Novým riaditeľom Správy NP Muránska planina sa stal Jozef Sisák, M. Kiča neverejný výber kritizuje
Novým riaditeľom Správy Národného parku (NP) Muránska planina sa stal Jozef Sisák. Informoval o tom odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR s tým, že Sisák prešiel riadnym výberovým konaním. Mimoparlamentný politik Michal Kiča (Demokrati) kritizuje výber nového riaditeľa NP, ten spolu so štátnym tajomníkom envirorezortu Filipom Kuffom reagujú podaním trestných oznámení.
Kiča na sociálnej sieti poukázal na to, že NP Muránska planina má za posledných desať mesiacov piateho riaditeľa. Sisák podľa neho vzišiel z neverejného výberového konania, doposiaľ pôsobil v štátnom podniku Lesy SR a nemá odborné skúsenosti z ochrany prírody. Kiča tiež upozornil na viaceré kauzy, ktoré majú byť údajne spojené s novým vedením NP.
„Kamikadze Sisák, bez akýchkoľvek odborných skúseností z ochrany prírody, prichádza v čase, kedy Kuffa ohlásil masívnu ťažbu viac ako 500.000 kubíkov len na Muránskej planine. A nepochybne to bude viac. Sisákova osoba je suverénne jednou z najhorších Tarabových nominácií. Zodpovedá však zámerom Tarabu s Kuffom ‚vyťažiť z prírody maximum zisku a po nás potopa‘. Pre obyvateľov Horehronia a Gemeru doslova,“ skonštatoval Kiča.
Štátny tajomník MŽP Filip Kuffa a nový riaditeľ NP Muránska planina Jozef Sisák v reakcii na vyjadrenia podávajú na Kiču trestné oznámenia za šírenie poplašnej správy. „Vyjadrenia, ktoré tú šíria pseudoaktivisti sú rovnako pravdivé ako dezinformácie a klamstvá o mojom údajnom ohlásení ťažby 500.000 metrov kubických dreva v NP Muránska planina,“ uviedol Kuffa.
Od vyjadrení mimoparlamentného politika sa dištancuje aj nový riaditeľ NP Muránska planina. „Nič z informácií uvedených v statuse na sociálnych sieťach nie je pravda. Je to vyslovene lož a klamstvo,“ zhrnul Sisák.
Vedenie MŽP žaluje aj predchádzajúce vedenie envirorezortu, ktoré malo spôsobiť, že na Muránskej planine sa objem kalamitného dreva za rok viac ako zdvojnásobil. Ministerstvo avizuje, že pri obnove NP chce spolupracovať s ochranármi, lesníkmi aj akademickou obcou. Po spracovaní napadnutého dreva sa chce zamerať na obnovu zdravého lesa, lykožrútové lesy majú po sanácii prejsť opätovnou výsadbou.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
