17 európskych štátov vrátane Slovenska chce presadiť dôslednejšie deportácie žiadateľov o azyl
Sedemnásť európskych krajín vrátane Nemecka a Francúzska požaduje zmenu paradigmy migračnej politiky s cieľom urýchliť a presadiť návrat odmietnutých žiadateľov o azyl.
17 európskych krajín vyzvalo na „zmenu paradigmy“ v migračnej politike v spoločnom dokumente. Ako prvý o tom informoval Euronews. Podľa tzv. neoficiálneho dokumentu, ktorý má televízia k dispozícii, je cieľom tejto zmeny zabezpečiť, aby sa žiadatelia o azyl, ktorých žiadosti boli zamietnuté, rýchlo a úspešne vrátili do svojich domovských krajín.
Nový prístup k európskej migračnej politike by mal mať „dôsledky“ pre tých, ktorí dostanú príkaz na návrat, ale neopustia kontinent. „Ľudia, ktorí nemajú právo zostať, musia niesť zodpovednosť. Nový právny základ musí jasne definovať ich povinnosti a zodpovednosť,“ cituje Euronews z dokumentu európskych štátov. „Odmietnutie spolupráce musí mať dôsledky a musí byť sankcionované,“ pokračuje. Vlády „musia byť oprávnené“ vykonávať deportácie „pri plnom rešpektovaní základných práv“.
Rakúsko a Holandsko na čele
Rakúsko a Holandsko prevzali pri vypracovaní dokumentu iniciatívu. Podporilo ho Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Lichtenštajnsko, Luxembursko, Malta, Slovensko a Švédsko. Podľa Euronews dokument podpísali aj Nórsko a Švajčiarsko, dva nečlenské štáty EÚ, ktoré sú súčasťou schengenského priestoru.
Európske štáty vo svojom dokumente tiež požadujú, aby sa Európska komisia teraz touto otázkou „urýchlene“ zaoberala a predložila „najnovší koncept“, ktorý „zodpovedá skutočným výzvam a vývoju“.
Podľa informácií rakúskeho ministerstva vnútra bol dokument predmetom diskusie už pred plánovaným stretnutím ministrov vnútra EÚ, ako uvádza ORF.
„Spravodlivý a dôveryhodný azylový systém si vyžaduje dôsledné deportácie. Ľudia, ktorým nie je umožnené zostať, si musia splniť svoju povinnosť opustiť krajinu. Tí, ktorí nespolupracujú, musia rátať s dôsledkami,“ povedal minister vnútra Gerhard Karner (ÖVP) pre tlačovú agentúru APA.
V smernici EÚ o návrate, ktorá je v platnosti od roku 2008, sa stanovujú „spoločné normy a postupy členských štátov pri návrate neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín“. Komisia EÚ predložila návrh na revíziu tejto smernice ešte v roku 2018. Návrh je však od roku 2019 v Parlamente EÚ a je v ňom zablokovaný.
Táto blokáda je výsledkom zásadných názorových rozdielov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o prísnejšie normy pre návrat a zavedenie nových dôvodov zaistenia. Tieto nezhody viedli k oneskoreniu prijatia zmien a doplnení, keďže sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o podobe smernice.
Krajiny presadzujú nové normy pre návrat
V dokumente, ktorý podporilo 17 európskych krajín, sa teraz predkladajú nové návrhy a presadzuje sa úplne nový návrh. Súvisí predovšetkým s júnovým zasadnutím pracovnej skupiny pre integráciu, migráciu a návrat na pôde Rady Európskej únie. Táto pracovná skupina zohráva kľúčovú úlohu pri koordinácii politiky EÚ v oblasti migrácie a azylu. Skupina podporuje členské štáty pri vykonávaní integračných a návratových opatrení.
Na júnovom zasadnutí tejto pracovnej skupiny bolo predstavených niekoľko návrhov riešení, ako v budúcnosti lepšie deportovať osoby, ktorých žiadosti o azyl neboli uznané. Efektívna deportácia žiadateľov o azyl, ktorí sú povinní opustiť krajinu, je v celej Európe stále na úrovni 30 % a podľa názoru pracovnej skupiny je príliš nízka. Hlavným opakovane uvádzaným dôvodom nízkeho počtu deportácií je nedostatočná ochota krajín pôvodu spolupracovať. Pracovná skupina preto navrhuje využiť opatrenia obchodnej a vízovej politiky ako „páku“, ktorá by prinútila krajiny pôvodu prijať späť svojich občanov v prípade zamietnutia žiadosti o azyl.
Na júnovom zasadnutí bola navrhnutá aj myšlienka „spoločného európskeho rozhodnutia o návrate“. To má pomôcť vyriešiť problém, keď niektoré členské štáty EÚ neuznávajú príkazy na návrat vydané inými štátmi.
Jasný signál pre Komisiu EÚ
Tieto návrhy sa však v novom neoficiálnom dokumente nespomínajú. Má to slúžiť najmä ako výzva pre Komisiu a signál širokej politickej podpory z rôznych európskych regiónov, od Škandinávie po Stredomorie, a z rôznych politických spektier. Medzi podporovateľmi sú tak konzervatívne, ako aj ľavicovejšie vlády.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pri predstavovaní usmernení pre svoje druhé funkčné obdobie prisľúbila aj „nový spoločný prístup k návratom“. Hovorila tiež o „novom právnom rámci, ktorý urýchli a zjednoduší proces, zabezpečí, aby sa návraty uskutočňovali humánnym spôsobom, digitalizuje správu prípadov a zabezpečí, aby sa rozhodnutia o návrate uznávali v celej Európe“.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
