí, vďaka technike ho presne vidí a teší sa, aký je skvelý lovec. Samozrejme, česť výnimkám, tých sa nechcem dotknúť… Ale to zviera nemá žiadnu šancu.
Ja si pamätám časy, keď som čakal na spln, aby som v noci videl, alebo aby napadol sneh. Bolo to ťažké, robili to len tí, čo na to mali. Teraz môže poľovať každý. Vtedy som sa dokázal odlíšiť. Prešiel som na fotenie, čo má výhodu. Citát môjho známeho vzácneho priateľa zo Srbska to vystihuje: “Tibor, ty keď fotíš, tak neprerušíš niť príbehu a rozprávka pokračuje ďalej.” Teraz mám už taký foťák, ktorý je úplne tichý, nevyrušujem ich, nevedia, že tam som. Och ešte keby som nevoňal… Mňa zvieratá nevidia a ja ich pozorujem. V tomto smere tiež technika pokročila a ja môžem mať veľmi kvalitné fotografie do pár sekúnd. Základ nášho pobytu v prírode je: NEVYRUŠOVAŤ!!!
Minister Taraba po udelení súhlasu so zákonom o ochrane prírody na pôde EÚ hovoril o tom, že Európska komisia (EK) týmto zákonom uznala aj nový slovenský zákon o eliminácií medveďov za kompatibilný s právom EÚ. Ako je to s medveďom v ostatných krajinách EÚ?
Európska únia chráni medveďa. Ako som už spomenul, v Škandinávii vo Švédsku strieľajú 22 % medveďov, čo predstavuje zhruba 650 kusov ročne a populácia im tam neklesá. Nemajú ani bukvice, žalude, ani kukuricu. A aj tak to stále nestačí a populácia stále neklesá. A to ich ani nedokrmujú. V Škandinávii je prísny zákaz akéhokoľvek kŕmenia zveri – všetkej – aj počas zimy!
Pre porovnanie, Slovinsko – krajina podobná našim podmienkam – strieľa 250 kusov, 25 %. My máme asi 2000, minulý rok 52 kusov zrazili autá. Je potrebné ich normálne loviť ako lovia Slovinci či Švédi. Ak by ich náhodou bolo málo, tak zastavíme lov – aký problém.
Inak s nelegálnym lovom nevieme bojovať. Aj tak sa medveď loví. My sa tvárime, že je zákaz, že máme perfektné zákony. Ale všetci, čo chodia do lesa, vedia, že sa strieľa 200 – 300 medveďov ročne. To je môj skromný odhad. Keby to tak nebolo, už dávno tu máme medveďov viac ako mnou odhadovaných minimálne 2000 jedincov. Pre nezainteresovaných – každoročný prírastok je około 30 %.
V Rumunsku majú s medveďmi ešte väčší problém ako u nás, tiež ich nestrieľajú. Potom si to však riešia niektorí po svojom a medvede trávia. Medveďovi podajú jed a medveď potom zbytočne zomiera v ukrutných bolestiach.
Pred dvoma rokmi ste v rozhovore pre denník Sme uviedli: „Útokov medveďov na ľudí bude viac, nielen na Podpoľaní. Môže k ním dôjsť aj v regióne, kde ich nie je veľa. Pamätajte moje slová: Bude ďalší smrteľný prípad napadnutia človeka medveďom a možno potom sa už niekto spamätá. Treba legalizovať lov medveďov a nie podporovať pytliactvo. Medvede sa v našich podmienkach nebudú samoregulovať.” Vyrieši Tarabova právna úprava problém s medveďmi?
Nedá sa pri každom druhu nechať regulácia na prírodu. V minulosti sa nepestovali na poliach plodiny, parcely boli malé, zvieratá sa báli, každý si obrábal svoje políčko. Vyrušovali sme tie miesta. Teraz máme veľké parcely a to medveďom a nielen im (diviakom, jeleňom, danielom) vyhovuje. Ak ich nebudeme loviť, nakoniec príde choroba a príroda si to vyrieši po svojom ako pri premnožení diviakov, napríklad africkým morom. A príroda je krutá. Keď sa pozerám, ako vlci lovia, to je hrozné, dlho to trvá, tie zvieratá trpia. Keď beriem život ja, ako poľovník, tak je to takmer úplne bezbolestné. Samozrejme, ak tomu venujem náležitú pozornosť, zviera netrpí. A je potrebné pamätať aj na to, že akonáhle prestaneme loviť zvieratá, stratia plachosť. To je ten z posledných faktorov, prečo nás medvede viac akceptujú ako v minulosti. Ja som za legalizovanie lovu medveďov s tým, že je potrebné rešpektovať regionálne rozdiely na Slovensku a pravidelne situáciu s populáciou medveďa vyhodnocovať.
Kým v roku 2016 Štátna ochrana prírody SR evidovala 1 útok medveďa na človeka, v roku 2023 ich bolo už 12 a k 17. júnu 2024 eviduje už 15 útokov medveďa na človeka – z toho jeden bol, žiaľ, smrteľný. V prípade, že medveď človeka napadne, odporúča sa takzvaná pasívna obrana, ktorá je známa tiež pod odporúčaním „hrajte mŕtveho“. Človek by si mal pri útoku medveďa ľahnúť na brucho a hlavu si kryť rukami. Cieľom tejto polohy je minimalizovať rozsah zranení, chrániť hlavu a orgány v brušnej dutine. Aktívna obrana človeka pred medveďom totiž často vedie k predlžovaniu útoku, a teda aj k vážnejším zraneniam. Platia tieto rady aj naďalej? Ako by sme sa mali zachovať, ak sa stretneme s medveďom?
Záleží, akého stretnete. Najjednoduchšie je nerobiť nič, ostať stáť. Ja ešte hovorím opak, čo iní, že sa nesmieš pozerať medveďovi do očí. Ja hovorím, že musíš udržiavať očný kontakt, lebo mu dávaš najavo, že sa ho nebojíš. A pomaličky vycúvať. Keď začneš bežať preč, je to spúšťač pre neho.
Odporúčanie je preto zostať nehybne stáť v tichu a dívať sa medveďovi do očí. Nerobiť prudké pohyby a určite nezačať utekať.
Na záver by som rád uistil vašich čitateľov, že medvede ako druh mám vo veľkej priazni. To, čo sa v súčasnosti okolo nich deje, ma neteší. Je to dôsledok nášho prístupu v posledných rokoch a neakceptácii základných vedomosti dostupných o tomto druhu. Vždy som sa držal vo vzťahu k prírode aj jej obyvateľom základného kréda – veľa, veľa študovať a pozorovať, a až potom opatrne konať a stále sa dovzdelávať.
Ďakujeme za rozhovor!
