
Nová transakčná daň začne platiť od apríla: Šimečka chce zrušiť „hlúpu“ daň a zabrániť zdražovaniu
Nová daň z finančných transakcií, ktorá začne platiť od 1. apríla 2025, výrazne ovplyvní podnikateľské prostredie na Slovensku. Vláda si od nej sľubuje dodatočné príjmy do rozpočtu, no odborníci varujú pred jej negatívnymi dopadmi – vyššími cenami, rastúcou infláciou a stratou konkurencieschopnosti. Hoci sa daň priamo netýka bežných občanov, v konečnom dôsledku ju zaplatia všetci cez zdraženie tovarov a služieb. Líder opozície Šimečka chce novú transakčnú daň zrušiť čo najskôr.
Nová daň z finančných transakcií začne čoskoro platiť
Súčasťou konsolidačných opatrení schválených parlamentom je zavedenie novej dane z finančných transakcií, ktorá začne platiť od 1. apríla 2025. Očakáva sa, že vďaka nej pritečie do rozpočtu len za 9 mesiacov 700 miliónov eur. Inšpiráciou pre vládny kabinet bolo Maďarsko, kde je táto daň zavedená od roku 2013 a týka sa aj domácností. V inej krajine v rámci Európskej únie už takúto daň nenájdeme, pričom Slovensko je úplne jedinou krajinou s transakčnou daňou v rámci eurozóny.
Transakčná daň sa nebude priamo vzťahovať na bežných ľudí. Budú ju platiť podnikatelia, živnostníci a firmy, ktorí musia všetky svoje finančné operácie uskutočňovať z podnikateľského platobného účtu, ktorý má slúžiť výlučne na podnikateľské účely. Ak živnostník doposiaľ takýto účet nemal zavedený, do konca marca (31. 3.) je povinný si ho zriadiť. Nová daň predstavuje vlastne dodatočný poplatok za platbu alebo prevod peňazí z bankového účtu – nový druh zdanenia platobných operácií.
V pôvodnom návrhu ministerstva financií bola stanovená sadzba 0,35 % z transakcie s maximalným stropom stanoveným na 30 eur za transakciu. Zdanený mal byť aj výber hotovosti, a to vo výške 0,7% z vyberanej čiastky. Len deň po oficiálnom zverejnení informácií však vláda pristúpila k zmenám a sadzbu navýšila. Sadzba dane tak napokon bude predstavovať 0,4 % zo sumy finančnej transakcie so stanoveným stropom max. 40 eur. Hotovostný výber bude zdanený na úrovni 0,8 % bez limitácie. Dodatočným poplatkom je ročný paušál vo výške dvoch eur za používanie platobnej karty podnikateľom. Ak je ale podnikateľ schopný všetko uhradiť kartou, potom jeho celkové náklady na transakčnú daň sú vo výške spomínaných 2 eur.
Niektoré subjekty boli z povinnosti platiť transakčnú daň vyňaté. Daň sa tak nedotkne napr. VÚC, miest, obcí, rozpočtových i príspevkových organizácií alebo občianskych združení, nadácií, či napr. neziskových organizácií. Tieto subjekty by mali svojej banke oznámiť, že patria do oslobodenej kategórie, inak im hrozí, že sa na ich debetné transakcie bude uplatňovať transakčná daň obdobne ako na daňovníkov.
PS chce zrušiť „hlúpu” transakčnú daň
Predseda najsilnejšej opozičnej strany Michal Šimečka (PS) uviedol, že Progresívne Slovensko zvoláva mimoriadnu schôdzu za účelom zrušenia „nezmyselnej” dane z finančných transakcií, ktorú aj predseda koaličnej SNS Andrej Danko počastoval prívlastkom „hlúpa”.
Podľa neho bude nová daň zaťažovať každý jeden výrobok a službu. „Vláda mohla ušetriť stovky miliónov eur na zbytočných výdavkoch, ako je ministerstvo športu pre Rudolfa Huliaka, predražené štátne IT projekty alebo neadresná energetická pomoc. Nehovoriac o ich dvojnásobných platoch a doživotných rentách, ktorými sa vysmievajú ľuďom do očí,” poznamenal Šimečka.
Poukázal tiež na to, že vláda sa zaoberá prerozdeľovaním pozícií a ústavnými zákonmi, na ktorých schválenie potrebuje 90 hlasov, pričom nemá istú ani väčšinu v parlamente. Predseda PS deklaroval, že pokiaľ zo strany vlády Roberta Fica (Smer-SD) nedôjde k zrušeniu tejto „hlúpej” dane, bude to úplne prvá úloha, ktorú uskutoční PS, keď bude súčasťou novej vlády.
Hnutie Slovensko však vyzýva PS, aby stiahli svoj návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze k transakčnej dani. Podľa predstaviteľov hnutia hrozí, že vládna koalícia by mohla túto schôdzu zneužiť na to, aby náhradník za odídeného poslanca Huliaka (nezaradený), Miroslav Radačovský (SNS), zložil poslanecký sľub. Tým by si premiér Fico mohol zabezpečiť potrebnú parlamentnú väčšinu na vládnutie.
„Verím, že zo strany PS ide len o prejav politickej neskúsenosti. Vyzývame preto PS, aby nepomáhalo Ficovi zabezpečiť vládnu väčšinu v parlamente a aby tento svoj návrh okamžite stiahli. Inak budú mať plnú zodpovednosť za zocelenie vládnej koalície,“ vyjadril sa líder hnutia Slovensko Igor Matovič.
Kišš: Transakčná daň prehĺbi infláciu
Člen Výboru NR SR pre financie a rozpočet Štefan Kišš (PS) upozornil na deštruktívne dôsledky, ktoré nová daň so sebou prinesie. Na príklade malej rodinnej firmy vyrábajúcej múku demonštroval ako „Ficova drahota” zasiahne občanov.
„Najskôr jej vláda zvýšila DPH o tri percentuálne body, teraz na ňu uvalí ďalšiu daň za každú transakciu – energie, suroviny, mzdy,” skonštatoval s tým, že múka sa predraží aj pre pekárne, ktoré budú musieť rovnako platiť transakčnú daň. „Tie potom chlieb predajú obchodným reťazcom, ktoré znova platia transakčnú daň. Výsledkom bude, že koncový zákazník zaplatí viac. A takto to bude so všetkými výrobkami a službami,“ poznamenal Kišš.
Podľa jeho slov daň z finančných transakcií oslabí konkurencieschopnosť Slovenska, zníži atraktivitu krajiny pre zahraničných investorov a ešte viac zvýši infláciu. Zároveň vyzval občanov, aby posielali konkrétne príklady, ako ich táto daň ovplyvní.
Obyčajný chlieb bude zdanený niekoľkokrát
To, že konsolidácia bola nutná, na tom sa zhodnú odborníci a politici naprieč celým politickým spektrom. Na tom, akými opatreniami a formami sa k samotnej konsolidácií malo pristúpiť, sa už koalícia s opozíciou či expertami rozchádza. Podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INNES) obsahuje schválený konsolidačný balík minimum úspor štátu, a tak občania postihnutí vyššími daňami zafinancujú neefektívne verejné výdavky. Veľmi ostro kritizovaná je práve nová transakčná daň.
Analytik Radovan Ďurana upozornil na fakt, že kým DPH zaťažuje len vytvorenú hodnotu a daň z príjmov právnických osôb zaťažuje len vytvorený zisk, transakčná daň zdaňuje obrat. Nezáleží teda na tom, či je firma v plusových číslach alebo je v strate, transakčnú daň bude musieť platiť.
„Čím zložitejšia je výroba tovaru, čím viac medzistupňov výroby obsahuje, tým vyššia je štátom inkasovaná daň. Obyčajný chlieb bude zdanený minimálne 3-krát (nákup pšenice, nákup múky, nákup chleba). Stačí veľmi nízka sadzba (transakčnej dane, pozn. red.) na zabezpečenie vysokých výnosov,” ozrejmil.
Zasiahne všetkých
Predseda vlády Fico pri predstavovaní tohto konsolidačného opatrenia neskrýval nadšenie. „Veľmi sa teším, že vláda sa rozhodla zaviesť daň z finančných transakcií. Bolo veľa klamstiev popísaných v médiách, že to ideme zaviesť na úkor ľudí, nie je to pravda. Táto daň sa bude týkať výlučne právnických osôb,“ uviedol. Hoci premiér tvrdil, že nová daň zasiahne len podnikateľov a právnické osoby, všetci odborníci sa zhodujú, že v konečnom dôsledku zasiahne najmä bežných ľudí – občanov.
Generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták pripomína, že obdobnú daň nemá žiadna spomedzi krajín eurozóny. „Je potrebné si uvedomiť, že každá finančná operácia má na svojom konci konečného spotrebiteľa a tým sú samotní občania Slovenska. Potvrdzujú to aj viacerí renomovaní odborníci a analytici. Zvýšené náklady sa premietnu do vyšších cien tovarov a služieb, čo povedie k ďalšiemu rastu inflácie a nákladov pre bežných občanov,“ skonštatoval.
Bývalý premiér úradníckej vlády a terajší europoslanec Ľudovít Ódor (PS) v rozhovore pre DVTV povedal, že zavedenie transakčnej dane pre všetky štáty EÚ sa zvažovalo už pred 15 rokmi po finančnej kríze. Nedošlo k tomu, pretože tento typ dane kriví ekonomickú aktivitu a nespravodlivo trestá tých, ktorí sú ekonomicky aktívnejší, ozrejmil.