Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám: prečo prezident vetoval nový zákon?
Prezident vetoval parlamentom schválenú novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Návrh presadený poslancami SNS vyvolal kritiku zo strany médií a mimovládnych organizácií. Kým predkladatelia tvrdia, že novela pomôže verejnej správe pokryť náklady na spracovanie náročných žiadostí, kritici varujú, že úpravy môžu obmedziť prístup verejnosti k informáciám, sťažiť kontrolu nad činnosťou verejných orgánov a ich nakladania s verejnými prostriedkami. Mimovládne organizácie ako aj verejný ochranca práv prezidentovo zakročenie vítajú.
Nejasne definovaný nový inštitút
Prezident SR Peter Pellegrini prelomil svojím vetom platnosť novely zákona o slobodom prístupe k informáciám. Hlave štátu sa nepozdáva zavedenie nového inštitútu „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“ v spojení s možnosťou požadovať od občanov osobitný príplatok.
Najvyšší ústavný činiteľ upozornil, že tento nejasný a presne nedefinovaný inštitút môže v praxi viesť k sporom o tom, kedy a akým spôsobom sa bude uplatňovať. Podľa jeho slov to otvára priestor na subjektívne posudzovanie žiadostí zo strany povinných osôb a na nerovnaký prístup pri vybavovaní žiadostí občanov a zabezpečovaní práva na informácie.
„Cieľom je efektívnejšia a zrozumiteľnejšia právna úprava, keďže zákon o slobodnom prístupe k informáciám používajú občania na dennej báze,“ načrtol prezident. Podľa jeho slov by novela zaviedla právnu neistotu medzi orgány verejnej moci bez určenia potrebných hraníc výkonu ich činností. To by v konečnom dôsledku mohlo viesť k vyvolaniu súdnych sporov a tiež by sa mohla navýšiť administratívna záťaž úradov namiesto ich mieneného odbremenenia, skonštatoval Pellegrini.
Mechanizmus príplatkov
Národná rada SR začiatkom novembra schválila novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám (tzv. infozákona) z dielne poslancov SNS (Andrej Danko, Adam Lučanský a Milan Garaj) vrátane dnes už nezaradeného poslanca Rudolfa Huliaka.
Infozákon ustanovuje povinnosť pre tzv. povinné osoby, ako sú štátne orgány (ministerstvá, vláda, súdy), obce, VÚC, či napríklad právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnymi orgánmi, sprístupňovať informácie na základe žiadostí o informácie podaných občanmi, resp. zverejňovať niektoré zákonom stanovené informácie.
Občanom na druhej strane umožňuje pýtať si informácie od štátnych úradov o ich činnosti a o tom, ako hospodária s peniazmi občanov. Najviac využívaný je neziskovými organizáciami a médiami.
Po novelizácii zákona sa predĺžila základná lehota na poskytnutie informácií z pôvodných 8 na 12 dní. Naviac sa do zákona dostala formulácia „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie“, ktoré umožňuje poskytovanie informácií spoplatniť.
„Cieľom návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií,“ poznamenali predkladatelia.
Podľa mimovládnych organizácií Transparency International Slovensko, VIA IURIS, Nadácia Zastavme korupciu, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy a Investigatívne centrum Jána Kuciaka zmena výrazne obmedzí práva ľudí na informácie a zároveň vytvára priestor pre svojvoľné rozhodovanie štátnych úradníkov.
Mimovládky vítajú prezidentovo rozhodnutie
Mimovládky vítajú veto prezidenta Petra Pellegriniho voči parlamentnom schválenému infozákonu, a na na vrátenie zákona ho aj vyzývali.
„Prezident Peter Pellegrini sa dnes postavil na stranu občanov a verejného záujmu, keď sa rozhodol parlamentu vrátiť novelu infozákona z dielne SNS. Tá by oslabila možnosti kontroly spoplatňovaním obsiahlejších žiadostí o informácie, pričom návrh tieto pravidlá definoval len vágne a vytváral aj priestor pre svojvôľu úradníkov,“ napísalo Transparency International Slovensko (TIS) na sociálnej sieti.
Kým v jednom sa prezident s mimovládkami zhodol, v druhej závažnej výhrade neziskoviek problém nevidel. Konkrétne v predĺžení základnej lehoty na poskytnutie informácií z 8 pracovných dní na 12. „Už dnešný zákon totiž umožňuje úradom lehotu dvojnásobne predĺžiť a predkladatelia na zmenu bez akejkoľvek verejnej diskusie neposkytli ani žiadne relevantné dáta,“ argumentuje TIS.
Pomyselná loptička je teraz na strane “kurtu” poslancov Národnej rady SR. Títo buď veto prezidenta prelomia a zákon začne platiť aj bez podpisu hlavy štátu alebo jeho výhrade vyhovejú a časť zákona o poplatku za informácie z legislatívy vypadne. TIS spomína aj tretí scenár – že sa v parlamente nenájde 76 hlasov a novela platiť nezačne. Túto možnosť považuje TIS za najlepšiu.
„Parlament bude musieť návrh opätovne prerokovať. Máme tak šancu, že právo občanov na informácie nebude obmedzené,“ okomentovala zásah prezidenta Pellegriniho Nadácia Zastavme korupciu.
Ombudsman s prezidentom súhlasí
Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský vníma rozhodnutie prezidenta vetovať novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám pozitívne. Podľa neho táto úprava umožňuje orgánom verejnej moci v nejasných prípadoch spoplatňovať poskytovanie informácií, čo považuje za zásah do ústavného princípu právnej istoty. Ombudsman tiež upozornil, že novela neovplyvní len bežných občanov, ale zasiahne aj novinárov, čím ohrozí ich slobodu prejavu a právo na prístup k informáciám.
Podľa Dobrovodského sme až do prijatia vetovanej novely mali na Slovensku vzorový zákon o slobode informácií, ktorý mohol byť inšpiráciou pre transparentnosť a otvorené vládnutie vo svetovom meradle. Uviedol, že zákon bol rozsiahly a umožňoval občanom jednoduchý a efektívny prístup k informáciám. „Mal priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Žiaľ, novela zákona o slobode informácií takmer po 24 rokoch jeho existencie znižuje úroveň prístupu obyvateľov k informáciám,“ poznamenal.
Ombudsman zdôraznil, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám slúži ako nástroj na presadzovanie princípu transparentnosti, ktorý patrí k základným princípom fungovania orgánov verejnej moci vrátane orgánov verejnej správy v právnom a demokratickom štáte.
