Nová čínska invázia do Európy: solárna energia, veterné turbíny, e-autá (Špeciálna analýza)
Čína je hlavným víťazom európskej dekarbonizácie. Komunistický režim v Pekingu monopolizuje európsky trh so solárnymi a veternými technológiami, automobilovým priemyslom a vzácnymi kovmi.
„Zelená” Európa so solárnymi, veternými a plne elektrickými autami bude čoraz viac ovplyvňovaná Čínou. Ako píše Federico Rampini v talianskom denníku Corriere della Sera: „Po tom, ako Čína zničila veľkú časť európskeho priemyslu v tomto odvetví v dôsledku dlhoročnej nekalej konkurencie, je teraz najväčším víťazom európskej dekarbonizácie.”
Taliansky novinár Rampini dokonca hovorí o „novej čínskej invázii do Európy”. Tú poháňajú „udržateľné” technológie, ako sú elektromobily, elektrické batérie, solárne panely, veterné turbíny alebo komponenty všetkých týchto výrobkov.
Plány ako „Čínske normy 2035”, ktoré sú pokračovaním plánu „Made in China 2025” ukazujú, že čínska komunistická strana chce ovládnuť priemyselné projekty po celom svete. Pomocou projektu „Normy 2035” ide Peking dokonca ešte o krok ďalej. Chce dominovať novým technológiám, ako je umelá inteligencia a big data, a to prostredníctvom vývoja vlastných technologických noriem a ich vývozu na medzinárodný trh. Všetci ostatní sa potom budú musieť riadiť ich normami.
Hodnotenie Federica Rampiniho je podobné hodnoteniu Hamiltonovho indexu informačných technológií (ITIF). Tento index, pomenovaný podľa amerického zakladateľa Alexandra Hamiltona, analyzuje kľúčové odvetvia, ktoré ovplyvňujú krajinu. V správe z 13. decembra 2023 je Čína lídrom v siedmich z desiatich strategických odvetví na svetovom trhu: počítače a elektronika, chemikálie, stroje a zariadenia, motorové vozidlá, základné kovy, spracované kovy a elektrické zariadenia.
Pozrime sa bližšie na niektoré kľúčové priemyselné odvetvia v Nemecku, ktoré majú slúžiť pri prechádzaní na zelenú energiu.
Solárny priemysel
V prvých rokoch fotovoltaiky boli nemeckí výrobcovia svetovou špičkou. Priekopníci ako SolarWorld a Conergy (obe spoločnosti založené v roku 1998) významne prispeli k rozvoju tohto odvetvia – až do doby, kým nedokázali držať krok s ázijským solárnym priemyslom. Od roku 2011 sa mnohí nemeckí výrobcovia dostali do platobnej neschopnosti, vrátane spoločností Solon (Berlín), Solar Millennium (Erlangen), Q-Cells (Bitterfeld-Wolfen) a First Solar (americký závod vo Frankfurte nad Odrou).
V roku 2013 boli na čínske solárne panely uvalené clá – prišlo to však príliš neskoro. Antidumpingové opatrenia sa obchádzali tým, že čínske spoločnosti vopred posielali svoj tovar do iných krajín a falšovali krajinu pôvodu. V tom istom čase Angela Merkelová znížila dotácie pre fotovoltiku zmenou výkupných cien.
Bývalá vlajková spoločnosť SolarWorld sa v roku 2013 dostala pod finančný tlak a o niekoľko mesiacov neskôr bola nadmerne zadlžená aj spoločnosť Conergy. Firma SolarWorld ukončila svoju činnosť v roku 2017. EÚ v roku 2018 prakticky hodila uterák do ringu. Niektorí špecialisti, ktorí vyrábali mimoriadne odolné a kvalitné moduly, napriek tomu dokázali prežiť.
Fraunhoferov inštitút pre solárne energetické systémy v júli 2023 odhadoval, že podiel Európy na celosvetovej výrobnej kapacite je na úrovni 1 % a podiel Číny na úrovni 75 %, uviedol to časopis Industrie Magazin.
EÚ chce v roku 2030 v rámci Zelenej dohody opäť priviesť domov 30 gigawattov solárnej energie. Priemerná štvorčlenná rodina spotrebuje ročne pre svoju domácnosť približne 10 000 kWh (10 MWh) elektrickej energie, čo zodpovedá 0,01 gigawatthodiny (GWh). S 30 gigawattmi by bolo teoreticky možné vyrobiť dostatok elektriny pre približne 30 miliónov štvorčlenných rodín na jeden rok.
Aby sme toto číslo uviedli do kontextu, najväčší čínsky výrobca, spoločnosť Jinko, už vyrába 45 gigawattov a očakáva sa, že toto číslo v blízkej dobe vzrastie na 90 gigawattov. Niektoré čínske moduly sa predávajú až o 50 % lacnejšie, ako sú výrobné náklady.
Dokáže Európa obnoviť svoj solárny priemysel? Prekážky sú „takmer neprekonateľné”, uviedol v lete 2023 pre časopis Industrie Magazin jeden z odborníkov z odvetvia a dodal, že k niečomu takému by mohlo dôjsť len so „spoločnou politickou a finančnou podporou” – najmä z toho dôvodu, že USA lákajú spoločnosti za oceán dobrými ponukami a že súčasné politické opatrenia a náklady na energiu nemecký priemysel skôr brzdia.
Veterný priemysel
Iné odvetvie, iný názov, rovnaká hra. Až 70 % súčiastok nemeckých veterných turbín pochádza z Číny. Ide najmä o samotné veterné turbíny a komponenty, ako sú lopatky rotora, generátory, prevodovky a riadiace systémy.
Ako na veľtrhu Husum Wind zdôraznil Dennis Rendschmidt z Nemeckého strojárenského zväzu, čínski výrobcovia už nainštalovali alebo majú rozpracované projekty s výkonom 2,8 gigawattov veternej energie. To je rádovo odlišná hodnota ako v Európe, čo im prináša merateľné výhody.
„Všetci sme spoločne v červených číslach,” zaznel na veľtrhu Husum Wind často citovaný záver generálneho riaditeľa spoločnosti Siemens Gamesa Jochena Eickholta. Platí to pre lídrov na trhu, ako sú Vestas, Enercon a Nordex – špička miestneho odvetvia veternej energie. Problémom miestnych výrobcov turbín sú „problémy s kvalitou, inflácia, drahá logistika, dlhé schvaľovacie postupy a preťažené dodávateľské reťazce”.
Medzitým výrobca turbín Sany Re zo stredočínskeho mesta Čchang-ša zvažuje zriadenie výrobného závodu v Európe.
Aká je reakcia EÚ? Plánuje podporiť veternú energiu prostredníctvom paktu o veternej energii, ktorý zahŕňa kratšie povoľovacie konania.
Automobilový priemysel
Rovnaká hra sa odohráva aj tu. Čínski výrobcovia elektromobilov, ako sú BYD, Nio, MG, XPeng a ďalší sa snažia preniknúť aj na európsky trh.
Ponúkajú moderné technológie za relatívne nízke ceny, od SUV až po plug-in hybridy. Niektoré z týchto výrobkov sa predávajú za nižšiu cenu ako sú výrobné náklady, čomu môže európsky priemysel len ťažko konkurovať. Nie každý, kto uvažuje o elektromobile, si môže dovoliť Teslu z Grünheide.
Katastrofa v automobilovom priemysle však bude pravdepodobne väčšia ako v spoločnosti SolarWorld, kde bolo zrušených „len“ 70 000 pracovných miest. Európsky automobilový priemysel zamestnáva 14 miliónov ľudí.
Elektromobily nepotrebujú spaľovací motor, konvenčnú prevodovku, výfukový systém, spojku, palivovú nádrž, štartér, vstrekovací systém, kľukovú skriňu ani motorový olej – už tento krátky zoznam naznačuje dôsledky pre dodávateľov. Bude sa v budúcnosti výroba batérií, elektromotorov, elektroniky, chladiacich systémov batérií a technológie nabíjania realizovať v Európe?
Preteky o továrne na batérie
Do roku 2021 pochádzali takmer všetky batérie pre elektromobily z Ázie. Od tej doby už viaceré spoločnosti oznámili plány na výstavbu tovární na výrobu batérií a článkov v Európe. Najväčším výrobcom batérií v Európe bude pravdepodobne Nemecko, kde popri VW a Tesle plánujú stavať závody aj spoločnosti ako CATL, Varta, Svolt, CALB, ACC, Blackstone Resources a Northvolt. Koncom roka 2022 bolo v prevádzke 12 závodov vrátane Schwarzheide (závod na výrobu katód spoločnosti BASF), Salzgitter (Power-Co/VW), Heide (Northvolt) a Kamenz (Mercedes-Benz).
V septembri 2023 predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila vyšetrovanie dotácií pre čínskych výrobcov automobilov. Štátne dotácie totiž narušovali trh, čo bolo neprijateľné.
V súčasnosti sa ešte stále nepodarilo zaplaviť európsky trh čínskymi autami na batérie, pretože Peking nemá možnosť vyviezť z krajiny už hotové autá. Chýbajú prepravcovia automobilov, lode typu ro-ro. Čínske lodenice sa však modernizujú a očakáva sa, že len do roku 2026 postavia približne 200 nových lodí typu roll on/roll off. Veľké nákladné lode môžu prepraviť až 9 000 automobilov. BYI si objednala šesť lodí, Chery vyvíja vlastné lode a spoločnosť SAIC, ktorá je partnerom VW, buduje vlastnú flotilu.
Vzácne kovy
Drvivá prevaha čínskych výrobkov sa netýka len hotových výrobkov, ako sú solárne panely či elektromobily, ktoré Peking vyrába už desaťročia. Týka sa to aj všetkého, čo predchádza high-tech a zeleným technológiám, počnúc minerálmi a drahými kovmi.
Peking má trh so vzácnymi kovmi ako na dlani. Žiadna moderná technológia sa nezaobíde bez india, gália, neodýmu atď. Žiadny solárny systém, žiadny optický kábel, žiadna laserová technológia, žiadna batéria, umelá inteligencia, žiadny laptop či veterná turbína sa nezaobídu bez týchto technologických kovov. Zoznam je naozaj dlhý.
Čína produkuje 97 % všetkých vzácnych kovov a približne 50 % až 60 % technologických kovov, ako sú indium a gálium. A to nie vždy spôsobom šetrným k životnému prostrediu. Ľahké, menej cenné kovy pochádzajú väčšinou z povrchových baní na severe krajiny, zatiaľ čo „stredne ťažké a ťažké kovy pochádzajú takmer výlučne z juhu“, uvádza denník Wirtschaftswoche. Ich ťažba je mimoriadne znečisťujúca, okrem iného aj preto, že vzácne rudy sa získavajú z ílov (v ktorých sa vyskytujú) pomocou chemického lúhovania in-situ (ťažby v roztoku). Zvyčajne sa pritom používa síran amónny, ktorý je známy ako hnojivo na ochranu rastlín. „Keď sa však používa v tonách, je škodlivý.“
Trhová sila sa využila aj na to, aby sa suroviny stali zámerne vzácnymi. Od 1. augusta 2023 Peking obmedzil vývoz gália a germánia. Samotná Čína nevlastní všetky tieto nerastné suroviny; Čína často získala vlastnícke práva alebo obchodné dohody v rámci „Novej hodvábnej cesty“ smerujúcej z Afriky do Latinskej Ameriky.
Najväčšie európske ložiská lítia sa nachádzajú na Ukrajine, konkrétne v Donecko-luhanskej oblasti. Ložiská lítia sú tiež dôvodom, prečo Rusko obsadilo tento región. Priznal to poslanec za CDU a bývalý dôstojník Roderich Kiesewetter 17. decembra v relácii ARD „Bericht aus Berlin extra“. A tak je ukrajinské lítium mimo dosahu.
Ostatné high-tech odvetvia
Okrem solárnych panelov, veterných turbín a batériových technológií investuje Peking značné finančné prostriedky aj do systémov umelej inteligencie a mikročipov, kvantových počítačov a genetického inžinierstva.
Čínske genetické inžinierstvo dosiahlo výrazný pokrok vďaka používaniu nožníc CRISPR/Cas9: táto technológia umožňuje cielene upravovať ľudský genetický materiál.
Európske spoločnosti sú na čínskom trhu vo veľkej nevýhode
Napriek prísľubu Pekingu, že otvorí svoju ekonomiku, sú európske spoločnosti v Číne vo veľmi nevýhodnom postavení. Podľa štúdie z roku 2018, ktorú vypracovala Európska obchodná komora v Pekingu o náladách medzi členskými štátmi, zostáva Čína „jednou z najreštriktívnejších ekonomík na svete“.
Až 62 % opýtaných spoločností v tejto štúdii uviedlo, že podľa ich názoru sa s čínskymi spoločnosťami v Európe zaobchádza lepšie ako s európskymi spoločnosťami v Číne. Až na nejaké malé obmedzenia by bolo pre čínske spoločnosti oveľa jednoduchšie vykonávať akvizície v Európe.
Roky 2020 až 2022 boli charakteristické obmedzeniami zavedenými v rámci tzv. covidovej politiky. Zatiaľ čo Európa sa uzavrela, Čína pokračovala vo vývoze. Peking zároveň sťažil pôsobenie zahraničných spoločností na domácom trhu. Neustály prúd nových zákonov a nariadení, ako napríklad zákon o kybernetickej bezpečnosti, zákon o bezpečnosti údajov a zákon proti špionáži, sťažoval každodenný život spoločností. Dôvera zahraničných podnikateľov voči pekinskej vláde sa oslabila. Nová šarmantná ofenzíva, oznámená začiatkom decembra 2023, má teraz za cieľ zvrátiť túto situáciu.
Peking monopolizuje európsky trh
Mnohé nemecké spoločnosti sú od Pekingu značne závislé. Podľa prieskumu uskutočneného na vzorke 400 spoločností v Severnom Porýní-Vestfálsku predstavuje podiel spoločností závislých od predbežných prác a výrobkov dodávaných z Číny až 40 %.
Niektoré krajiny, ako napríklad Taliansko, sú odolnejšie ako Nemecko a nedávno sa od projektu Novej hodvábnej cesty dištancovali.
Na druhej strane je angažovanosť Číny v oblasti zelenej transformácie skôr obmedzená. Od svojho pôvodného záväzku znížiť celkové emisie fosílnych palív do roku 2030 Peking prakticky upustil. Hlava štátu Si Ťin-pching dal na straníckom zjazde v októbri 2022 jasne najavo, že už nie je ochotný tento záväzok splniť.
Obchodná bilancia medzi Európou a Čínou má v súčasnosti deficit 390 miliárd EUR, čo znamená, že krajiny EÚ dovážajú z Číny tovar v hodnote o 390 miliárd EUR vyššej, ako tam vyvážajú.
Stručne povedané, zatiaľ čo zelené technológie a dekarbonizácia sú zakotvené v zmluvách a zákonoch, „Made in China” takmer monopolizovala európsky trh s kľúčovými technológiami. Čínska komunistická strana prenikla do európskeho hospodárstva, manipulovala ním a ovládla ho na celé desaťročia. A zatiaľ vyhráva.
Článok pôvodne vyšiel na stránkach nemeckej redakcie Epoch Times.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
