Od Ruska sa odťahuje jeho ďalší spojenec: Arménsko pokračuje v príklone na západ
Arménsko, ktoré je formálnym spojencom Moskvy, nedávno naznačilo plány na vstup do Európskej únie (EÚ). Zároveň podpísalo dohodu o strategickom partnerstve s Washingtonom.
Arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan sa minulý týždeň stretol so svojim ruským náprotivkom v Moskve. Diskutovali o celom rade otázok vrátane súčasného vzťahu medzi krajinami. Na stretnutí 21. januára ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zdôraznil „bratské väzby“ medzi oboma krajinami, pričom Arménsko označil za „prirodzeného strategického partnera a spojenca“.
Ďalej priznal, že predchádzajúci rok z hľadiska „bilaterálnych vzťahov“ oboch krajín „nebol jednoduchý“.
V posledných mesiacoch sa Arménsko pod vedením premiéra Nikola Pašinjana posúva stále viac smerom do západného tábora na úkor Moskvy.
V minulom roku Arménsko pozastavilo členstvo v bezpečnostnom spoločenstve Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), ktoré Rusko vedie, a naznačilo nádej na vstup do EÚ a podpísalo dohodu o strategickom partnerstve s Washingtonom.
Podľa tureckého politického analytika Cema Karadeliho sa zdá, že Arménsko – formálny spojenec Ruska – sa postupne vzďaľuje z orbitu Moskvy. „Arménsko neprerušilo vzťahy s Ruskom z ničoho nič,“ povedal Karadeli, profesor medzinárodných vzťahov na univerzite Ufuk v Ankare.
Poznamenal, že Moskva si v Arménsku stále udržiava vojenskú prítomnosť vrátane rozsiahlej základne pri meste Gjumri na severozápade krajiny. „Ale [Arméni] sa určite uberajú smerom nájsť si medzinárodnú podporu od iných zdrojov,“ povedal Karadeli pre The Epoch Times.
Matthew Bryza, bývalý predstaviteľ Bieleho domu a vysoký úradník ministerstva zahraničných vecí, pre The Epoch Times povedal, že nedávne kroky Jerevanu ukazujú „výrazný posun v dlhodobom prístupe Arménska, ktoré sa spoliehalo na Rusko ako na garanta svojej bezpečnosti v kontexte vnímaných hrozieb zo strany Azerbajdžanu a Turecka“.
Neisté spojenectvo
Pašinjan sa stal premiérom v roku 2018. Arménsko sa odvtedy neustále približuje Bruselu a Washingtonu, čo zneisťuje Moskvu. Vo februári 2024 Pašinjan oznámil pozastavenie vzťahov svojej krajiny s OZKB, alianciou šiestich krajín pod vedením Ruska.
Tento krok dôvodnil údajným zlyhaním OZKB pri ochrane Arménska pred vojenskou ofenzívou Azerbajdžanu v roku 2023 – jeho dlhodobého nepriateľa v regióne. Hoci Jerevan zmrazil svoju účasť na aktivitách OZKB, z organizácie zatiaľ formálne nevystúpil.
Hovorca Kremľa informoval, že ruský prezident Vladimir Putin túto otázku počas telefonátu s Pašinjanom 17. januára nenastoľoval. „O tejto téme sa nehovorilo,“ uviedol hovorca, pričom doplnil, že “zatiaľ (Pašinjan) nedal najavo svoj úmysel vystúpiť z tejto organizácie”.
Arménsko v roku 1992 podpísalo Zmluvu o kolektívnej bezpečnosti – išlo o predchodcu OZKB. Okrem Ruska ju podpísali aj Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan. O desať rokov neskôr bola zmluva so súhlasom jej signatárov povýšená na plnohodnotnú regionálnu organizáciu zameranú na „udržiavanie úzkej spolupráce a porozumenia vo vojensko-politickej oblasti“.
Podľa Karadeliho je Arménsko zmluvnou stranou dohody „od rozpadu Sovietskeho zväzu“. „Rozhodlo sa však vystúpiť, pretože Rusko mu počas konfliktu s Azerbajdžanom neprišlo na pomoc. V Arménsku a v [arménskej] diaspóre sú politici a významné osobnosti, ktoré sa domnievajú, že partnerstvo s Ruskom nie je v najlepšom záujme krajiny,“ skonštatoval. „Tento prechod od OZBK k Spojeným štátom a EÚ vyplýva z ich túžby nájsť si v regióne iného podporovateľa.“
Bryza tento krok tiež pripísal „sklamaniu Arménska z toho, že Rusko a zvyšok OZBK nezasiahli v jeho prospech počas druhej karabašskej vojny [s Azerbajdžanom], hoci OZBK to nemala za povinnosť, keďže vojna sa viedla na území Azerbajdžanu“.
Podľa ruského politického analytika Stanislava Alexandroviča Pritchina sa Pašinjan snaží „pred domácim publikom obviniť Rusko za svoje vlastné zlyhania [t. j. za porážku Arménska Azerbajdžanom]“.
Flirtovanie s Bruselom
Začiatkom januára Jerevan podľa všetkého urobil ďalší krok smerom na Západ, keď schválil návrh zákona, ktorý pripravuje pôdu pre prípadnú kandidatúru na členstvo v EÚ.
Pašinjan 9. januára v prejave pred členmi vlády vyjadril tejto myšlienke podporu. Zároveň varoval pred očakávaniami rýchleho vstupu Arménska do EÚ a poznamenal, že takéto rozhodnutie by si vyžadovalo schválenie v národnom referende.
Krátko nato ruský vicepremiér Alexej Overčuk reagoval, že členstvo v EÚ je „nezlučiteľné“ so súčasnou príslušnosťou Arménska k Eurázijskej hospodárskej únii (EAEÚ) pod vedením Ruska. Uviedol, že akákoľvek potenciálna ponuka Arménska na vstup do európskeho bloku by znamenala pre Jerevan spraviť definitívne rozhodnutie.
EAEÚ oficiálne vznikla v roku 2015. Ide o hospodársku úniu piatich eurázijských štátov – Ruska, Arménska, Bieloruska, Kazachstanu a Kirgizska.
Počas Pašinjanovej vlády sa vzťahy Arménska s Bruselom stali čoraz priateľskejšími. V marci 2024 prijal Európsky parlament so sídlom v Štrasburgu rezolúciu, v ktorej podporil potenciálnu kandidatúru Arménska na členstvo v EÚ. Podľa dokumentu by žiadosť Arménska o štatút kandidátskej krajiny EÚ mohla „pripraviť pôdu pre transformačnú fázu vo vzťahoch medzi EÚ a Arménskom“.
Pašinjan v tom čase rezolúciu privítal a vyjadril nádej, že táto téma sa stane „predmetom verejnej diskusie“ v Jerevane.
Z geografického hľadiska sa Arménsko – vnútrozemská krajina v regióne južného Kaukazu – nachádza na pomedzí hraníc Európy s Áziou, pričom nesusedí so žiadnym z 27 súčasných členov EÚ. „EÚ vníma vnútrozemie Čierneho mora ako pokračovanie Európy,“ povedal Karadeli. „Pokúsili sa tiež iniciovať rozhovory s ďalším [juhokaukazským národom] Gruzínskom.
„Myslím si, že rovnaký proces uvidíme aj s Arménskom, ale nemyslím si, že to niekam povedie. Ak sa EÚ stále spolieha na kodanské kritériá [určujúce, či je krajina spôsobilá na vstup], žiadny z kaukazských štátov nemá nárok na členstvo. Ale ak je cieľom jednoducho udržať Rusko na uzde – a odviesť jeho pozornosť od Ukrajiny -, možno tým niečo dosiahnu,“ skonštatoval Karadeli.
Podľa Pritchina, ktorý v ruskom Inštitúte svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov vedie oddelenie pre Strednú Áziu, sa Pašinjan „snaží ukázať Západu, že Arménsko môže byť jeho strategickým spojencom“.
„Rusko je však najväčším investorom v Arménsku a predstavuje hlavného garanta jeho bezpečnosti,“ povedal Pritchin pre The Epoch Times. „Rusko tiež predstavuje pre Arménsko hlavný trh s ruským tovarom. Pre Pašinjana by bolo nebezpečné prerušiť vzťahy s EAEÚ a ruskou ekonomickou sférou, pretože Arménsko je od nich závislé, pokiaľ ide o jeho prežitie.“
Strategické partnerstvo
Okrem Bruselu sa Jerevan čoraz viac zbližuje aj s Washingtonom. 14. januára krajiny uzavreli dohodu o strategickom partnerstve. Arménsky minister zahraničných vecí Mirzojan navštívil hlavné mesto USA, kde spolu s vtedajším ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom podpísali bilaterálnu dohodu.
Americké ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení označilo dohodu za „najnovší míľnik v rozvíjajúcich sa vzťahoch medzi USA a Arménskom“. Podľa ministerstva dohoda vytvára „nové možnosti“ spolupráce v hospodárskej, bezpečnostnej a obrannej oblasti.
Mirzojan na platforme X napísal, že americko-arménske vzťahy „dozreli do bodu, keď ich povýšenie na strategické partnerstvo je nielen vhodné, ale aj nevyhnutné pre orientáciu v zložitom geopolitickom prostredí“.
V ten istý deň, keď bola dohoda podpísaná, generálny tajomník OZBK Imangali Tasmagambetov uviedol, že rozhodnutie Jerevanu podpísať dohodu bolo jeho „zvrchovaným právom“.
„Je však dôležité, aby sa obe strany riadili zásadou rovnocennej a nedeliteľnej bezpečnosti,“ poznamenal Tasmagambetov podľa agentúry TASS. „Inými slovami, toto partnerstvo nesmie vytvárať bezpečnostné hrozby pre iné štáty a medzinárodné združenia,“ dodal.
Karadeli uviedol, že dohoda o partnerstve medzi Spojenými štátmi a Arménskom „neznie veľmi presvedčivo“. „Pripomína mi to [nedávno podpísané] 100-ročné strategické partnerstvo medzi Spojeným kráľovstvom a Ukrajinou,“ povedal. Ďalej poznamenal, že dohoda medzi Washingtonom a Jerevanom ‚by mohla byť zameraná na uvedenie Ruska do stavu alarmu‘.
„Ale nemyslím si, že to tak bude,“ povedal. „A pochybujem, že to bude v prioritách zahraničnopolitickej agendy Trumpovej administratívy.“
Bryza považuje dohodu o partnerstve za „silnejúce momentum prozápadnej orientácie, ktoré sa v Jerevane spustilo po schválení potenciálneho členstva v EÚ v budúcnosti“.
„Tieto kroky spoločne poskytujú prezidentovi Trumpovi príležitosť uplatniť sa tak, ako sám seba definuje, ako ‚mierotvorca‘, a pomôcť prezidentovi Alijevovi [Azerbajdžanu] a premiérovi Pašinjanovi dokončiť mierovú zmluvu, o ktorú sa obaja lídri usilujú,“ povedal Bryza pre The Epoch Times.
Pritchin poznamenal, že udržiavanie vzťahov s Arménskom „na strategickej úrovni“ zostane pre Moskvu za každých okolností „najvyššou prioritou“.
„Rusko sa snaží na tieto negatívne aspekty nesústrediť v nádeji, že Jerevan pochopí, že vzťahy s Ruskom sú pre Arménsko existenčné,“ uviedol. „Ak sa však nemôžete spoľahnúť na svojho spojenca, situácia sa môže dosť skomplikovať,“ dodal.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
