Bývalý čínsky agent odhaľuje, ako čínska polícia chytá ľudí na území iných štátov
V pondelok 13. mája austrálska štátna televízia ABC odvysielala v relácii Four Corners reportáž opisujúcu zahraničné aktivity čínskych orgánov verejnej bezpečnosti.
Bývalý agent Pekingu získal azyl v Austrálii a prehovoril o praktikách čínskych tajných služieb zameraných na disidentov a kritikov režimu v zahraničí.
V programe vystupuje muž s krycím menom Eric, ktorý sa identifikuje ako bývalý dlhoročný agent čínskej verejnej bezpečnosti. Zhruba pred rokom sa mu podarilo emigrovať do Austrálie, kde odovzdal informácie o svojej činnosti miestnym bezpečnostným orgánom. Potom sa obrátil na reportérku ABC Investigations Echo, aby jej poskytol rozhovor a odovzdal nazhromaždené materiály zahŕňajúce najmä jeho komunikáciu s nadriadenými z čínskeho ministerstva verejnej bezpečnosti, pre ktoré pracoval v rokoch 2008 až 2023. Eric sám seba predstavuje ako tajného agenta zapojeného do čínskych bezpečnostných a informačných zložiek za hranicami samotnej Číny.
Ako ŠtB
To, čo v reportáži opisuje, neznie obyvateľom bývalého komunistického bloku ako žiadne scifi. Metódy čínskych tajných služieb sa nijako zásadne nelíšia od metód bývalej československej ŠtB, východonemeckej Stasi či sovietskej KGB, ale moderné technológie poskytujú Pekingu oveľa prepracovanejšie nástroje.
Tento prípad, podobne ako niektoré predchádzajúce svedectvá, poukazuje na existenciu rozsiahlej siete spolupracovníkov a agentov, ktorých operácie zasahujú na územia cudzích štátov. Vďaka tejto sieti dokážu čínske orgány získať podrobné informácie o politických a súkromných aktivitách miestnych čínskych komunít a ich jednotlivých členov. Primárnym cieľom operácií, na ktorých sa podieľal Eric, boli disidenti a kritici režimu.
Zahraničné operácie vykonáva rozsiahly aparát priamo riadený Štátnou radou a vedením Čínskej komunistickej strany (ČKS) prostredníctvom ministerstiev verejnej a štátnej bezpečnosti. Jeho významným článkom je ďalej Oddelenie práce na jednotnom fronte, ktoré má na starosti práve Číňanov v zahraničí.
Prinútení k spolupráci
Samotný Eric sa stal agentom pod nátlakom – ako študent sa podľa vlastných slov zapojil do aktivít prodemokratickej organizácie so sídlom v Spojených štátoch, známej ako Sociálnodemokratická strana Číny. V roku konania Letných olympijských hier v Pekingu (2008) ho zatkla polícia a prinútila ho spolupracovať.
Spočiatku bolo jeho úlohou podávať správy o fungovaní organizácie a jej členoch. Neskôr bol však zapojený do zahraničných akcií zameraných na konkrétnych disidentov žijúcich v emigrácii. Jeho pôsobenie sa presunulo do juhovýchodnej Ázie a v rámci niekoľkých operácií bolo jeho úlohou nadviazať kontakt s cieľovými disidentmi, spriateliť sa s nimi a pokúsiť sa ich vylákať do Kambodže alebo Laosu, kde by ich čínska polícia mohla zatknúť a vrátiť do Číny.
V reportáži sú opísané príbehy troch disidentov. Jedným z nich je pomerne známy karikaturista Remon Wang, občianskym menom Wang Li-ming (王立铭), vystupujúci na sociálnych sieťach pod pseudonymom Rebel Pepper (变态辣椒). Satirika, ktorý vo svojich kresbách s obľubou karikuje čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga a kvôli vlastnej bezpečnosti a bezpečnosti svojej rodiny už roky žije v Spojených štátoch, sa čínske tajné služby prostredníctvom Erica pokúsili vylákať do Kambodže. Pre nastrčenú čínsku realitnú firmu tam najprv navrhoval logo a neskôr dostal ponuku na dobre platené miesto kreatívneho riaditeľa spoločnosti. To nakoniec po rodinnej porade odmietol a až teraz vďaka reportáži získal dôkazy, že sa jednalo o pascu a v Kambodži by mu hrozilo zatknutie.
Ďalšou postavou v reportáži je v Austrálii žijúci aktivista vystupujúci ako Edwin Yin, ktorý je známy tvorbou videí o Si Ťin-pchingovi a jeho rodine. Aj jeho sa Eric podľa pokynov svojich nadriadených neúspešne pokúšal vylákať do juhovýchodnej Ázie. Čínska polícia pritom použila nátlak a snažila sa proti nemu využiť jeho priateľku. Tá počas tehotenstva dostala od svojich rodičov v Číne správu, že jej otec utrpel infarkt a mala by sa čo najskôr vrátiť. Doma však zistila, že to bola pasca. Počas výsluchu na ňu polícia vyvíjala nátlak, aby o Yinovi poskytovala informácie alebo s ním aspoň prerušila kontakt a išla na potrat.
Nešťastná náhoda?
Tretí disident, Chua Jung (华涌), sa osobne v reportáži neobjavuje, pretože v čase natáčania bol už po smrti. Pri jednom výlete na morskom kajaku neďaleko kanadského Vancouveru sa utopil v mori. Reportáž, hoci bez priamych dôkazov, však naznačuje, že to nemusela byť obyčajná nehoda. Chua Jung bol v roku 2017 zatknutý v Pekingu a neskôr sa mu podarilo utiecť do Thajska.
Eric teraz v reportáži predložil dôkazy o tom, že aktivistu už niekoľko rokov sledovali čínske tajné služby. Kvôli tomu sa dokonca v roku 2022 presťahoval z Thajska do Kanady, ale len niekoľko mesiacov nato za nejasných okolností zahynul. Jeho spis obsahuje detailné informácie o jeho každodenných aktivitách a kontaktoch. Oslovený bývalý dôstojník kanadskej spravodajskej služby Dan Stanton pripustil, že materiály, ktoré o ňom čínsky aparát zozbieral, sú také podrobné, že vyvolávajú určité podozrenie.
V sieti čínskeho aparátu
Osobné príbehy zobrazené v reportáži umožňujú nahliadnuť do zahraničných aktivít čínskych tajných služieb na území cudzích štátov, o ktorých sa už dlhšiu dobu objavujú správy. Niektoré kauzy sa riešili aj na diplomatickej úrovni. Laura Harthová z organizácie Safeguard Defenders pripomína, že už v roku 2014 došlo k diplomatickej roztržke medzi ČĽR a Austráliou kvôli núteným návratom čínskych občanov z územia Austrálie. Počas rozsiahlych kampaní známych ako Fox Hunt („Hon na líšku“) a Sky Net („Nebeská sieť“) sa podľa nej v rokoch 2014-2023 do Číny nedobrovoľne vrátilo celkovo asi 12 000 ľudí. Len z Austrálie bolo po roku 2014 do ČĽR nezákonne vrátených 16 osôb, pričom v roku 2023 došlo k štyrom takýmto incidentom.
Ide o ľudí, ktorí sú v Číne najčastejšie obvinení z finančných trestných činov, podvodov alebo sprenevery, ale v niektorých prípadoch môžu byť tieto obvinenia vykonštruované. Podobnému obvineniu čelí v Austrálii už spomínaný Edwin Yin. Avšak aj v prípade, že by sa ľudia dopustili týchto trestných činov, nie je prípustné, aby ich čínske orgány odvádzali tajne, pod nátlakom a bez vedomia austrálskych orgánov. Extradícia do Číny je pritom z väčšiny demokratických krajín vzhľadom na tamojší režim nepravdepodobná.
Po roku 2019 s navracaním „utečencov“ z Austrálie pomáhala čínska ambasáda a konzuláty, no i tak tieto prípady Laura Harthová považuje za „hrubé porušovanie austrálskej suverenity“. To je aj prípad päťdesiatdeväťročnej ženy čínskeho pôvodu žijúcej v Austrálii. Austrálska federálna polícia umožnila čínskej polícii vstúpiť na územie a hovoriť s touto ženou. Čínska polícia ju však následne eskortovala späť do Číny na súdne konanie, čím zásadne porušila čínsko-austrálske policajné protokoly.
Odhalenie tejto kauzy vyvolalo tento týždeň pobúrenie medzi austrálskymi politikmi. Senátori Paterson a Shoebridge kritizovali austrálsku políciu za jej spoluprácu s Čínou:
Hovorca austrálskej polície k tomu uviedol, že policajti vždy konali len v súlade so zákonom. Holden Triplett, bývalý šéf pekinskej pobočky FBI však kritizoval skutočnosť, že americké, austrálske alebo kanadské orgány v tomto ohľade zaspali, keď umožnili čínskym orgánom vykonávať takéto operácie na území svojich štátov. Číne tento prístup umožnil postupne si v zahraničí vybudovať spravodajské siete na realizáciu špecifických cieľov.
Represie čínskeho štátu tak presahujú hranice ČĽR a zasahujú do života príslušníkom čínskych komunít na celom svete. Nemusí ísť priamo o tajné policajné stanice, o ktorých sa pred časom diskutovalo v médiách, ale skôr o sofistikovanú sieť agentov a spolupracovníkov. Tá je založená na online a offline sledovaní vo vnútri samotných komunít a miestnych organizácií riadených prostredníctvom Oddelenia práce na jednotnom fronte, napríklad v podobe krajanských alebo študentských spolkov.
Tento článok pôvodne vyšiel na webovej stránke projektu Sinopsis.
Názory a postoje vyjadrené v tomto článku sú názormi a postojmi autora a nemusia sa zhodovať s názormi a postojmi denníka The Epoch Times.
Pôvodný článok
