Nová šéfka súdnej rady je podľa kolegov skutočnou autoritou, spája sa s ňou aj účasť na Kočnerovej akcii
Súdna rada SR už pozná meno svojej novej šéfky. Marcelu Kosovú na post predsedníčky nominovalo šesť členov súdnej rady a vo voľbe ju podporili trinásti. Proti bola len Lucia Berdisová. Kosová má podľa slov navrhovateľov vysoký morálny kredit, hoci sa v minulosti ocitla na Kočnerovej akcii. Voľba prichádza po odvolaní Jána Mazáka, ktorý sa rovno obrátil na Ústavný súd. Dve miesta v súdnej rade sú ešte voľné, jedno by mohol obsadiť Štefan Harabin. Podľa Kosovej by bol Harabin kvôli napojeniu na politiku ako kandidát na členstvo nevhodný.
Takmer jednohlasne
Voľba predsedníčky súdnej rady bola jedným z hlavných bodov programu jej piateho zasadnutia, ktoré sa konalo 14.-15. mája v Bratislave. Spoločne šesť členov súdnej rady – Ayše Pružinec Eren, Dana Jelinková Dudzíková, Peter Šamko, Marián Fečík, Peter Farkaš, Ľuboš Kunay navrhli za predsedníčku Súdnej rady SR Marcelu Kosovú. Podľa slov navrhovateľov sa v prípade ich nominácie “jedná o dlhoročnú skúsenú sudkyňu s organizačnými schopnosťami, prirodzenou autoritou a vysokým morálnym a odborným kreditom.”
Podľa zápisnice zo zasadnutia súdnej rady, za novú šéfku hlasovalo 13 členov, samotná Marcela Kosová sa zdržala hlasovania a proti bola len Lucia Berdisová. Tá kedysi pracovala aj ako poradkyňa exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS) a do aktuálnej funckie ju menovala prezidentka Zuzana Čaputová. Lajos Mészáros bol ospravedlnený.
Kosová bola za členku súdnej rady po prvýkrát zvolená v júni 2017 a potom opätovne v roku 2022. Je sudkyňou Krajského súdu v Bratislave, kde sa zaoberá trestnoprávnou agendou. V zverejnenom životopise sa uvádza, že bola členkou Celorepublikovej rady Združenia sudcov Slovenska vo funkcii predsedníčky nitrianskej sekcie v rokoch 2002-2004 a bola členkou Pracovnej skupiny pre tvorbu legislatívy a implementáciu projektu elektronického systému monitorovania osôb. V roku 2022 sa stala držiteľkou Ocenenia Združenia sudcov Slovenska za dôsledné presadzovanie cieľov združenia pri výkone funkcie členky súdnej rady.
Kočnerova zabíjačka
Kosová bola spájaná aj s udalosťou “Kočnerova zabíjačka”, kde bolo prítomných veľa vplyvných ľudí v lokalite Nandin dvor v decembri 2017, na čo upozornil portál postoj.sk. Bolo to viac ako dva mesiace pred vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Podľa časti prepisov z Kočnerovej Threemy, keď sa Kočnera sudca Sklenka pýtal na zabíjačku, Kočner mu opísal prítomných: „Sprava vedľa mňa sedel Plešák, zľava tučná Lena, oproti Boris T., vedľa neho Kosová a všetkým sa pchal do riti ten (…) čo u Teba je šéf trestného.“
Zo Súdnej rady SR prišla odpoveď, ktorá potvrdzovala, že sudkyňa Kosová spolu s ďalšou sudkyňou Lenkou Praženkovou sa zúčastnili tejto spoločenskej akcie, kde bolo zhruba sto pozvaných hostí, “nešlo v žiadnom prípade o stretnutie s danou osobou, na ktorú sa pýtate (pozn. red. Kočner).“ Obe sudkyne zhodne tvrdili, že nemali vedomosť o tom, kto bude medzi pozvanými:
„Lenka Praženková, ako aj Marcela Kosová osobu Mariana Kočnera neevidovali, ani sa s ním predtým nepoznali a nekontaktovali. V okamihu, keď sa v ich blízkosti začala daná osoba objavovať, túto spoločenskú akciu opustili,” písalo sa vo vyjadrení zo súdnej rady, v ktorom naviac zdôraznili, že hoci ešte v decembri 2017 neboli medializované informácie o Mariánovi Kočnerovi, napriek tomu Lenka Praženková a aj Marcela Kosová vyhodnotili, že sa na danej udalosti nebudú viac zdržiavať a z akcie odišli, a to kvôli Kočnerovi, ktorého v tom čase vnímali ako kontroverznú osobu.
Následkom týchto informácií bolo vzdanie sa členstva Kosovej i Praženkovej v päťčlennej komisii Súdnej rady SR, ktorá mala za úlohu preveriť prípad sudcov, u ktorých zasahovala polícia v auguste 2019.
Mazák ešte nepovedal posledné slovo
Miesto šéfa súdnej rady sa uvoľnilo po tom, čo bol z postu na aprílovej schôdzi orgánu odvolaný Ján Mazák. Dôvodom na jeho odvolanie malo byť hrubé zneužitie funkcie na neoprávnené zbieranie informácií voči sudcom. Mazák žiadal priestor a primeraný čas na prípravu obhajoby. Plánoval sa vyjadriť na májovej schôdzi. Tvrdil, že je mu kladené za vinu niečo, čo je náplňou jeho kompetencie. Súdna rada mu ponúkla čas na prípravu obhajoby, nie však až tak dlhý, ako požadoval.
Mazák s legitimitou jeho odvolania z postu nesúhlasil a obrátil sa so sťažnosťou na Ústavný súd (ÚS). Medzitým už ÚS podanie odmietol ako zjavne neopodstatnené. „Odôvodnenie tohto uznesenia je povrchné, nepresvedčivé a zásadne sa vôbec nevyrovnalo s vážnymi skutkovými, ale aj právnymi námietkami, ktoré som uviedol v ústavnej sťažnosti,“ povedal Mazák. Rozhodnutie považuje za rozporné s princípmi právneho štátu aj s Dohovorom o ľudských právach. Avizuje preto podanie sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).
Krajský sudca a zároveň člen Súdnej rady SR Peter Šamko poznamenal, že odmietnutie sťažnosti zo strany ÚS je podľa neho potvrdením, že pri odvolávaní Mazáka Súdna rada SR neporušila žiadne z jeho ústavných práv. “On sa mohol vyjadriť, mal tú možnosť. Ja to beriem tak, že náš postup bol v súlade s ústavou,“ podotkol.
O dva týždne neskôr došlo začiatkom mája na pôde Národnej rady SR aj k odvolávaniu členov Súdnej rady SR. Odvolaní boli Mazák aj Andrej Majerník. Premiér Robert Fico (Smer-SD) už skôr avizoval, že Mazák skončí aj ako člen rady. Postupne bola koalícia schopná presadiť obmenu viacerých členov inštitúcie. Mazák a Majerník boli do súdnej rady zvolení poslancami v predchádzajúcom volebnom období. Dôvodom odvolania je „strata dôvery v ich svedomitý výkon zverených právomocí“. Mazák podal ústavnú sťažnosť aj v tejto súvislosti. Nateraz ostávajú dve miesta v Súdnej rade SR voľné.
Podľa Kosovej je Harabin do súdnej rady nevhodný
Súdnu radu po Mazákovom odvolaní dočasne viedol jej podpredseda Ján Gandžala. Po Mazákovom odchode aj zo samotného členstva sa špekulovalo, že by ho mohol nahradiť neúspešný kandidát na prezidenta Štefan Harabin. Poslanec SNS Rudolf Huliak to napísal na svojej sociálnej sieti už koncom apríla. Poslanci z ďalších koaličných strán sa zhodne vyjadrovali, že návrh SNS považujú za predčasný a nie za najvhodnejší. Najskôr malo prebehnúť rokovanie koaličnej rady, na ktorom by sa dohodlo na spoločnom kandidátovi. „Náš návrh na kandidáta je zrejmý, my si za tým stojíme,“ ozrejmil Huliakov stranícky kolega Peter Kotlár.
Premiér Fico v súvislosti s nomináciou Harabina videl problém vo “forme”, nie v jeho obsahu. „Tá jeho forma je neudržateľná,“ povedal poukazujúc na to, že ide o formálny extrém. Fico si spomenul aj na to, že ho v minulosti Harabin “posielal do basy” a to zanechalo stopy. „Chápem kolegov v Smere, ktorí sú nervózni z tejto nominácie. Chápem nervozitu v Hlase. Chápem aj taktické kroky predsedu SNS,“ uzavrel.
Špekulácie o tom, že by sa Harabin mohol stať členom Súdnej rady SR vylúčila nová šéfka rady. Podľa Kosovej člen súdnej rady by nemal byť napojený na politiku určitý čas, než sa stane jej súčasťou. Vyplýva to zo štandardov európskej siete súdnych rád alebo Poradnej rady európskych sudcov pri európskej komisii „Keďže pán Harabin je napojený na politiku, aj keď bol formálne občiansky kandidát, napríklad na prezidenta, tá podpora niektorých politických strán tam bola, takže podľa mňa toto vylučuje, aby mohol byť členom Súdnej rady, ale je to kompetencia parlamentu, koho nám takto dajú,“ uviedla sudkyňa.
