Ochrancovia prírody: Zmena zákona o ochrane prírody je v rozpore s medzinárodnými právami a umožní drancovanie prírody
Pozmeňujúci návrh z dielne SNS k novele zákona o ochrane prírody a krajiny môže mať nezvratné negatívne dôsledky a uprie verejnosti práva zakotvené v medzinárodných dohovoroch. Upozornila na to Klimatická koalícia. Pozmeňujúci návrh hovorí o tom, že občianske združenia by už v správnych konaniach neboli účastníkmi konania, ale tzv. zúčastnenými osobami. Informovala o tom koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová.
„K takzvanej štvorkolkovej novele z dielne poslanca Rudolfa Huliaka, ktorá je už sama o sebe problematická, pribudol v druhom čítaní pozmeňujúci návrh poslanca Milana Garaja. Ten môže mať dlhodobé a nezvratné negatívne dôsledky na ochranu slovenskej prírody a uprie verejnosti práva, ktoré sú zakotvené v medzinárodných dohovoroch a v práve EÚ, ktorými je Slovenská republika viazaná,“ upozornila Szabová.
Predloženým pozmeňujúcim návrhom by sa malo zmeniť postavenie občianskych združení v správnom konaní. Poslanci SNS tak chcú zamedziť tomu, aby účelovo založené občianske združenia využívali správne konania na obštrukcie. Po novom občianske združenia nebudú účastníkmi konania, ale tzv. zúčastnenými osobami. Poslanci tvrdia, že správnu žalobu môže podať aj „zúčastnená osoba“. Občianske združenia budú podľa navrhovateľov disponovať takmer všetkými právomocami účastníka konania s výnimkou práva podať odvolanie.
Klimatická koalícia hovorí, že sa obmedzí účasť environmentálnych organizácií v konaniach týkajúcich sa životného prostredia. „Aarhuský dohovor však garantuje verejnosti, ktorá háji záujmy ochrany životného prostredia, a teda aj environmentálnym organizáciám, právo na účasť v konaniach týkajúcich sa životného prostredia,“ uviedla Szabová. Odobratie práva environmentálnym organizáciám byť účastníkom konania je podľa nej v priamom rozpore s článkom 6 Aarhuského dohovoru, ktorý zabezpečuje právo verejnosti na participáciu v záležitostiach životného prostredia.
Táto zmena by podľa Klimatickej koalície priniesla aj nedostatočnú transparentnosť a prístup k informáciám. Návrh tiež podľa organizácie popiera právo na prístup k spravodlivosti. Klimatická koalícia preto apeluje na poslancov, aby pri hlasovaní o novele zvážili nielen krátkodobé ekonomické záujmy, ale aj dlhodobý vplyv na krajinu, jej prírodné bohatstvo a zdravie obyvateľov.
PS kritizuje prijatie novely zákona o ochrane prírody
Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) kritizuje prijatie novely zákona o ochrane prírody. Poslanci Hlasu-SD v Národnej rade (NR) SR podľa PS zároveň k novele pridali nesúvisiaci pozmeňujúci návrh. Informoval o tom Alec Borový z mediálneho oddelenia PS.
„Novela zákona o ochrane prírody z SNS je ďalším, veľmi vážnym krokom v systematickom ničení nášho životného prostredia. Namiesto reakcie na argumenty opozície, odpor verejnosti a odborných organizácií si koalícia riešila vnútorné spory. Svoj podpis stiahol aj hlavný navrhovateľ Rudolf Huliak. Na poslednú chvíľu predložené pozmeňujúce návrhy s ním vraj nikto nekonzultoval,“ uviedla poslankyňa Tamara Stohlová (PS).
V prírode po prijatí zákona bude podľa Stohlovej viac áut, ale aj nelegálnej činnosti ako pytliactvo, jazdy štvorkoliek po lesoch či nelegálna ťažba. Vyhlásila, že sa zvýši aj množstvo developerských projektov.
Hnutie kritizovalo aj pozmeňujúci návrh, na základe neho bude úprava zmesového komunálneho odpadu dobrovoľná. „Týmto krokom koalícia legalizuje ďalšie poškodzovanie životného prostredia a verejného zdravia. Navyše, prehlbuje potenciálne škody, ktoré Slovensku vzniknú vyrubením pokuty po prehratom súdnom spore s EÚ – a je jasné, že ho prehráme. Už v roku 2021 začala Európska komisia voči SR právne konanie za porušenie smernice o skládkach. A v tom porušovaní chce koalícia vedome pokračovať,“ upozornil poslanec NR SR Michal Sabo (PS).
Ako opozičné hnutie uviedlo, skutočným dôvodom zmeny je podľa neho neschopnosť vlád Roberta Fica (Smer-SD) vybudovať zariadenia na úpravu odpadov v súlade s európskym právom. Sabo pripomenul, že v minulosti boli na takéto zariadenia vyčlenené desiatky miliónov eur, no Európska komisia už viac ich budovanie finančne nepodporuje.
Zo schválenej novely vyplýva, že jazdiť alebo stáť s motorovým vozidlom v území s druhým stupňom ochrany sa bude po novom dať aj na účelovej ceste a existujúcej prístupovej poľnej ceste. Novelou sa majú podľa predkladateľov z SNS odstrániť „neprimerane prísne a obmedzujúce zákazy“ pre obyvateľov, odbremeniť orgány štátnej správy od zbytočnej administratívnej záťaže, ako aj posilniť práva vlastníkov nehnuteľností v chránených územiach.
Parlament schválil aj pozmeňujúci návrh, vďaka ktorému sa odsúva povinnosť obcí skládkovať výstup z úpravy zmesového odpadu, ktorý spĺňa parameter biologickej stability, na 1. január 2027. Obce, ktoré už môžu splniť túto povinnosť, môžu k úprave pristúpiť od 1. januára 2025.
My sme les: Schválená novela o ochrane prírody bude veľkou ranou pre prírodu
Schválená novela zákona o ochrane prírody a krajiny bude veľkou ranou pre prírodu. Vydláždi tiež cestu k nekontrolovaným aktivitám, ktoré môžu mať v prírode trvalé následky. Uviedol to Marek Kuchta z iniciatívy My sme les. Považuje za sklamanie, že poslanci nevypočuli hlas verejnosti.
„Činnosti alebo zásahy do prírody získajú súhlas orgánu ochrany prírody, aj keď sa úrad nevyjadrí alebo úradník zmešká termín. Stavby hotelov, chát, ťažby v lesoch sa budú dať uskutočniť bez vydaného úradného súhlasu, dokonca aj v chránených územiach,“ tvrdí Kuchta. Toto je podľa neho v rozpore s právom Európskej únie, a to napríklad smernicou o biotopoch alebo smernicou o vode.
„Je možné, že kým bude zákon čo len krátky čas platný a vláda ho pod tlakom EÚ neskôr zmení, podarí sa schváliť kontroverzné developerské projekty v chránených územiach. Zákon nadobúda účinnosť k 1. januáru 2025,“ domnieva sa Kuchta. Dodal, že novela odoberá práva aj environmentálnym organizáciám byť účastníkmi konaní.
Environmentalista poukazuje na to, že novela rozširuje možnosti vjazdu autami a motorkami do druhého stupňa ochrany a aj chránených území. „Takisto defacto ruší dobrovoľnú stráž prírody. Dobrovoľní strážcovia už nebudú môcť kontrolovať a legálne dokumentovať priestupky a trestné činy v chránených územiach a voľnej krajine,“ skonštatoval.
Iniciatíva očakáva zvýšenie priestupkov a trestnej činnosti v prírode, pretože táto činnosť bude podľa nej slabšie kontrolovaná. Profesionálnych strážcov prírody podľa Kuchtu zamestnáva štát približne 100, dobrovoľných strážcov bolo 800.
„Zákon kompletne obišiel štandardný pripomienkovací proces, neprebehlo ani pripomienkovanie rezortmi. Pri tak zásadnej legislatíve to považujeme za hrubé obchádzanie princípov právneho štátu a maximálne nezodpovedné konanie,“ skritizoval environmentalista.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
