Obávaný dravec: najsilnejší orol na svete s pazúrmi väčšími ako grizly (+Foto)
Na vtáka pomenovaného podľa hrôzostrašnej bytosti z gréckej mytológie je tento dravec svojou nesmiernou silou a majestátnosťou úplne ohromujúci. Harpya pralesná dostala svoje meno vďaka podobnosti s chimérickou harpyou – búrkovým duchom s tvárou ženy a telom vtáka, ktorý podľa legiend odnášali duše mŕtvych do podsvetia k Hádovi.
Harpya pralesná je najsilnejší vták na Zemi. Prvýkrát bola zdokumentovaná v 10. vydaní Systema Naturae Carlom Linné v roku 1758, ktorý ju pomenoval vultur harpyja podľa mytologického tvora. Ako uvidíme, toto meno si skutočne zaslúži.
Tento vták je naozaj veľký. Jeho vrchná časť tela je pokrytá bridlicovo čiernym perím, zatiaľ čo spodné časti tela sú takmer celé biele. Harpya dosahuje dĺžku tela 86 cm až 107 cm s rozpätím krídel 175 cm až 224 cm. Tento dravec má taký silný stisk, že dokáže rozdrviť kosti a okamžite usmrtiť svoju korisť. Nebojí sa človeka a nepochybne vzbudzuje rešpekt.
Životné prostredie harpye
Harpya pralesná, jeden z dvoch druhov harpyí (druhým je harpya novoguinejská), obýva oblasť od severného Mexika cez Strednú a Južnú Ameriku až po južnú Argentínu. V Strednej Amerike je už dnes takmer vyhubená a najčastejšie sa vyskytuje v Brazílii, kde sa vyskytuje na území celej krajiny.
Tieto impozantné orly obývajú tropické nížinné dažďové lesy v nadmorskej výške pod 900 metrov, ale boli zaznamenané aj vo výške okolo 2 000 metrov nad morom. Hniezdia v korunách stromov, v tzv. emergentnej vrstve džungle. Zvyčajne nelietajú vysoko nad korunami stromov pri hľadaní potravy, ale nachádzajú ju skôr pod nimi. Hoci občas lovia aj zvieratá na zemi, väčšinu ich koristi tvoria stromové cicavce, ktoré sú hlavnou zložkou potravy tohto obávaného dravca.
Spôsoby lovu
Harpya zvyčajne loví pod korunami lesa, kde hustá vegetácia vrhá tiene a vytvára prekážky pri manévrovaní. Tieto orly sú majstrami v šetrení energiou a pri love prejavujú značnú trpezlivosť. Z vyvýšených miest zvyčajne sledujú priehľady v poraste a pravidelne prehľadávajú oblasť počas krátkych preletov medzi stromami. Príležitostne prelietajú lesom, aby našli korisť.
Harpye pralesné majú na svoju veľkosť výrazne väčšie oči ako iné vtáky, čo im umožňuje spozorovať korisť na veľkú vzdialenosť. Dokážu rozoznať detaily malé 2 až 3 centimetre zo vzdialenosti takmer 200 metrov. Pri love využívajú aj charakteristické usporiadanie peria na hlave, ktoré vytvára akýsi disk, ktorý sústreďuje zvukové vlny k ich ušiam – podobne ako si ľudia prikladajú ruku k uchu, aby lepšie počuli. Títo trpezliví lovci zvyčajne čakajú, kým sa k nim korisť priblíži, a potom zaútočia strmhlavým letom, pričom dosahujú rýchlosť až 80 kilometrov za hodinu.
Pokiaľ ide o korisť, harpye pralesné si najradšej pochutnávajú na leňochoch, ale významnú časť ich jedálnička tvoria aj malé primáty, ako sú opice – vrešťany, kapucíni a opice – saki bielotváre. Tieto obrie orly dokážu uniesť korisť s hmotnosťou rovnajúcou sa ich vlastnej hmotnosti a niekedy ulovia aj zvieratá vážiace až 8 kg.
Často sa strmhlav vrhnú na leňochoda alebo vrešťana a zasiahnu ich zhora obrovskou silou. Ich letové svaly sú také silné, že sú schopné chytiť korisť v lete a odniesť ju bez toho, aby museli pristáť. Okrem toho ich krátke a široké krídla umožňujú akrobatické manévre, ako napríklad takmer kolmý let smerom nahor, vďaka čomu môžu zasiahnuť korisť nielen zhora, ale aj zdola.
Veľkosť zohráva úlohu
Samice harpye sú oveľa väčšie ako samce a podľa toho si vyberajú aj väčšiu korisť. Dospelé samice vážia približne 7,3 až 8,3 kg, zatiaľ čo dospelé samce majú približne polovičnú hmotnosť, teda 4,4 až 4,8 kg.
Mohutné nohy harpyí môžu byť hrubé ako detské zápästie, ich zahnuté čierne pazúry sú dlhé a smrtiace, pričom samce majú pazúry dlhé až 8,6 centimetra a pazúry samíc merajú až 12,3 centimetra – dlhšie ako pazúry medveďa grizlyho! Okrem toho ich chápadlá drvia kosti takou silou, že dokážu vyvinúť tlak niekoľko sto kilogramov, čím svoju korisť usmrtia takmer okamžite po uchopení.
Tieto dravce sú dnes zrejme najväčšími žijúcimi orlami na svete. Vďaka pomerne malému rozpätiu krídel však nie sú najväčším dravcom na Zemi – tento titul patrí kondorovi andskému. Kratšie a širšie rozpätie krídel orlov – harpyí však slúži na konkrétny účel: zvyšuje ich manévrovacie schopnosti v ich obmedzenejšom prostredí medzi stromami. To, čo im „chýba“ na veľkosti, vynahradzujú svojou silou.
Hniezdenie a párenie
Harpye často hniezdia vysoko na stromoch, často na hlavnom rozvetvení, vo výške od 43 metrov do 60 metrov nad zemou. Kapok, jeden z najvyšších stromov v Južnej Amerike, patrí medzi veľmi obľúbené druhy stromov na hniezdenie týchto vtákov, rovnako ako para orech.
Tieto orly si stavajú obrovské hniezda, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby sa do nich mohol zmestiť aj človek. Hniezda pozostávajú z dlhých konárov a výstelky z mäkšieho organického materiálu a zvyčajne merajú 1,2 metra do hĺbky a 1,5 metra do šírky. Harpye môžu používať hniezdo niekoľko rokov, pričom neustále prinášajú čerstvé vetvičky, aby ho udržiavali čisté a zbavené hmyzu a parazitov.
Páry harpyí pralesných ostávajú spolu celý život a mláďa majú každé dva až tri roky. Samička zvyčajne znáša dve vajcia, ale primárne sa stará o jedno z nich. Druhé vajce slúži ako „poistka“ – ak sa prvé vajce nevyliahne alebo mláďa neprežije, rodičia sa sústredia na druhé vajce. Samička inkubuje vajce, ale samec sa strieda – kým jeden zostáva v hniezde, druhý sa vydáva na lov. Samička zvyčajne prináša väčšiu korisť, zatiaľ čo samec prináša menšie úlovky, ale s väčšou frekvenciou.
Títo tichí lovci sú v hniezde trochu hlasnejší – vydávajú akýsi „slabý krik“. Po vyliahnutí mláďaťa rodičia pri návrate do hniezda vydávajú rýchle štebotavé zvuky. Mláďa, ako rastie, postupne získava hlasnejší a zreteľnejší zvuk. Približne vo veku šiestich mesiacov je už schopné lietať, ale rodičia ho naďalej kŕmia ďalších 6 až 10 mesiacov. Postupne sa od neho začnú vzďaľovať, až kým mláďa nepochopí, že sa musí naučiť loviť samo. Harpye dosahujú pohlavnú dospelosť vo veku 4 až 6 rokov.
Čo sa skrýva za menom?
Harpya pravdepodobne dostala svoje mytologické meno vďaka charakteristickému „tvárovému disku“ – kruhu drobných sivých pierok okolo hlavy, ktorý vraj pripomína ženskú tvár. Odtiaľ pochádza odkaz na chimérickú ženu. Tento impozantný orol má na hlave aj výrazný chochol, ktorý môže v prípade ohrozenia vejárovito rozvinúť.
Harpya je známa svojím charakteristickým operením na hlave, ktoré tvorí vztýčený dvojitý chochol. Toto operenie môže zohrávať úlohu pri komunikácii a vyjadrovaní nálady vtáka, napríklad pri pocite ohrozenia alebo vzrušenia.
Aj keď nie je známe, že by lovili ľudí, hovorí sa, že harpye si občas trúfnu uloviť aj hospodárske zvieratá. Takéto prípady sú však zriedkavé. Aj napriek tomu by sme sa k nim mali správať s rešpektom, pretože jedna harpya počas natáčania vraj takmer omráčila kameramana BBC.
Populácia harpyí pralesných však stále klesá v dôsledku lovu a odlesňovania. V Mexiku a Strednej Amerike sú považované za kriticky ohrozený druh, čo ešte viac zdôrazňuje ich význam a potrebu ochrany.
Či už vyvolávajú spomienky na tvory z gréckej mytológie, inšpirujú mayskú civilizáciu alebo sa dokonca objavujú ako postava vo svete Harryho Pottera, harpye lesné sú skutočným zázrakom našej planéty. Ich úchvatná krása nás aj naďalej inšpiruje a fascinuje.
Pôvodný článok
