Od trochu naivného inzerátu až k prednáškam na školách: Ako včelárka samouk našla svoje poslanie
Hilary Kearneyová je odborníčka na včelárstvo, podnikateľka a lektorka, ktorá sa s nadšením delí o poznatky týkajúce sa úžasného sveta fascinujúcich a inteligentných malých tvorov.
Začalo to inzerátom na webstránke Craigslist: „Ak máte včely, ktorých sa chcete zbaviť, prídem si po ne.“
Hilary Kearneyová mala sotva pripravený úľ, keď sa na jej inzerát prvýkrát niekto ozval. Zavolali ju, aby zachránila včelí roj, ktorý visel zo stropu vonkajšej práčovne. Vyzbrojená len svojím predošlým výskumom a úľom, ktorý jej otec postavil zo zbytkového dreva podľa plánov nájdených na internete, sa vydala v ústrety svojej prvej včelej kolónii.
„Môj otec išiel so mnou, hoci vedel ešte menej ako ja,“ spomína Hilary. „Nemali sme včelie obleky, takže sme si dali tri vrstvy oblečenia a otec si nasadil zváračskú masku s uterákom omotaným okolo hlavy. Keď sme zaklopali na dvere a otvoril nám pár, ktorý tam býval, všetci sme sa rozosmiali, ako smiešne sme vyzerali.“
Odvtedy prešla dlhú cestu. Dnes, o 14 rokov neskôr, je Hilary zakladateľkou spoločnosti Girl Next Door Honey, prosperujúcej včelárskej firmy v San Diegu. Jej cesta k tejto vášni však bola nečakaná.
Od knihy k úľom
Hilary vyrastala v južnej Kalifornii a o včely sa nikdy zvlášť nezaujímala – až do vysokej školy, kde stretla svojho budúceho manžela. Ten mal na stene zoznam želaní, medzi ktorými bola aj položka „mať včely“. To upútalo jej pozornosť.
Kúpila mu knihu o včelárstve v záhrade, no skôr, než mu ju dala, si ju prečítala sama. Zaujala ju časť o správaní a inteligencii medonosných včiel a o zložitostiach ich úľov.
„Majú naozaj dobrú pamäť a dokážu rozpoznať vzory,“ hovorí Hilary. Včely lietajú až päť kilometrov od úľa, aby našli kvety, a dokážu si pritom zapamätať ich tvary.
„Ak vedia, že slnečnica je výborným miestom na zber nektáru, a uvidia ďalšie kvety s podobným tvarom, predpokladajú, že aj tie budú dobrým zdrojom nektáru,“ vysvetľuje.
Hilary bola fascinovaná. Začala začleňovať tému včiel do svojich úloh na vysokej škole, či už to boli hodiny angličtiny alebo umenia.
Po škole sa vrátila k svojmu otcovi do San Diega.
Prvé kroky k včelárstvu
„V roku 2010 nastala recesia, takže bolo ťažké nájsť si prácu,“ rozpráva Hilary. „Zasekla som sa v kancelárskej práci a neznášala som ju, preto som začala študovať včelárstvo, aby som sa rozptýlila.“
Svoj prvý roj zachránila cez inzerát na Craigsliste – poštípaná bola len raz – a bola nadšená. Rozhodla sa vrhnúť do včelárstva naplno.
„Biznis sa okamžite rozbehol,“ vraví Hilary. „Dobrovoľnícky som pracovala v niekoľkých záhradníckych skupinách a zmienila som sa tiež, že sa venujem včelárstvu. Ľudia sa začali nadšene pýtať na podrobnosti,“ hovorí.
Otázky, ktoré ľudia kládli, ju inšpirovali rozbehnúť nové projekty. Keď ju napríklad požiadali, aby na stretnutí záhradkárov hovorila o včelách, vytvorila z toho vzdelávací kurz, ktorý využíva dodnes. Teraz ponúka aj online aj osobné kurzy pre deti a dospelých – od základov cez stredne pokročilé včelárenie až po kontrolu úľov, zber medu a záchranu včiel. Dokonca vyučuje o včelách na školách.
Ľudia jej začali ponúkať, aby mohla umiestnila svoje úle v ich záhradách. Iní ju požiadali o odstránenie divokých rojov z ich domov.
„Na konci toho leta som prešla z jedného úľa na sedem a v mojej záhrade už nebolo miesto,“ približuje Hilary. „Tak som začala umiestňovať úle na pozemky iných ľudí.“
Poučenie z praxe
Súčasťou služieb, ktoré ponúka, je inšpekcia úľov a zber medu. Tiež trénuje ľudí, ktorí sa chcú o úle začať starať sami.
„Získať istotu pri včelárení trvá dlho,“ hovorí. „Veľa ľudí si myslí, že je to ako postaviť vtáčiu búdku, ale v skutočnosti je to oveľa zložitejšie.“ Hilary sa to naučila vlastným výskumom a cez vlastné chyby.
Jednou z jej veľkých chýb počas prvého roka včelárenia bol a skutočnosť, že si neuvedomila, že jej prvý úľ prišiel o matku.
„Neviem, kedy uhynula,“ vysvetľuje Hilary. „Ale po mesiaci či dvoch som si všimla, že kolónia sa zmenšuje.“
Vtedy však už bolo neskoro. Kráľovná musí neustále klásť vajíčka, aby nahradila včely, ktoré prirodzene starnú a hynú. Väčšina včiel v úli sú robotnice, ktoré žijú asi šesť týždňov. Ak sa nenahrádzajú, populácia včelstva sa zmenšuje.
„Existuje mnoho signálov, ktoré musíte vedieť rozpoznať, aby ste pochopili, čo sa deje vo vašej kolónii,“ vysvetľuje Hilary. Spätne si myslí, že by jej vtedy veľmi pomohol mentor. Teraz sa snaží pomôcť novým včelárom vyhnúť sa rovnakým chybám.
Ďalšou chybou, pred ktorou varuje, je neinvestovanie do základného vybavenia.
„Nechcela som zbytočne míňať, takže som si nekúpila včelársky oblek,“ priznáva. Dnes však vie, že oblek alebo aspoň kukla so závojom je nutnosťou.
„Poštípaná som bola mnohokrát a pravdepodobne som sa vystavovala riziku bez toho, aby som si to uvedomovala,“ vraví. „Začiatočníkom vždy hovorím, že kým nevedia, čo robia, mali by nosiť oblek.“ Dodnes nosí kompletný včelársky oblek.
„Prirovnávam ho k bezpečnostnému pásu v aute,“ dodáva Hilary. „Hovoríte si, že ho nepotrebujete, kým nie je príliš neskoro.“
Záchranné misie
Najobľúbenejšou časťou podnikania je pre Hilary záchrana včiel.
„Vždy ma prekvapia a potešia miesta, ktoré si vyberú na život,“ vraví. Od vyslúžilej lietadlovej lode premenenej na múzeum cez výbeh koál v ZOO v San Diegu až po kulisy vonkajšieho divadelného predstavenia – všade tam Hilary včely nachádza.
„Keď je to roj, je to doslova guľa včiel,“ vysvetľuje. „Ak sa k nim dostanem včas, môžem ich jednoducho nabrať rukami, dať ich do malého úľa a nechať ich tam. Neskôr ich premiestním do väčšieho úľa.“
Ak sa včely roja už dlhšie, napríklad v kompostéri, je pravdepodobné, že už začali stavať plásty. V takýchto situáciách sa Hilary snaží dostať k včelám bez toho, aby zničila ich dielo. Potom plásty odstraňuje po jednotlivých kusoch.
„Ak sú to kľudné včely, bývajú obvykle celkom priateľské,“ hovorí. Občas sa však stretne so včelami, ktoré zaútočia okamžite po vyrušení. „Pri takýchto kolóniách sa väčšinou ukľudnia, keď ich premiestním, ale ak sú stále agresívne, vymením ich matku za novú,“ vysvetľuje Hilary. „Keďže ona kladie vajíčka, ich agresivita je genetická. Ak ju nahradíte kľudnou kráľovnou, začne plodiť kľudné včely.“
Hoci ju chráni včelársky oblek, jej hlavnou starosťou je bezpečnosť jej okolia.
„Vždy sa uistím, že klient informuje susedov o tom, čo sa deje. Ak sú včely naozaj agresívne, zastavím sa, pretože ich odstraňovanie ich robí čoraz viac agresívnejšími. Potom je to už príliš riskantné pre všetkých, takže v takýchto prípadoch odporúčam deratizátora.“
Krása medu
Včelári musia med pravidelne zbierať, aby úľ nepretiekol a kolónia sa nevyrojila. Hilary vlastní úle, ale predaj medu nie je jej hlavným zdrojom príjmov.
„Predávam ho len ľuďom, ktorí sa zúčastňujú na mojich kurzoch alebo vzdelávacích akciách,“ vysvetľuje. „Vždy hovorím, že si musíte právo na med zaslúžiť. Skôr než ho ochutnáte, musíte pochopiť, aký je cenný.“
Med je známy svojimi antimikrobiálnymi vlastnosťami. Účinne potláča kašeľ, upokojuje bolesti hrdla a urýchľuje hojenie rán a popálenín.
„V podstate všetko, čo včely produkujú, má nejaké zdravotné účinky,“ hovorí Hilary. To zahŕňa aj včelí vosk, ktorý pri konzumácii znižuje zlý cholesterol, a propolis, lepkavú živicu, ktorú včely používajú na pokrytie úľov, utesnenie trhlín a ničenie plesní.
„Propolis sa v súčasnosti skúma ako možný prostriedok proti rakovine,“ dodáva Hilary. Včelí jed sa už dlho používa na zmiernenie bolesti pri artritíde, pričom v súčasnosti sa skúma aj na liečbu rôznych autoimunitných ochorení.
Najnovšia kniha od Hilary s názvom Heart of the Hive (Srdce úľa) vyšla v septembri 2024. „Je to naozaj môj milostný list včelám,“ vraví. Chce ľuďom priblížiť tieto dôležité tvory – nielen preto, že sú kľúčové pre svetové ekosystémy, ale aj preto, že sú jednoducho fascinujúce.
Vždy sa snaží chápať veci z pohľadu včiel a nikdy sa od nich neprestáva učiť. Vyzbrojená včelárskym oblekom a zvedavosťou sa vydáva v ústrety dosiaľ nevyriešeným záhadám včelieho sveta.
Pôvodný článok
