Odborníci z Mety pracujú na „čítaní myšlienok“ pomocou AI
Výskumníci zo spoločnosti Meta v spolupráci so španielskymi vedcami z neurolingvistického centra Basque Center on Cognition demonštrovali, že je možné neinvazívne premeniť prejav myšlienok z ľudského mozgu do písomnej podoby alebo digitálneho prostredia.
Odborníci spoločne vyvinuli model umelej inteligencie (AI) dekódujúci mozgové signály, ktoré pri experimente získavali pomocou magnetoencefalografie (MEG) a elektroencefalografie (EEG) počas písania textu dobrovoľníkmi.
MEG a EEG merali magnetické pole a elektrické signály vytvorené elektrickými impulzmi z mozgu dobrovoľníkov a zároveň trasovali ich neurálnu aktivitu počas písania textov. Model AI potom dekódoval písmená účastníkov s viac ako 68 % presnosťou.
Odborníkom sa tak podarilo pomocou AI zmapovať, ako ľudský mozog vytvára jazyk. Počas toho, ako dobrovoľníci písali rôzne texty, odborníci zhromažďovali tisíce MEG snímok za sekundu u každého z nich. Z týchto snímok potom výskumníci dekódovali rôzne fázy písaného textu.
Pritom zistili, že ľudský mozog najprv generuje informácie o obsahu a význame vety a následne pri písaní produkuje väčšie a presnejšie vyjadrenie každého slova, slabiky a písmena.
„Toto bol skutočný krok v dekódovaní, najmä v neinvazívnom dekódovaní,“ komentoval pre internetový vedecký časopis Live Science Alexander Huth, počítačový neurovedec z Texaskej univerzity, ktorý ale nebol súčasťou tohto výskumu.
„Čítanie myšlienok“
Táto technológia by mohla mať dôležité využitie pre tajné služby, zdravotníctvo alebo by sa mohla aplikovať v komerčnej sfére na rôzne zariadenia, ktoré nosíme na tele.
Avšak keď raz táto technológia umožní „čítanie myšlienok“ v širšom meradle, a nielen v laboratórnych podmienkach, vyvstane otázka jej možného zneužitia. Veľké technologické spoločnosti dnes nielenže využívajú zber osobných údajov používateľov na zvýšenie príjmov z reklamy, ale aj s cieľom predvídať a modifikovať ľudské správanie na zaistenie dominantného postavenia na trhu.
Ako sa zmení naša spoločnosť, keď odovzdáme kontrolu nad svojím správaním komerčným spoločnostiam, analyzuje harvardská profesorka Shoshana Zuboff vo svojej knihe z roku 2019 Vek kapitalizmu sledovania: Boj o budúcnosť ľudstva na novej hranici moci. (The Age of Surveillance Capitalism: The Fight for a Human Future at the New Frontier of Power)
„Facebook je už teraz skvelý na preskúmanie vášho mozgu bez použitia elektród, fMRI alebo čohokoľvek iného. Oni poznajú väčšinu vášho kognitívneho profilu len na základe toho, ako používate internet,“ uviedol už v roku 2019 profesor neuroetiky na Univerzite Britskej Kolumbie Nadler pre server Vox.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
