Od príchodu vojsk Varšavskej zmluvy dnes uplynulo 56 rokov (+dobové fotografie)
21. augusta 1968 sa do invázie Československa zapojilo 27 vojenských divízií (Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska) pod vedením generála Ivana Grigorjeviča Pavlovského. Intervenčné jednotky zahŕňali približne 500 000 vojakov, 800 lietadiel, 2000 diel a 6300 tankov.
Proces obsadenia krajiny sa začal v noci z 20. na 21. augusta 1968 a násilne zastavil prebiehajúce pokusy o reformy a demokratizáciu štátu. Okupácia, tiež známa aj ako Operácia Dunaj, predstavovala najväčšiu vojenskú akciu v Európe od skončenia druhej svetovej vojny.
Miestni ľudia sa okupantom snažili kontrovať. Na vojakov hádzali tehly alebo zápalné fľaše.
Len počas prvého dňa okupácie prišlo o život alebo bolo ťažko zranených 20 ľudí na území Slovenska. Celkový počet obetí počas invázie okupačných vojsk na Slovensku dosiahol 37 a do konca roka prišlo o život 137 Čechov a Slovákov. Až do odchodu sovietskych vojsk v roku 1991 zomrelo v dôsledku ich prítomnosti na území Československa 406 ľudí.
Pozrite si dobové fotografie z vybraných slovenských miest na stránke Ústavu pamäti národa (ÚPN): https://www.21august1968.sk/sk/fotogaleria
Pozrite si autentické videozábery z Prešova a Rožňavy na stránke ÚPN: https://www.21august1968.sk/sk/autenticke-zabery/
Začiatok normalizácie
Hlavní predstavitelia Komunistickej strany Československa (KSČ) pod vedením Alexandra Dubčeka boli násilne presunutí do Moskvy, kde prebiehali rokovania od 23. do 26. augusta 1968. Výsledkom týchto rokovaní bol Moskovský protokol potvrdzujúci prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR, až pokiaľ nepominie nebezpečenstvo odchýlenia sa od socializmu. Jedinou výnimkou z 26 českých a slovenských politikov, ktorý odolal tlaku Kremľa a protokol nepodpísal, bol František Kriegel.
Prítomnosť sovietskych vojsk v Československu bola spečatená zmluvou schválenou 18. októbra 1968 parlamentom (Národným zhromaždením). Za zmluvu hlasovalo 228 poslancov, 10 sa zdržalo a 4 hlasovali proti (Gertruda Sekaninová-Čakrtová, Božena Fuková, František Kriegel a František Vodsloň).
V apríli nasledujúceho roka prevzal Gustáv Husák pozíciu prvého tajomníka Ústredného výboru KSČ a začal proces normalizácie. Nastalo obdobie útlaku, cenzúry, prenasledovania a čistiek.
Vojská z Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska opustili Československo medzi 18. októbrom a 4. novembrom 1968. Okrem cudzích vojsk odchádzali aj obyvatelia Československa. Dá sa hovoriť o masovej migrácii do západného sveta. Vojská Sovietskeho zväzu zostali v krajine s veľkým počtom vojakov (vyše 73 000).
Pamätné dni
Odchod sovietskych vojsk začal 26. februára 1990 a posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Formálny koniec tohto procesu je datovaný na 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu. O dva dni neskôr opustil Československo generál Eduard Vorobjov. Tým sa definitívne skončilo 23-ročné „dočasné“ obdobie prítomnosti sovietskych síl na území Československa.
Dňa 3. novembra 2020 prijali poslanci Národnej rady SR rozhodnutie o pridaní nových pamätných dní (sú to pracovné dni) do kalendára. K týmto dňom pribudol 21. august – určený ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968 – a tiež 21. jún – určený ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991. Tieto dva dni ohraničujú obdobie 23 rokov trvania okupácie.
