Novela infozákona: mimovládky poukazujú na predĺžené lehoty a spoplatnenie rozsiahlych žiadostí
Parlament schválil novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Návrh presadený poslancami SNS vyvolal kritiku zo strany médií a mimovládnych organizácií. Kým predkladatelia tvrdia, že novela pomôže verejnej správe pokryť náklady na spracovanie náročných žiadostí, kritici varujú, že úpravy môžu obmedziť prístup verejnosti k informáciám, sťažiť kontrolu nad činnosťou verejných orgánov a ich nakladania s verejnými prostriedkami.
Zavádza sa mechanizmus príplatkov
Národná rada SR vo štvrtok (7. 11.) schválila novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám (tzv. infozákona) z dielne poslancov SNS vrátane dnes už nezaradeného poslanca Rudolfa Huliaka.
Infozákon ustanovuje povinnosť pre tzv. povinné osoby, ako sú štátne orgány (ministerstvá, vláda, súdy), obce, VÚC, či napríklad právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnymi orgánmi, sprístupňovať informácie na základe žiadostí o informácie podaných občanmi, resp. zverejňovať niektoré zákonom stanovené informácie.
Občanom na druhej strane umožňuje pýtať si informácie od štátnych úradov o ich činnosti a o tom, ako hospodária s peniazmi občanov. Najviac využívaný je neziskovými organizáciami a médiami, ktorých úlohou je vykonávať verejnú kontrolu.
Novelizáciou zákona sa predĺžila základná lehota na poskytnutie informácií z pôvodných 8 dní na 12. Naviac sa do zákona dostala formulácia „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie“, ktoré umožňuje poskytovanie informácií spoplatniť.
„Úprava zákona zavádza mechanizmus, ktorý pomôže verejnej správe riadiť náklady spojené s vyhľadávaním a poskytovaním informácií,“ uvádzajú predkladatelia schváleného návrhu.
„Nie je predsa možné, aby sme tu mali ľudí, ktorí šikanujú starostov a primátorov s jediným cieľom. Aby im často pri malých úradoch zabránili pracovať, aby vyvolávali senzácie a zneužívali tieto informácie,“ obhajoval zmeny predseda národniarov Andrej Danko. Dodal, že národniari plánujú pokračovať v ďalších úpravách infozákona na budúci rok.
Podľa mimovládnych organizácií Transparency International Slovensko (TIS), VIA IURIS (VI), Nadácia Zastavme korupciu (NZK), Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) a Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) zmena výrazne obmedzí práva ľudí na informácie a zároveň vytvára priestor pre svojvoľné rozhodovanie štátnych úradníkov.
Májový návrh nerátal s možnosťou opravy
Pôvodný návrh novely, keď SNS avizovala snahu o zavedenie poplatku na uhradenie účelne vynaložených nákladov za „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“, bol na pretrase už v máji tohto roka. Ponechával na uváženie jednotlivého úradu, či už ide o príliš veľa údajov. Úrad by v takom prípade mohol poskytnúť informácie len tým žiadateľom, ktorí by si boli ochotní za ne zaplatiť.
„Pôvodný návrh však neobsahoval žiadny opravný mechanizmus, ktorý by žiadateľom o informáciu umožnil namietať voči výške poplatku. Pozmeňujúcim návrhom chcú dnes poslanci takýto mechanizmus síce zaviesť, ale stále nie je jasné, ako budú úrady pri vybavovaní námietok občanov postupovať,“ uviedlo TIS.
Právna úprava je podľa neziskového sektora naviac veľmi vágna v definovaní „mimoriadne rozsiahleho vyhľadávania informácií“, preto poukazujú na možné zneužívanie tohto termínu. Zamestnanci verejnej správy môžu požadovať úhradu nákladov vo výške, ktorá nesmie prekročiť výšku materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, so zadovážením technických nosičov a s odoslaním informácií žiadateľovi. „Povinná osoba (štátny zamestnanec) môže požadovať aj úhradu účelne vynaložených nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií žiadané prostredníctvom jednej alebo viacerých žiadostí podaných tým istým žiadateľom v priebehu 30 dní,“ píše sa v novele. Výnimkou je prípad sprístupnenia informácií prístupnou formou pre zmyslovo postihnutú osobu. Tie bude znášať povinná osoba poskytujúca informácie.
Riaditeľka NZK Zuzana Petková predpokladá, že zmena bude mať negatívny dosah najmä na médiá a mimovládky. Práve týmto subjektom môže navýšenie finančných nákladov spôsobiť, že za požadované informácie nebudú môcť zaplatiť. „Paradoxne sa nemusí dotknúť tých, ktorí tento systém mohli zneužívať, teda napríklad tých, ktorí sa snažili nejakú inštitúciu zahltiť žiadosťami o poskytnutie informácií a majú dostatok financií na to, aby si to zaplatili,“ zhodnotila.
Predĺženie lehoty z 8 na 12 dní
Novelou dochádza k predĺženiu lehoty na vybavenie žiadosti o poskytnutie informácií z 8 na 12 dní. Túto zmenu predkladatelia zdôvodňujú rastúcim počtom info žiadostí a ich náročnosťou.
Mimovládky kritizujú, že predkladatelia novely zakladajú potrebu zmeny na nepodložených tvrdeniach, pričom neposkytli relevantné analýzy alebo dáta z praxe. „Predkladatelia návrhu na predĺženie lehoty pre vybavenie infožiadosti riešia podľa nášho názoru neexistujúci problém a jediným dôsledkom ich konania bude sťaženie prístupu aktívnych občanov a novinárov k informáciám od štátu, čo môže zásadne oslabiť efektívnu kontrolu verejnej moci a boj proti korupcii,“ skonštatovala riaditeľka VI Katarína Batková.
„Štatistické údaje o počte infožiadostí a spôsobe ich vybavenia za obdobie od 1. 1. 2020 do 31. 8. 2021 ukazujú, že ministerstvá a úrad vlády v danom období vybavili približne 6 800 infožiadostí,“ špecifikuje TIS. Tieto čísla v priemere predstavujú 24 žiadostí za mesiac na každý úrad. Zo všetkých infožiadostí bolo podľa TIS iba 0,7 % nevybavených v zákonnej lehote.
Podľa predsedu ICJK Lukáša Dika už aj za súčasného právneho stavu sa žiadatelia stretávajú s množstvom prípadov, kedy štátne inštitúcie porušujú zákon tým, že neodpovedajú na ich otázky, čím im bránia vykonávať verejnú kontrolu v mene svojich čitateľov alebo divákov. „Akýkoľvek obmedzujúci zásah do zákona o slobodnom prístupe k informáciám túto situáciu ešte zhorší a môže zasiahnuť do ústavného práva verejnosti na informácie,“ dodal.
Posledné slovo má prezident
Po odsúhlasení zákona v parlamente koaličnými hlasmi poslancov smeruje zákon do prezidentského paláca. Opozičná poslankyňa Lucia Plaváková (PS) vyzvala prezidenta Petra Pellegriniho, aby využil právo veta a novelu vrátil do parlamentu.
„Novela umožňuje voči poplatku namietať, no neexistujú nijaké lehoty o podaní ani rozhodnutí o námietke. Na túto chybu sme koalíciu opakovane upozorňovali, ale neopravili ju,“ zhodotila. Podľa jej slov sa vládny kabinet snaží zabrániť občanom, aby mali prehľad o tom, ako štát nakladá s verejnými financiami a ako si plní svoje zákonné povinnosti.
Posledné slovo bude mať prezident Pellegrini. Ten návrh novely buď podpíše, alebo vráti s pripomienkami do Národnej rady. Novela nadobudne účinnosť od marca 2025.
