Nová studená vojna? Si Ťin-pching na rokovaní s Putinom o novom svetovom poriadku
Čínsky vodca Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin sa stretli 18. októbra v Pekingu. Podľa jedného z analytikov odkazy oboch hláv štátov naznačovali vznik novej „línie zla“.
Obaja si na včerajšom stretnutí vymenili srdečné pozdravy. Navzájom sa označili za „starých“ a „drahých“ priateľov a ocenili prehĺbenie „vzájomnej politickej dôvery“.
Ruský vodca okrem iného pochválil Si Ťin-pchingov projekt „Iniciatíva novej hodvábnej cesty“ ( známy aj ako „Jeden pás, jedna cesta“) za jeho údajnú úlohu pri presadzovaní „spravodlivejšieho, multipolárneho sveta“ – nového svetového poriadku.
Na záver rokovania, ktoré sa konalo na pozadí konfliktov na Ukrajine a Blízkom východe, Putin uviedol, že trojhodinové stretnutie sa týkalo širokej škály otázok od hospodárstva až po politickú angažovanosť.
Putin novinárom v Pekingu prezradil, že počas diskusie sa „podrobne rozoberala situácia na Blízkom východe”. Okrem toho vraj „detailne informoval Si Ťin-pchinga o situácii na Ukrajine“.
Ruský líder označil konflikty vo svete za „spoločné hrozby“, ktoré upevnili vzťahy medzi Moskvou a Pekingom.
Putin nariadil inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022. Stalo sa tak necelé tri týždne po tom, ako so Si Ťin-pchingom v deň otvorenia zimných olympijských hier v Pekingu vyhlásili „partnerstvo bez hraníc“. Od tej doby sa Si zdržal odsúdenia útoku a odmietol označiť kroky Moskvy za inváziu.
Namiesto toho Komunistická strana Číny (KS Číny) obvinila Spojené štáty z podnecovania konfliktu a rozšírila vzájomnú spoluprácu s Ruskom. Pre Moskvu je to kľúčové spojenie, pretože na krajinu doliehajú sankcie zo strany západných krajín.
Vzájomná prepojenosť Ruska a Číny vo viacerých oblastiach
Ako uviedol Putin na začiatku stretnutia, obchodný obrat medzi oboma susedmi presiahol 190 miliárd eur. Zdôraznil, že úzka koordinácia zahraničnej politiky je mimoriadne dôležitá vzhľadom na to, čo označil za „zložité podmienky v súčasnej dobe“.
Si označil Putina za svojho „starého priateľa“ a pripomenul, že za posledné desaťročie sa stretli 42-krát. A ako vyplýva z videozáznamu, ktorý zverejnili čínske štátne médiá, nadviazali aj „dobré pracovné vzťahy a hlboké priateľstvo“.
Si uviedol, že „vzájomná politická dôvera“ medzi oboma krajinami sa prehlbuje, a označil ich diplomatickú koordináciu za „úzku a účinnú“.
Podľa čínskych štátnych médií Si opätovne zdôraznil, že jeho režim podporuje Rusko pri ochrane jeho národnej suverenity, bezpečnosti a rozvojových záujmov. Putin na oplátku podporil územné nároky Pekingu na samosprávu Taiwanu.
Posledný rozhovor medzi oboma lídrami prebiehal na pozadí vojny medzi Izraelom a Hamasom. Izrael uskutočnil letecké útoky v pásme Gazy v reakcii na útoky Hamasu zo 7. októbra, ktoré si v židovskom štáte vyžiadali najmenej 1 400 mŕtvych a tisíce zranených. Ďalších približne 199 ľudí zajali ako rukojemníkov.
Americký prezident Joe Biden pricestoval 18. októbra do Tel Avivu, aby vyjadril svoju podporu Izraelu.
Moskva obvinila politiku Washingtonu zo zodpovednosti za súčasnú vojnu medzi Izraelom a Hamasom. Peking síce odsúdil násilie voči civilistom, ale nepostavil sa na žiadnu stranu a tvrdí, že je priateľom Izraela aj Palestínčanov. Čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi vyzval Izrael, aby ukončil svoje vojenské akcie, a uviedol, že Izrael „prekročil rámec sebaobrany„.
Nová „línia zla”
Ešte pred stretnutím s Vladimirom Putinom vystúpil Si so svojím prejavom na otvorení hlavného fóra pri príležitosti 10. výročia Novej hodvábnej cesty, ktoré sa konalo v rovnaký deň, a vyjadril sa kriticky na adresu Spojených štátov.
Bez toho, aby uviedol konkrétnu krajinu, sa čínsky líder vyslovil proti „jednostranným sankciám, hospodárskemu nátlaku, oddeleniu a narušeniu dodávateľských reťazcov“. Narážal tým na snahy Washingtonu bojovať proti nekalým obchodným praktikám a krádežiam duševného vlastníctva zo strany ČKS v posledných rokoch.
Posolstvá lídrov Ruska a Číny nie sú pre zahraničných pozorovateľov prekvapujúce.
„Putin sa momentálne spolieha na ekonomickú podporu Číny,“ povedal pre Epoch Times Su Tzu-yun, hlavný analytik taiwanského štátneho Inštitútu pre výskum národnej obrany a bezpečnosti.
Z vyhlásení oboch hlavných predstaviteľov štátov je tiež zrejmé, že sa vytvorila nová „línia zla“, uviedol Čeng Čchin-mo, expert na Rusko a medzinárodné vzťahy z taiwanskej univerzity Tamkang.
Čeng pre denník Epoch Times ďalej uviedol, že cieľom tejto novej línie, ktorá zahŕňa Kremeľ, Komunistickú stranu Číny, Severnú Kóreu a Teherán, je spochybniť spojenectvá vytvorené západnými demokraciami. „Inými slovami, začala sa nová studená vojna.“
„Nosný pilier nového svetového poriadku“
Odborníci už dlho varujú pred zámerom Číny vytvoriť nový svetový poriadok.
V roku 2020 Nadège Rollandová, uznávaná odborníčka amerického Národného úradu pre výskum Ázie, vo svojom článku napísala, že Nová hodvábna cesta je „nosným pilierom nového svetového poriadku, o ktorý sa usiluje čínske vedenie“.
„Jednotlivé prvky tejto cesty slúžia na upevnenie dlhodobého vplyvu Číny v rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomikách. Toto postupné získavanie vplyvu, ktoré je poháňané oportunizmom, sa riadi aj strategickou logikou zameranou na maximalizáciu moci,“ napísala.
N. Rollandová svoj názor opätovne vyjadrila v dokumente z roku 2021.
„Nová hodvábna cesta nielenže načrtáva pomyselnú mapu vytúženej čínskej sféry vplyvu, ale slúži aj ako testovací terén pre subsystém plánovaný čínskym vedením, v ktorom Čína stojí v centre nového hospodárskeho a politického poriadku a čoraz viac uplatňuje svoj vplyv na krajiny, ktoré sú od nej závislé.“
Podľa čínskych štátnych médií Čína a Rusko spolupracujú v rámci Novej hodvábnej cesty už od roku 2014.
Hrozba prepojenia Eurázijskej hospodárskej únie a Novej hodvábnej cesty
V článku uverejnenom v správe Bonnského medzinárodného bezpečnostného fóra pre rok 2019 sa uvádza, že Kremeľ môže v čínskej Novej hodvábnej ceste vidieť nástroj na presadzovanie svojich ambícií. Autor článku Dr. Vladislav Belov, zástupca riaditeľa Ruskej akadémie vied, uvádza, že Nová hodvábna cesta „by sa mohla považovať za alternatívny prístup k pretváraniu svetového poriadku ‚zospodu'“.
V. Belov tvrdí, že Nová hodvábna cesta je „v súlade“ s Eurázijskou hospodárskou úniou (EAEÚ), ktorú ovláda Rusko a je združením bývalých sovietskych štátov.
„Prepojenie týchto projektov naznačuje, že Moskva a Peking budujú nové formy svetového poriadku, ktoré sú efektívnejšie ako obdobné snahy na Západe,“ napísal.
Rabín Aryeh Lightstone, bývalý poradca amerického veľvyslanca v Izraeli Davida Friedmana, sa 17. októbra vyjadril pre NTD, sesterské médium denníka Epoch Times, že svet sa stáva svedkom nového usporiadania globálnej mocenskej dynamiky.
„Sme svedkami toho, že Amerika je na svetovej scéne neuveriteľne slabá. A môžeme vidieť, ako to ostatní využívajú,“ povedal Lightstone pred rokovaním Putina so Si Ťin-pchingom . Dodal, že zverstvá páchané Hamasom sú niečím, „čo sme nevideli od čias holokaustu“.
Tento článok pôvodne vyšiel v americkom vydaní denníka The Epoch Times pod názvom „Putin Hails Deepened Ties With China as Xi Outlines His Vision for New World Order“.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
